Môj profil 
Predplatné
Blízkovýchodná stratégia USA by sa mala zmeniť vo “veľmocenskú diplomaciu”, a to namiesto “nekonečných nezmyselných malých vojen”, myslí si predseda Clementsovho ústavu národnej bezpečnosti Texaskej univerzity George Seay.
Autor vysvetlil, že potom, čo USA objavili ložiská bridlicovej ropy a plynu, krajina už nepotrebuje dodávky energetických zdrojov z Blízkeho východu. Podľa jeho slov bolo prvým príznakom zmien vyhlásenie Donalda Trumpa, ktoré sa týkalo toho, že bezpečnosť obchodných lodí v Hormuzskom prielive nemajú zabezpečovať USA, ale Čína, India, Japonsko a ďalšie krajiny, lebo Amerika už nepotrebuje ropu a plyn z krajín OPEC.
“Môžeme sa oprieť o argumenty v prospech neúčasti v záležitostiach Blízkeho východu, ale nie o tézu o potrebe energetických zdrojov: Trump má pravdu, túto potrebu nemáme,” konštatoval odborník.
USA mali podľa autora príspevku od roku 1979 až do poslednej chvíle celkom dva strategické záujmy na Blízkom východe. Boli to energetické zdroje, zadržiavanie Iránu a podpora Izraela. Dnes, keď je už energetická závislosť Ameriky na “despotických” blízkovýchodných režimoch minulosťou, zostala jediným strategickým záujmom Washingtonu strategická stabilita. Tento záujem s USA našťastie zdieľa Izrael, Saudská Arábia, Jordánsko, Egypt, Spojené arabské emiráty a ďalšie krajiny.
Čo sa týka podpory Izraela, ktorý má zostať hlavným spojencom USA, Amerika ho má uznať za “nezávislý, sebestačný a silný štát”, jadrovú mocnosť a efektívneho hráča na svetovej aréne. Nie za “malú bezbrannú obeť arabskej agresie”, je presvedčený Seay.
Autor v materiáli tiež píše, že mnohí v USA nevedia, že od roku 1985 vzrástlo izraelské HDP na jedného obyvateľa zo siedmich tisíc dolárov na 41 tisíc a že vďaka Levantskému ropnému a plynovému nálezisku, objavenému texaskou spoločnosťou Noble Energy v roku 2010, sa stal energeticky nezávislým štátom. Izrael, teda už nepotrebuje značnú finančnú pomoc USA, s výnimkou dodávok zbraní.
Aj keď americké vojenské základne majú byť v tomto regióne zachované, kvôli tlaku na Irán a kvôli hrozbe vývoja jadrových zbraní v tejto krajine, sa nevylučuje možnosť preventívneho vojenského útoku. Preto je už dlho potrebný nový prístup k zastrašovaniu Iránu, myslí si odborník. Autor pripomína, že sa postoj USA voči Teheránu za celých 40 rokov nezmenil, avšak dnes, po “nezmyselnej” a drahej vojne v Iraku, ktorá si vyžiadala život veľkého počtu Američanov, a ktorá zničila štát, ktorý bol jedinou “protiváhou” Iránu, sa postavenie Ameriky v tomto regióne vážne zhoršilo.
Nová politika USA na Blízkom východe sa tak má zakladať na niekoľkých kľúčových veciach, myslí si Seay. Prvá z nich zahŕňa založenie “blízkovýchodnej NATO”, ktorej neformálnym a neskôr zrejme oficiálnym členom, má byť aj Izrael.
“Nechajte tieto krajiny ‘vyrásť ‘ v hráča na svetovej aréne a prevziať na seba primárnu zodpovednosť za stabilitu vlastného regiónu s bezpodmienečnou podporou USA,” píše odborník.
Ďalším krokom má byť zmena v oblasti podpory Izraela, teda presun z vojenskej sféry smerom k rozvoju obchodných, hospodárskych a podnikateľských stykov medzi dvoma štátmi. Okrem toho, aj keď by mala zostať zachovaná námorná prítomnosť USA v tomto regióne, zodpovednosť za zaistenie bezpečnosti majú prevziať odberatelia energetických zdrojov krajín OPEC.
Na záver autor USA radí, aby aktívnejšie odporovali neuváženému preliatiu americkej krvi na blízkovýchodných púšťach, boli šetrnejší s peniazmi daňových poplatníkov a nepripúšťali vojenský zásah bez priameho ohrozenia americkej národnej bezpečnosti.
“Účinnosť perspektívnej americkej zahraničnej politiky závisí od toho, ako spolupracujeme s Čínou, Indiou, Ruskom, Európskou úniou a ďalšími významnými štátmi, a to práve v danom poradí a nie na tom, ako spolupracujeme s Blízkym východom,” domnieva sa Seay. Americkí politici si majú podľa jeho slov uvedomiť “generačné” zmeny strategických okolností a rozhodne zmeniť svoj prístup.
.JPG)
.jpg)
