Nová kapitola vo „vojne policajtov“: budú zloduchovia pred novým ministrom chránení zákonom?

Bratislava 18. októbra 2023 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian, Jaroslav Novák)

Dlho sa hovorí o tzv. vojne policajtov, ale celé je to akési zahmlené a mnohí čitatelia, ktorí sa nezaujímajú o túto vec, z tých všetkých kusých informácií nevedia, o čom vlastne je podstata toho príbehu, v ktorom sa práve začína nová kapitola. Pokúsime sa to zhrnúť

Quis custodiet ipsos custodes? Kto bude strážiť strážcov? znie klasická otázka, ktorá tu zíde azda každému na um. O čom je vlastne tento príbeh ako z učebnice ľudského hriechu? Pokúsime sa to opísať celé čo najľudovejšie a najjednoduchšie, aby bolo čo najjasnejšie vidno skutočnú podstatu veci a rozsah jej obludnosti.

Boj medzi jednotlivými politickými tábormi a skupinami tu bol odnepamäti, ale výrazne ožil potom, ako prišiel na scénu najväčší mág populizmu Igor Matovič. Ten v roku 2020 vyhral voľby tým, že ľudí „ošálil“ rečami o tom, ako Smer kradne, a ako on, keď sa dostane k moci, všetkých tých zlodejov pozatvára.

Ľudia mu naleteli a on teda po nástupe k moci musel začať plniť sľub. Začal teda okázalo ukazovať ako všetkých smerákov zatvára. Ľudia podriadení jemu a Danielovi Lipšicovi ako šedej eminencii suterénu mocenského aparátu v štáte (Marek Para označil Daniela Lipšica za hlavu tejto skupiny) vymysleli mechanizmus, ako pomocou korupčných a vydierateľných kajúcnikov získavať ich falošné svedectvá a mať tak možnosť týmto spôsobom obviňovať a na základe toho perzekvovať prakticky kohokoľvek.

Podľa toho, aké informácie zatiaľ presiakli na verejnosť sa dá usudzovať, že jadrom tejto konšpiračnej skupiny podozrivej z páchania trestnej činnosti bola skupinka štyroch policajných gangstrov z Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), tzv. „čurillovcov“, ktorí boli krytí najmä Lipšicovou špeciálnou prokuratúrou. Cieľom bolo zničiť v štáte politickú konkurenciu a úplne ho zvnútra ovládnuť.

Nebolo to však také jednoduché. Mašinéria na spracovanie kajúcnikov nemohla pracovať úplne nepozorovane, a tak sa stalo, že viaceré útvary rezortu vnútra začali týchto policajtov podozrivých z páchania trestnej činnosti sledovať.

Predovšetkým išlo o Úrad inšpekčnej služby Ministerstva vnútra (ÚIS), ktorý má presne takéto veci robiť: ísť po stopách nelegálnej činnosti vo vnútri polície. Bol tam založený vyšetrovací tím Oblúk, ktorý začal čurillovcov vyšetrovať.

Rozsah špinavostí, o ktoré tam išlo, ešte nie je celkom jasný, keďže tie nitky siahajú ďaleko na všetky strany a dotýkajú sa aj rôznych iných súvislostí, vrátane záhadných úmrtí, ako napríklad brutálneho samodobitia a následného gangsterského zasamovraždenia bývalého policajného prezidenta.

Chobotnica zistila, že je sledovaná a začala sa brániť. Ide tam o veľa, dôkazov o nelegálnej činnosti čurillovcov je za vagón, vrátane úplného priznania jedného z nich. Za normálnych okolností by boli dávno usvedčení, vylúčení zo služby a potrestaní. Avšak v situácii, že bola ich činnosť priamo zhora riadená a chránená najvyšším politickým vedením štátu, boli títo ľudia prakticky nedotknuteľní a zničený bol každý, kto sa odvážil voči ich svojvôli vystúpiť. Tu samozrejme nemožno nespomenúť absolútny aktivizmus policajného prezidenta Štefana Hamrana, ktorý tejto partičke slúžil ako doberman do roztrhania tela.

Paralyzovali Slovenskú informačnú službu (SIS), kde sa kvôli tomu menili riaditelia. Vyšetrovací tím Oblúk ÚIS najprv šikanovali, a keď to nepomohlo, tak ho rozbili a jeho členov zastrašili a rozprášili. Celý útvar ÚIS skrz-naskrz infiltrovali svojimi ľuďmi: šéfom ÚIS urobili Lipšicovho kamaráta Juhása, ktorého brat odpočúval smerákov na chate, jeho zástupca Svitok má za manželku osobu, ktorá kandidovala za stranu Demokrati a vrcholom je tretí v rade: sem inštalovali samotného čurillovca Ďurku, ktorý teraz má vyšetrovať sám seba… a tak ďalej, až po radových členov inšpekcie.

Túto sodomu-gomoru keď videl Ódorov dočasný minister vnútra Ivan Šimko, tak zalomil rukami a začal protestovať, že toto si on na tričko nevezme – a tak ho prezidentka z pozície ministra jednoducho vyhodila. Áno, ochrana tejto mašinérie a z páchania trestnej činnosti podozrivého policajta Ďurku jej bola prednejšia než minister. To hádam úplne stačí na ilustráciu jej úlohy v celej veci.

