Negatívna odchýlka od rozpočtového cieľa vlády dosahuje 0,1 % HDP, resp. 129 mil. eur. To znamená nízke riziko pre splnenie schváleného rozpočtu. Najvýraznejšiu negatívnu odchýlku v odhade rozpočtovej rady voči rozpočtu napriek pozitívnej medzimesačnej zmene naďalej predstavuje výpadok výnosov z daní a odvodov, najmä nižší očakávaný príjem z DPH a dane z príjmov právnických osôb. Naopak, najvýraznejší pozitívny vplyv na saldo verejnej správy oproti rozpočtu naďalej tvorí úspora v bežných výdavkoch štátneho rozpočtu, najmä predpokladané nečerpanie rezervy na zhoršený ekonomický vývoj.

V rámci rozpočtového semaforu rada odhaduje rast čistých výdavkov, ktorý podľa aktuálnych európskych fiškálnych pravidiel nesmie presiahnuť maximálne stanovené tempo. Odhad rastu čistých výdavkov dosahuje 3,7 %, čo oproti povolenému rastu znamená pomalšie tempo o 0,1 bodu. Rozpočtová rada takisto odhaduje plnenie nominálneho limitu verejných výdavkov stanoveného v rámci schváleného rozpočtu. Podľa rady dosiahnu verejné výdavky spadajúce pod limit sumu 61,2 mld. eur, takže limit výdavkov schválený parlamentom by mal byť presiahnutý mierne o 0,1 mld. eur.

Starnutie populácie zvýši dopyt po zdravotníkoch, sestier bude ubúdať

Z dôvodu starnutia populácie možno v najbližších rokoch očakávať prudký rast výdavkov na zdravotníctvo. Citeľne sa tiež zvýšia nároky na veľkosť personálnych kapacít. S lekármi by problém byť nemal, no ubúdať budú sestry. Vyplýva to z prognózy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Upozornila, že nedostatok sestier bude mať za následok aj zníženie efektivity práce lekárov. TASR o tom informovala Lenka Zacharová z komunikačného oddelenia Kancelárie rady.

Rada uviedla, že počet lekárov na Slovensku v posledných rokoch stúpol a budú ďalej pribúdať. „V prípade, ak nedôjde k opätovnému poklesu vzdelávania slovenských medikov na predchádzajúce minimá a opätovnému poklesu retencie, mohol by rast počtu lekárov stíhať potrebe starnúcej populácie – s výnimkou najbližšej dekády. Počas nej sa totiž prejaví odchod silných starších ročníkov lekárov do dôchodku a zároveň na zdravotníctvo doľahne efekt zníženého počtu vzdelávania slovenských medikov v rokoch 2013 až 2023,“ vysvetlila rada.

Výrazne horšie vyzerá predikcia vývoja počtu sestier. „Ešte v najbližších rokoch budeme vidieť mierny nárast ich počtu. Následne však začnú odchádzať silné staršie ročníky, ktoré nie sú kompenzované dostatočným príchodom mladších kohort. Spomedzi absolventov zdravotníckych škôl ani nie dve tretiny nastúpia a zostávajú pôsobiť v zdravotníctve,“ ozrejmila RRZ. Podotkla, že dopyt po sestrách bude navyše výraznejšie prichádzať aj z oblasti dlhodobej starostlivosti.

V scenári nezmenených politík sa tak podľa prognózy už okolo roku 2030 začnú roztvárať nožnice vo vývoji počtu lekárov a sestier a bude sa znižovať pomer sestier voči lekárom. To bude podľa rady oslabovať kapacitu zdravotníctva. „Po roku 2035 začne dochádzať aj k reálnemu znižovaniu ich počtu. Tento pokles bude taký výrazný, že ani zásadnejšie zvýšenie retencie sestier ho nebude schopné kompenzovať,“ dodala.

Riešením prognózovanej situácie by mohli byť podľa rady opatrenia zlepšujúce personálne kapacity. „Ale je nepravdepodobné, že sa len touto cestou podarí daný deficit odstrániť. V posledných rokoch sa tiež ukázalo, že Slovensko nedokázalo flexibilne zareagovať, aby do zdravotníctva začlenilo zdravotníkov z Ukrajiny, zvlášť sestry, na rozdiel napríklad od Českej republiky,“ poznamenala RRZ. Súčasťou zvládnutia procesu starnutia populácie a personálneho zabezpečenia zdravotníctva by preto podľa nej mali byť aj ďalšie reformy v zdravotníctve.