Protesty sa začali posledný týždeň minulého roka v meste Mašad, ktoré je najposvätnejšie a zároveň druhé najväčšie v Iráne. Dôvodom mala byť zlá ekonomická situácia, nezamestnanosť obyčajných Iráncov a vysoké ceny základných potravín a tovarov, ktoré kvôli inflácii neustále rastú. V ďalších dňoch sa k protestom pripojili ďalšie mestá, no už v prvých dňoch demonštrácií sa do organizovania nepokojov zapojili aj iné krajiny. Podľa iránskych zdrojov má ísť o USA, Izrael, Saudskú Arábiu a niektoré krajiny západnej Európy. Potvrdili to aj najvyšší iránsky duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí, ktorý ohľadom nepokojov doslova povedal: “Nepriatelia Iránu dodávajú financie a zbrane, ako aj politickú podporu tým, ktorí v plynulých dňoch podnecovali násilie s cieľom poškodiť Iránu”. Iránska rozviedka do dnešných dní už zatkla stovky demonštrantov, medzi nimi aj Európana, a 21 ľudí pri nepokojoch zahynulo, z toho min. 3 členovia rozviedky. Tá musela zasahovať najmä proti ozbrojeným demonštrantom, ktorí sa pokúšali obsadiť policajné stanice, či vojenské základne.

Na dianie v Iráne ihneď zareagovali aj viacerí svetoví politici, medzi ktorými nechýbal ani americký prezident Donald Trump, ktorý povedal, že Irán zlyháva na všetkých úrovniach a je preto čas na zmenu. Ďalej dodal, že ľudia už zrejme nemohli zniesť, ako sa ich peniaze míňajú na podporu terorizmu. To je samozrejme utópia, pretože Irán je jednou z mála krajín Stredného východu, ktorá tvrdo a naplno bojuje s terorizmom. Okrem Trumpa sa k Iránu vyjadril napr. aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý zase po telefóne vyzval iránskeho prezidenta Rúhaního, aby boli zásahy proti protestujúcim zdržanlivé a miernejšie. Ako povedal: “Základné práva, vrátane slobody prejavu a slobody demonštrovať, musia byť rešpektované.” K situácii v Iráne sa vyjadrilo aj ruské MZV, ktoré povedalo, že udalosti v Iráne sú vnútornou záležitosťou Iránu a vonkajšie miešanie sa do vnútorných záležitostí tejto krajiny, ktoré situáciu v Iráne len destabilizuje, je neprípustné.

Asi najlepšie o tom, čo sa v súčasnosti odohráva v Iráne svedčí fakt, že USA sa rozhodli kvôli situácii v tejto krajine na dnes zvolať zasadanie BR OSN a Výboru OSN pre ľudské práva, aby aj na pôde OSN riešili iránske nepokoje. Americká vyslankyňa pri OSN Nikki Haleyová sa už na margo vývoja v Iráne vyjadrila nasledovne: “Chceme pomôcť aby naplno zaznel hlas iránskeho národa! Diktátori Iránu robia to, čo robili vždy. Hovoria, že protesty zinscenovali nepriatelia Iránu. My všetci vieme že to je nonsens. Demonštrácie boli spontánne a vyjadrovali vôľu iránskeho národa, ktorý povstal proti svojím diktátorom”. Náhle americké výzvy na zvolanie BR OSN ale jasne svedčia len o tom, že pokus o farebnú revolúciu v Iráne Američanom, Izraelcom a Saudom opäť nevyšiel. Totiž po tom, čo mnohí Iránci pochopili, že do vnútorných záležitostí ich krajiny sa začali ihneď po vypuknutí protestov miešať aj cudzie sily a podnecovať nepokoje s cieľom vyprovokovať prevrat, vyšli státisíce z nich v stredu po celej krajine do ulíc, aby vyjadrili podporu iránskej vláde. Medzi protestujúcimi zneli heslá namierené proti USA, Saudskej Arábii a Izraelu.

Celé dianie posledných dní v Iráne jasne nasvedčuje tomu, že USA, Izrael a Saudská Arábia sa snažia v tejto šiitskej islamskej republike rozpútať podobné niečo ako v Sýrii. Aj keď samozrejme, nie všetci protestujúci ľudia nie sú platenými, či zmanipulovanými demonštrantmi, mnohí najskôr do ulíc vyšli kvôli zlej ekonomickej situácii, ktorá sa moc nezmenila ani po uvoľnení sankcií  valených na Irán, pravdou ale je, že väčšinu nepokojov provokovali a cez sociálne siete organizovali a na ne vyzývali práve “sily” z vyššie spomínaných krajín. Snahy USA, Západu a blízkovýchodných sunnitských monarchií o destabilizáciu šiítskych a nezávislých sekulárnych ázijských krajín teda nepoľavujú a snažia sa využiť každú príležitosť na zvrhnutie ich režimov. A Irán nielenže medzi také šiítske krajiny patrí, je odvekým nepriateľom USA a Izraela, priateľom a blízkym spojencom nových svetových geopolitických veľmocí Ruska a Číny, ale okrem ropy je aj krajinou s takmer najväčšími zásobami plynu na svete. Takže dôvodov je až až.

Martin Bago