Nové politické strany na Slovensku rastú ako huby po daždi

Bratislava 1. júla 2021 (HSP/Sputnik/Foto:TASR-Jaroslav Novák)

V ostatnom čase sme na Slovensku svedkami masívneho nárastu nových politických strán. Príčin je, samozrejme, viacero

Tou najčastejšou je pokus o vykrytie voľného politického priestoru. Na prvý pohľad sa zdá, že po volebnom debakli národne orientovaných strán Slovenskej národnej strany (SNS) a strany Vlasť vzniklo akési politické vákuum a že tento politický priestor je nepokrytý relevantnou ponukou pre voličov. Ju tu teda snaha ho podchytiť.

Prvý pokus osloviť takýchto voličov urobil europoslanec Miroslav Radačovský so stranou Slovenský PATRIOT. Treba spomenúť, že do Európskeho parlamentu kandidoval na kandidátke Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽS Naše Slovensko) ako nezávislý a už veľmi skoro po zvolení deklaroval rozchod so stranou, ktorá ho nominovala. Táto novovzniknutá strana nijako zvlášť verejne nevystupuje a výraznejšie ju zviditeľnil len samotný europoslanec Miroslav Radačovský, keď sa stal právnym zástupcom rodiny zosnulého generála Milana Lučanského.

V tejto funkcií mal viacero verejných vystúpení, bohužiaľ, po oficiálnom zverejnení výsledkov komisie na preskúmanie tejto tragédia jeho mediálna prezentácia značne opadla a strana sa ani nenachádza v prieskumoch.

Naopak, strana, ktorá môže, ale aj nemusí v budúcnosti zamiešať politickými kartami je politické hnutie odídencov z Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽS Naše Slovensko) REPUBLIKA. K najviditeľnejším politikom tohto hnutia patria europoslanec Milan Uhrík a poslanec Milan Mazurek. Okrem toho sa ku strane hlási aj bývalý hovorca ĽS Naše Slovensko Ondrej Ďurica, bývalý podpredseda tejto strany Miroslav Suja, ako aj dvaja ďalší poslanci Eduard Kočiš a Miroslav Urban. Príčinou ich exodu bol takmer utajený snem strany, ktorý poza ich chrbát zmenil stanovy a ešte viac zvýraznil koncentráciu moci v rukách predsedu a v podstate eliminoval predsedníctvo ako orgán, v ktorom by sa prijímali zásadne rozhodnutia.

Mediálna aktivita tejto strane je značná. Predovšetkým poslanec Milan Mazurek je veľmi aktívny nielen na sociálnych sieťach, ale aj na youtube v reláciách Kulturblogu, rovnako poslanec Miroslav Suja je známy z vystúpení v parlamente, napríklad incident, keď polial minerálkou ministra financií Igora Matoviča, sa stal takmer udalosťou dňa. Výška preferencií tejto strany kolíše podľa jednotlivých prieskumných agentúr. Začína na úrovni okolo dvoch percent, no podľa niektorých prieskumných agentúr už preferencie atakujú päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu (4,7 %).

Dnes je jasné, že elektorát ĽS Naše Slovensko sa rozdelil a otázkou je, či táto skutočnosť potopí obe strany. Zatiaľ to tak vyzerá. No môže sa aj stať, že jedna predsa len prekročí päťpercentný prah potrebný na vstup do parlamentu. O niečo väčšie šance má pravdepodobne politické hnutie REPUBLIKA, keďže disponuje výraznými a aktívnymi politikmi, ktorí veľmi aktívne a efektívne pracujú so sociálnymi sieťami. Naopak, v strane ĽS Naše Slovensko ostal z výraznejších politikov len Marian Kotleba, ktorý je však výrazne pasívnejší než v minulosti.

Visí nad ním Damoklov meč v podobe väzobného stíhania, ak Najvyšší súd potvrdí rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku. Ak sa tak udeje, je veľmi pravdepodobné, že ĽS Naše Slovensko bez Mariana Kotlebu nemá väčšiu šancu udržať sa v prvej politickej lige.

Ďalším pokusom loviť v národných vodách je projekt syna bývalého predsedu Slovenskej národnej strany Pavla Slotu. Ten sa spočiatku pokúšal stať sa vyzývateľom Andreja Danka v boji o post predsedu Slovenskej národnej strany, vďaka rôznym obštrukciám mu však neumožnili stať sa pred voľbami ani členom, čo rezultovalo do jeho neúčasti v tejto voľbe. Keď pochopil, že svoje politické ambície v drese SNS napĺňať nebude, skúsil to s vlastnou stranou Domov – národná strana (Domov-NS).

Pavol Slota však nie je žiadna výrazná či rešpektovaná osobnosť, jediné, čím je zaujímavý, je jeho meno, navyše táto strana však nedisponuje žiadnymi známejšími osobnosťami a jej perspektívy sú veľmi neisté. Strana sa vôbec nedostáva do prieskumov a ani nevyvíja žiadnu výraznejšiu činnosť, preto sú jej perspektívy veľmi otázne.

