Ikonický okamih zachytila aj fotografia, ktorá obletela svet. Práve jej autor Radovan Stoklasa teraz vysvetľuje v médiách, že fotka jedného a toho istého kusu odevu môže vyzerať na dvoch rôznych záberoch odlišne. Pretože to je práve kameňom úrazu po tieto dni: Komentujúci čitatelia liberálnej tlače si robia z celej tragédie posmech…

Nasleduje výber niekoľkých komentárov z facebooku Denníka N: „Mne sa najviac páčilo ako pár dní dozadu Kaliňák mával počas svojho vystupu so sakom v ktorom údajne postrelili Fica. Humorné na tom je, že Kaliňák držal sivé sako s pásikmi a premiér má na sebe zjavne tmavomodré bez pásikov.”

Alebo: „aj pani riaditeľka z nemocnice bola veľmi, veľmi tajnostkárska… skôr sa mi zdala, že jej je trápne nepríjemne podporiť klamanie o ktoré ju gauneri zo smerohlasu donútili…”

A takto by sme mohli ešte dlho pokračovať…

Prečo Denník N neuzamyká komentáre pod citlivými článkami? Tuším Aktuality k takému kroku pristúpili tesne po atentáte. Darmo denník prinesie článok, kde vysvetľuje, že to isté sako môže za určitých okolností vyzerať na dvoch fotkách úplne ináč, keď popritom ponechajú priestor na klebetenie a štipľavú, intolerantnú rétoriku v komentároch! Je predsa dobre známe, že niektorým ľuďom stačí len nadhodiť tému, o článok ani nezakopnú, len sa idú odbaviť nenávistným príspevkom do debaty…

Svetlo a uhol jeho dopadu, typ fotoaparátu, expozícia, uhol záberu, hĺbka ostrosti, a tak ďalej, to všetko sú faktory, ktoré ovplyvňujú kvalitu a výsledný vzhľad fotografickej snímky. Preto ten istý predmet môže vyzerať na dvoch fotkách odlišne. Veď užívatelia sociálnych sietí dobre vedia, že stačí použiť jediný filter, a odrazu je na instagrame z tuctového Janka supermodel.

Tak prečo tieto konšpirácie? Jedine, že by z nenávisti…

Mimochodom – naozaj si niekto myslí, že by tak veľký tím, aký bol zaangažovaný do záchrany premiéra, dokázal udržať v tajnosti fiktívny príbeh o zraneniach a operáciách? Ale no tak!

Minister obrany ukázal fotografie Ficovej košele a saka po atentáte

Fínski dokumentaristi pustili do sveta film o streľbách na Slovensku (Kuciak, Tepláreň, Fico). V ňom môžeme vidieť aj nové, doposiaľ nepublikované zábery atentátu od Regionálnej televízie Prievidza. Jej riaditeľka vysvetľuje, že s ich zverejnením sa rozhodla počkať vzhľadom na to, že by považovala za nevhodné ukazovať tesne po atentáte tento typ záberov (ako vlečie ochranka zraneného premiéra do auta). Samozrejme, ihneď sprístupnila nahratý materiál polícii na účely vyšetrovania. Tomu sa hovorí žurnalistická česť a zodpovedné vykonávanie remesla.

Pozoruhodné však je, že fínsky dokument sa snaží o vykreslenie našej vlasti v nie práve pozitívnom svetle. Venuje napríklad špeciálnu pozornosť aktivitám ľudí okolo Teplárne, ktorých vyobrazuje ako láskavých a dobroprajných (spomína sa aj podpora Progresívneho Slovenska). Naopak do toho je strihnutý kus rozhovoru s Martinou Šimkovičovou, keď sa vyjadruje o tom, že deti tvoria heterosexuálne páry, preto tvoria aj budúcnosť. Ministerka na rovnakom mieste kritizuje LGBTi agendu, za čo si hneď vyslúžila kritiku tvorcov…

Samozrejme, prišlo aj na Ľuboša Blahu, ktorého reč o globalistoch je v dokumente postavená do príkreho kontrastu s ľuďmi v priestoroch pre LGBTi, kde sa píšu milé odkazy do papierových srdiečok. Asi viete, kto z tejto premyslenej montáže vychádza ako lúzer…

A potom už to ide úplne z kopca: Monika Tódová plače nad rétorikou Roberta Fica. Na rad príde aj členka neziskovky Globsec. Vidíme zábery z demonštrácie, kde ľudia zbožne ujúkajú nad rečniacim Korčokom; vidíme študentov mudrujúcich o „komunistickom” režime, do toho zábery demonštrantov s transparentmi Atentát sa nestal či cynickým Milujem Fica až za hrob…

Popritom nám filmári ukazujú Blahove pozdravy z Moskvy, či fotku, na ktorej si podáva ruku premiér Fico s Vladimírom Putinom. Priestor dostal aj novinár Bárdy, ktorý samozrejme onálepkuje premiéra ako populistu a čo ja viem čo všetko ešte spomenul. Okrem iného spochybnil aj integritu atentátnika, ktorý podľa neho môže byť „zmätený”.

A to aj napriek tomu, že sme ho počuli udať politické dôvody streľby: nesúhlas so súčasnou vládou a jej krokmi.

Významná časť filmu je venovaná pamiatke Jána Kuciaka a výpovediam jeho rodiny. Slovo dostal dokonca aj Daniel Lipšic, ako údajná politická obeť Ficovej hrôzovlády. Už chýbal len kúzelník! Posledné zábery dokumentu potom sprevádza temný tón a sivo ladené obrazy Bratislavy – čistá beznádej…

O čo vlastne fínskym filmárom išlo, keď skladali dokopy túto tendenčnú, protivládnu montáž? A odkiaľ prišiel prvotný impulz, venovať sa práve Slovenskej republike? Alebo to si len tak niekto pichol prstom do mapy, že aha, ideme na Slovensko? A respodnentov typu Tódová-Bárdy si vybrali tiež len náhodne? Prečo sa nespýtali na názor napríklad niekoho z Hlavných správ?

Keby sa podarilo zistiť odpovede na uvedené otázky, boli by sme možno veľmi prekvapení, o čo tu vlastne ide a odkiaľ fúka vietor…