Novela Trestného poriadku má zmeniť systém benefitov pre tzv. kajúcnikov

„Účelom navrhovanej právnej úpravy je posilniť efektívnosť odhaľovania a dokazovania najzávažnejších foriem trestnej činnosti, najmä trestných činov organizovanej kriminality, korupcie, terorizmu a úmyselných násilných trestných činov, prostredníctvom precizovania hmotnoprávnych benefitov pre páchateľov, ktorí sa podieľajú na ich objasnení,“ uviedlo Ministerstvo spravodlivosti (MS) v odôvodnení návrhu.

Rezort ďalej tvrdí, že zmenou sa posilní väzba medzi priznaním benefitu a konkrétnym prínosom spolupracujúcej osoby pre objasnenie trestnej činnosti. „Navrhovanou úpravou sa zároveň odstraňujú aplikačné nejasnosti pri posudzovaní podmienok pre priznanie týchto benefitov a vytvára sa jednotnejší rámec pre rozhodovaciu činnosť súdov,“ dodalo MS. V nadväznosti na zmenu koncepcie poskytovania benefitov sa má primerane zmeniť aj definícia spolupracujúcej osoby.

Okrem českej právnej úpravy sa rezort spravodlivosti pri návrhu zmien inšpiroval aj talianskym právnym poriadkom. Zaviesť sa má po jeho vzore povinnosť 180 dní pre spolupracujúcu osobu, ktorej boli poskytnuté alebo sľúbené benefity, vypovedať úplne a pravdivo o všetkej trestnej činnosti, ktorú spáchala, ako aj o tej, ktorú spáchali iné osoby a vie o nej. Spolupracujúca osoba by v tejto lehote mala takisto povinnosť vydať výnosy z jej trestnej činnosti alebo označiť veci v jej dispozícii, ktoré sú výnosom, aby sa predišlo prípadom, v ktorých orgány činné v trestnom konaní ako jeden z benefitov umožnia osobe užívať nezákonne získaný majetok. To podľa MS zjednodušuje a zefektívňuje postup pri odčerpávaní uvedených výnosov z trestnej činnosti. Zaviesť sa má aj povinnosť takejto spolupracujúcej osoby po uplynutí lehoty podať záverečné vyhlásenie, v ktorom uvedie, že nepozná ďalšie podstatné skutočnosti, ktoré sa týkajú jej trestnej činnosti alebo trestnej činnosti iných osôb.

„Účelom tejto úpravy je taktiež eliminovať ‚dávkovanie‘ svedeckých výpovedí spolupracujúcou osobou podľa toho, ako sa vyvíjajú konania voči nej alebo osobám, o ktorých trestnej činnosti vypovedala, prípadne na účel poskytovania dodatočných benefitov,“ vysvetlilo MS. Lehotu 180 dní považuje rezort za dostatočne dlhú dobu na to, aby sa kajúcnik rozpamätal o všetkých podstatných skutočnostiach týkajúcich sa trestnej činnosti, o ktorej vie. Takisto sa upravuje postup, ako sa majú výpovede spolupracujúcej osoby zaznamenávať, aby sa zabránilo následným manipulovaniam s nimi.

Novelou sa upravujú aj následky nedodržania spolupráce spolupracujúcim obvineným, ktoré Trestný poriadok doposiaľ neupravoval. Podľa aktuálnej právnej úpravy na sľúbené alebo poskytnuté benefity nie je právny nárok a obe strany sú povinné pri plnení spolupráce postupovať v dobrej viere. „Avšak v prípade, že došlo k porušeniu spolupráce zo strany spolupracujúceho obvineného, bolo v podstate čisto v rukách prokurátora, ako závažne vyhodnotí toto porušenie a či pristúpi k nejakým následkom pre spolupracujúcu osobu,“ vysvetlilo MS.

Nová úprava tak explicitne stanovuje prípady, keď prokurátor musí ukončiť spoluprácu. Ide o prípady, keď spolupracujúca osoba nedodrží zákonom stanovené podmienky spolupráce. Súčasne sa zavádza aj povinnosť spolupracujúcej osoby pre poskytnutie alebo zachovanie si benefitov nespáchať nový úmyselný trestný čin v lehote troch rokov od spísania záznamu. Takýto úmyselný trestný čin sa nepovažuje za porušenie podmienok spolupráce, ak jeho závažnosť je zjavne zanedbateľná k závažnosti trestného činu, na objasnení ktorého sa podieľa.

Nová legislatíva by mala byť účinná od 1. novembra 2026.