Ktorí nepriatelia Západu potrebujú ruské zbrane

Experti identifikovali nepriateľov Západu, ktorým by Rusko mohlo odovzdať zbrane dlhého doletu, píše Jevgenij Pozdnjakov pre noviny Vzgljad

08. 06. 2024 | Zo zahraničia | 7 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke ruský prezident Vladimir Putin

Washington 8. júna 2024 (HSP/Vzgljad/Foto:TASR/AP-Anton Vaganov

▶ ❚❚ ↻

Rusko pripustilo možnosť dodávať zbrane dlhého doletu tým štátom, ktoré sú v konflikte so západnými krajinami. Podľa expertov by takéto opatrenie mohlo byť účinnou odpoveďou na západné dodávky zbraní podobnej triedy pre AFU. O aké krajiny by mohlo ísť?

Moskva zváži možnosti, ako reagovať na povolenie krajín NATO zasiahnuť Rusko zbraňami dlhého doletu. Vyhlásil to Vladimir Putin počas stretnutia so šéfmi tlačových agentúr na okraj Petrohradského medzinárodného ekonomického fóra (SPIEF). Hlava štátu tiež pomenovala možné opatrenia, ktoré Ruská federácia prijme ako odpoveď na konanie krajín NATO.

„Ak niekto považuje za možné dodávať takéto zbrane do vojnovej zóny, aby zasiahli naše územie a spôsobili nám problémy, prečo nemáme právo dodávať naše zbrane rovnakej triedy do tých regiónov sveta, kde budú zasiahnuté citlivé objekty tých krajín, ktoré to robia proti Rusku?“ – citovala prezidenta oficiálna webová stránka Kremľa.

Putin pripustil, že odpoveď Moskvy by mohla byť symetrická. “Vyhradzujeme si právo konať podobným spôsobom. Vo všeobecnosti je to však cesta k veľmi vážnym problémom,“ poznamenal. Hovorca hlavy štátu Dmitrij Peskov dodal, že vyhlásenie bolo “zvážené” vedením západných štátov. Naznačuje to najmä široké rozšírenie slov ruského lídra v americkej a európskej tlači.

“Odrazilo sa s nádejou na mnohých miestach. Na Blízkom východe, zdá sa, obzvlášť pozorne,“ poznamenáva na svojom kanáli Telegram Fiodor Lukjanov, šéfredaktor časopisu Rusko v globálnej politike a vedecký riaditeľ ICD Valdaj. Podobný názor zastávajú aj experti, s ktorými sa rozprávali noviny VZGLJAD. Podľa ich názoru má každá z vedúcich krajín NATO v regióne svoje zraniteľné miesta.

USA

“USA majú kolosálny počet vojenských základní rozmiestnených po celom svete. Preto sa musíme zamerať na tých aktérov, ktorí sa snažia vzdorovať hegemónii Washingtonu. Prvým aktérom, ktorý prichádza do úvahy, je Blízky východ, kde pobyt americkej armády sprevádzajú veľké problémy,“ povedal Vadim Kozjulin, vojenský expert a vedúci centra IAMP na Diplomatickej akadémii ruského ministerstva zahraničných vecí.

Rusko môže najmä zvýšiť dodávky zbraní dlhého doletu do Sýrie, a to na úplne legálnom základe. Američania sú pritom v republike v úlohe okupačných síl, ktoré odčerpávajú energetické zdroje z roponosných oblastí SAR. Preto sa dopad na ich vojenské základne a infraštruktúru javí ako najlogickejší.

“Okrem toho sú v regióne aktívni aj Húsíovia. Sú do značnej miery nezávislou formáciou, ktorá je schopná zasiahnuť veľké množstvo objektov a cieľov, medzi ktorými sú často aj americké základne a zariadenia,“ uviedol respondent.

Sľubne vyzerá aj plán podpory protiamerických síl v Iraku a vo viacerých ďalších štátoch, kde sa nachádzajú vojenské zariadenia USA. Mimochodom, v posledných mesiacoch sú na pozadí eskalácie konfliktu v Gaze tieto zariadenia často vystavené ostreľovaniu, ale to sa môže ešte rozšíriť.

Zároveň sa región Blízkeho východu môže stať len súčasťou celkového úsilia v tomto smere. Napríklad vo štvrtok večer vyšlo najavo vyslanie skupiny lodí ruského námorníctva pozostávajúcej zo štyroch plavidiel do Karibiku. Ide o fregatu Admirál Gorškov, jadrovú ponorku Kazaň, tanker Akademik Pašin a záchranný remorkér Nikolaj Čiker, ktoré zakotvia v Havane (Kuba), informovala agentúra TASS.

„Žiadna z lodí nenesie jadrové zbrane, takže ich zakotvenie v našej krajine nepredstavuje hrozbu pre región,“ uviedli kubánske revolučné ozbrojené sily vo vyhlásení. Agentúra Associated Press však už návštevu označila za „demonštráciu sily“ zo strany Moskvy a pripustila, že lode v budúcnosti zavítajú do venezuelských prístavov.