No ale v ÚIS ešte stále bolo zopár ľudí, ktorí nepatrili ku chobotnici. Dvaja z nich napísali Ódorovi (premiérovi zastupujúcemu ministra vnútra, po ktorom zostalo prázdne kreslo) oficiálnu sťažnosť o tom, čo sa na ÚIS deje: že celá práca ÚIS je zameraná na pomoc tým príslušníkom NAKA, ktorých majú vyšetrovať. Teda inými slovami, že ÚIS funguje ako partia capov, ktorí majú opatrovať záhradu. Ódor list odignoroval – aj jeho úloha v dianí je jasná – a tí dvaja statoční policajti boli z ÚIS okamžite (protiprávne) vyhodení.

Lenže potom prišli voľby, ktoré Lipšicovej bande skrížili plány. Oni dlhodobo rátali s tým, že po voľbách nastúpi progresívna koalícia, ktorá ich nechá ďalej „pracovať“ až do dosiahnutia konečného cieľa, ktorým mala byť kompletná likvidácia Smeru ako najvážnejšej politickej konkurencie. Stalo sa však to, čo im úplne pokazilo hru: Smer vyhral voľby a ukázalo sa, že vznikne koalícia, akú rozhodne nechceli.

A tak sa začalo upratovať. Bolo treba zlikvidovať všetky dôkazy. Z ÚIS bolo treba stiahnuť spisy o tom, ako tím Oblúk vyšetroval čurillovcov. Urobil to vyššie spomenutý zástupca šéfa ÚIS Svitok: sám sebe napísal poverenie a v neprítomnosti ostatných kolegov, čiže v príkrom rozpore s pravidlami prišiel na pracovisko a všetky spisy s dôkazmi vzal a odniesol neznámo kam. Neslýchané? Ale nie, na Sicílii sa to tak vraj kedysi robievalo bežne. Stratili sa dôkazy? Niet dôkazov, niet dôvodu na stíhanie…

Zaujímavú rolu v tom hrajú médiá. Buď sú ticho, alebo o celej veci informujú tak, aby verejnosť mala z toho v hlave zmätok a dojem, že ide len o akúsi nepochopiteľnú vojnu medzi udatnými vyšetrovateľmi NAKA a zloduchmi, ktorí im chcú robiť zle. A samozrejme, úplne sa zabúda na taký detail, že existujú dôkazy, že niektorí ľudia z kľúčových globalistických médií sú v dôvernom kontakte s čurillovcami, ktorí ich inštruujú, čo majú písať.

Od volieb prešlo pár týždňov a čoskoro nastúpi nový minister vnútra. Má ním byť akčný mladý nominant strany Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok, ktorý už pred voľbami dosť nahlas komentoval túto obludnú mafiánsku konšpiráciu. A preto sa chobotnica veľmi odôvodnene obáva, že nové vedenie rezortu nebude mať pre jej šafárenie pochopenie.

A predstavte si, čo vymysleli, aby sa zachránili vo svojich pozíciách. Ešte v septembri 2021 bol založený špeciálny „Úrad na ochranu oznamovateľov“ (ÚOO), ktorý môže niektorým ľuďom udeliť status chráneného oznamovateľa, čo znamená, že voči nim až tri roky nie je možné vykonať žiadne pracovnoprávne kroky bez toho, aby sami súhlasili, alebo aby súhlasil tento úrad.

Čurillovci deň pred septembrovými voľbami (!) podali trestné oznámenie na predstaviteľov Smeru Roberta Fica a Roberta Kaliňáka, ale aj na generálneho prokurátora Maroša Žilinku, advokáta Mareka Paru a ďalších ľudí. Vraj sa im dlhodobo verejne vyhrážajú, že v prípade volebného úspechu a získaní politickej moci budú postavení mimo služby, v podstate vyhodení z Policajného zboru a navyše pripravení aj o budúce výsluhové dôchodky. A preto požiadali o ochranu a udelenie statusu chráneného oznamovateľa.

Len si to predstavte. Keďže opoziční politici, ktorí poukazovali na neuveriteľné svinstvá a porušovanie zákona a tvrdili, že sa to musí dať do poriadku, tak títo ľudia to považujú za vyhrážanie a požiadali o ochranu. Koho? No neuhádli by ste: Lipšicov Úrad špeciálnej prokuratúry. A samozrejme, ÚŠP im ochranu schválil.

Ale ktovie ako to nakoniec dopadne. Totiž nie je vylúčené, že nový parlament (v ktorom zrejme bude aj syn Milana Lučanského) by mohol zatočiť aj so samotným Úradom na ochranu oznamovateľov. Poslanec SNS Tomáš Taraba sa už v televízii TA3 vyjadril, že sa aj s kolegami budú snažiť dosiahnuť zrušenie niektorých inštitúcií, medzi nimi aj ÚOO.

Isté je: kto seje vietor, žne búrku. Matovičova a Lipšicova sejačka pracovala tri a pol roka naplno. Čo zo zasiateho vzíde, to sa ukáže už čoskoro, ale naozaj nikto by sa nemohol čudovať, ak by prišla búrka, aká tu ešte nebola.