No a nakoniec v ostatných dňoch sme mohli, ale skôr len ako „poznámku pod čiarou“ zaregistrovať novú stranu, ktorá funguje ako občianske združenie. Ide o projekt generála Pavla Macka Občianski demokrati Slovenska (ODS). Tento generál vo výslužbe odišiel z armády viac-menej pre urazenosť, pretože ho pri obsadzovaní postu náčelníka generálneho štábu preskočil hodnostne nižší a služobne mladší generál Daniel Zmeko.

Vo svojom politickom živote zatiaľ dvakrát neúspešne kandidoval: najprv v roku 2019 do Európskeho parlamentu a neskôr v roku 2020 zase do národného parlamentu na kandidátke koalície Progresívne Slovensko-Spolu. Generál Pavel Macko bol členom strany Spolu a keď po voľbách túto stranu opustili jej najvýraznejší lídri Miroslav Beblavý a Jozef Mihál, strana ostala bezprizorná. Nakoniec síce kandidoval na post predsedu strany Spolu, ale tento súboj prehral s expertom strany na školstvo Jurajom Hipšom.

Post podpredsedu v strane, ktorá vykazovala preferenciu oscilujúce okolo jedného percenta, sa mu nezdal perspektívny, preto po čase stranu opustil a stal sa expertom strany Sloboda a Solidarita (SaS) na obranu, keďže strana nikým podobným nedisponovala. Jeho prestup do SaS dokonca verejne ohlásil predseda strany Richard Sulík. Zdá sa, že ani tam sa nepohodli, keďže nedávno ohlásil vznik novej tvrdo pravicovej strany, ktorej názov je identický s bývalým lídrom pravice v Čechách. Je však veľmi nepravdepodobné, že by tento novovzniknutý subjekt mohol zopakovať úspech Občianskej demokratickej strany (ODS) v ostatných tridsiatich rokoch na českej politickej scéne.

V prípade strany Aliancia – Szövetség je spájanie sa maďarských strán pod jednu stranu poznaná nevyhnutnosť. Vo voľbách v roku 2020 prvýkrát po tridsiatich rokoch nemá maďarská národnostná menšina zastúpenie v parlamente. Bolo to spôsobené viacerými okolnosťami. Most-Híd po udalostiach z jari 2018 prestal fungovať ako dvojnárodná slovensko-maďarská strana, Strana maďarskej komunity (SMK) bola dlhodobo erodovaná a aj keď získala okolo štyroch až piatich percent hlasov, na vstup do parlamentu to nestačilo. Ako sa ukázalo, integrácia maďarských strán skrachovala na egách a intrigách predovšetkým bývalého šéfa SMK Pála Csákyho.

Ten viedol dlhé roky osobnú vendetu s predsedom Mostu-Híd Bélom Bugárom a výsledkom boja bol prepad tejto strany. Dnes, keď už obaja aktéri z politiky odišli, je šanca na reštart. Medzitým sa však zásadne zmenilo správanie voličov maďarskej národnosti, podstatne viac z nich volí slovenské strany, než tomu bolo v minulosti. Preto tento projekt môže, ale nemusí vyjsť. Už dávno sú totiž preč časy, keď spojená maďarská strana dosahovala dvanásť a viac percent.

Dnes sa ukazuje, že prekonanie päťpercentnej hranice je možné, ale určite nie isté. Uvidíme, či krehká a ťažko vyjednaná dohoda vydrží až do volieb a ako na ňu zareagujú voliči maďarskej národnosti.

Jediným naozajstným a relevantným hráčom na politickej scéne, ktorý vznikol v ostatnom roku, je strana bývalého premiéra Petra Pellegriniho HLAS – sociálna demokracia (HLAS-SD). Táto strana sa veľmi rýchlo dostala na čelo peletónu politických strán. Okrem „overených“ smeráckych kádrov Petra Pellegrini, Richarda Rašiho, Denisy Sakovej, Erika Tomáš začala „vykrádať“ aj mimoparlamentnú DOBRÚ VOĽBU Tomáša Druckera.

Medzi jej akvizície patrí predovšetkým populárny starosta Dvorov nad Žitavou Branislav Becík. Z rovnakého košiara, teda z DOBREJ VOĽBY pochádza aj expertka na zdravotníctvo a dnes už aj podpredsedníčka strany HLAS-SD Zuzana Dolinková. Ďalšou akvizíciou strany HLAS-SD je aj exposlanec za SNS Dušan Tittel. Preferencie strany HLAS-SD trvalo prekračujú hranicu dvadsať percent a je veľmi nepravdepodobné, že by ich po prípadných voľbách bolo možné vynechať pri skladaní vlády.

Z nových strán, ktoré rastú ako huby po daždi, má šancu na úspech len máloktorá. Z tých, ktoré vznikli za ostený rok, nepochybne zamieša kartami strana HLAS-SD, v prípade hnutia REPUBLIKA je to už oveľa menej isté. Ďalšie strany budú s najväčšou pravdepodobnosťou len štatistami a ich založením si ich lídri len potrebovali pohladiť vlastné ego. Ale ak sú podmienky na vstup do politickej arény relatívne mäkké – na založenie strany stačí zozbierať 10-tisíc hlasov – budeme svedkami podobných aktivít iste aj v budúcnosti.

Roman Michelko