Británia

„Vzhľadom na svoju ostrovnú polohu je Británia mimoriadne závislá od námorných obchodných ciest. Preto sa Rusko v záujme jej ovplyvňovania môže pokúsiť zintenzívniť spoluprácu s tými aktérmi, ktorí chcú byť aktívni v oblastiach Červeného mora. Akékoľvek nepokoje, ktoré sa začnú v regióne, by mohli spomaliť dodávky dôležitých nákladov, čo by vážne ovplyvnilo blahobyt Británie,“ zdôrazňuje Kozjulin.

Okrem toho sú v tomto prípade dôležité nielen dodávky zbraní dlhého doletu, ale aj aktuálne údaje na určovanie cieľov. Inými slovami, ruskí partneri môžu byť informovaní o tom, že po určitej trase bude v takom a takom čase prechádzať taká a taká loď, na ktorú sa potom miestna armáda zameria. Ako v takýchto prípadoch hovoria francúzski politici – „toto nie je eskalácia konfliktu“.

„Londýn môže byť ovplyvnený aj nevojenskými údermi. Niektoré sily môžu napríklad ovplyvniť transatlantické káble v neutrálnych vodách, čím vzniknú problémy nielen pre Britániu, ale aj pre Európu,“ dodáva Vadim Truchačev, docent Katedry zahraničných regionálnych štúdií a zahraničnej politiky na Ruskej štátnej univerzite.

Mimoriadne citlivá bude aj podpora separatistov na území Spojeného kráľovstva, hovorí britanista, vedec Vasilij Jegorov. „V tomto ohľade vyzerá Severné Írsko mimoriadne sľubne. Stále je tam veľa odporcov Londýna, ktorí sú pripravení bojovať proti jeho moci akýmikoľvek prostriedkami,“ domnieva sa expert.

„Nemal by sa podceňovať ani faktor Falklandských (Malvínskych) ostrovov. Argentína stále dúfa, že sa jej jedného dňa podarí „uchmatnúť“ tieto územia späť. S našou podporou sa jej to podarí oveľa ľahšie,“ zdôrazňuje. Ďalšou oblasťou práce by mohla byť nepriama podpora síl, ktoré sa podieľajú na preprave migrantov z Francúzska do Británie.

„Ak odniekiaľ získajú ďalšie lode, počet ľudí, ktorí sa presúvajú na ostrovy, by sa mohol výrazne zvýšiť. Pritom Paríž sa tomu ani nebude brániť. Naopak, je výlučne v jeho záujme zbaviť sa ich,“ domnieva sa Jegorov.

Francúzsko

„Paríž prechádza mimoriadne ťažkým obdobím, ktoré sa vyznačuje snahou udržať si svoj vplyv v západnej Afrike. Samozrejme, obyvatelia tohto regiónu vedú vážny boj o vlastnú suverenitu. Rusko môže zintenzívniť podporu ich snáh, čo vytvorí Francúzsku na kontinente nové problémy,“ zdôrazňuje Kozjulin.

Truchačev zasa upozorňuje na problémy separatizmu a sporných zámorských území. „Nedávno sa hlasno ozvala Nová Kaledónia. Keď sa tam Azerbajdžan snaží rozkolísať situáciu, nie je to pre Paríž až taký vážny problém, ale vždy sa môže zhoršiť. Existujú aj ďalšie hnutia za nezávislosť, napríklad v Polynézii a na Korzike. Oplatí sa dodávať zbrane aj africkým krajinám, ktoré opúšťajú sféru vplyvu Piatej republiky,“ zdôrazňuje.

Nemecko a ďalšie krajiny

Ak hovoríme o Nemecku, najjednoduchšie je ovplyvňovať ho ekonomickými nástrojmi, vyvíjať naň tlak prostredníctvom trhu s energiou. V dôsledku toho by sa mohli prehĺbiť existujúce problémy v automobilovom a chemickom priemysle, ktoré sú mimoriadne závislé od dodávok lacného plynu. SRN je ohrozená aj kvôli problémom s migráciou.

„Je však dôležité nezastavovať sa pri hlavných protivníkoch Ruska. Na Západ treba vplývať komplexne. Napríklad Holandsko vlastní Antilské ostrovy bohaté na ropu v Karibiku. Tento zdroj sa následne využíva na výrobu paliva pre AFU. V regióne pôsobia pomerne vplyvné separatistické združenia. Okrem toho je v blízkosti Venezuela, ktorá je nám priateľsky naklonená a prostredníctvom ktorej môžeme tiež vytvárať tlak. A takýchto príkladov je na celom svete dosť,“ zhrnul Truchačov.

Prečítajte si tiež:

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Indonézsky prezident Prabowo Subianto uviedol, že niektoré činy demonštrantov hraničia s vlastizradou a terorizmom. Reagoval tak na rozsiahl protivládne protesty, vyvolané predovšetkým vysokými finančnými odmenami pre poslancov parlamentu.