Niekoľko európskych krajín vstúpilo do štrajku

Bratislava 13. novembra 2022 (HSP/Europeanconservative/Foto:TASR/AP-Geert Vanden Wijngaert)

Vlna štrajkov a demonštrácií zasiahla viaceré európske krajiny na pozadí inflácie a energetickej krízy a odráža všeobecné zhoršenie sociálnej klímy v súvislosti s blížiacou sa zimou, píše Hélène de Lauzun pre European Conservative

Belgicko zasiahol v stredu 9. novembra generálny štrajk na podnet dvoch z troch hlavných odborových organizácií v krajine, ktoré na rozsiahlu akciu vyzvali už v júni. Štrajk vážne zasiahol dopravu, najmä leteckú, a prinútil bruselské letisko zrušiť až 60 % letov. Štrajk zasiahol aj nemocnice a supermarkety. V ponuke požiadaviek bolo obmedzenie cien energií, ktoré sa už čiastočne zaviedlo vo Francúzsku a Nemecku, ale podľa odborov Belgicko zostalo mimo.

Francúzsko bolo tiež postihnuté dňom mobilizácie 10. novembra. Konflikt vznikol na základe požiadaviek parížskej dopravnej spoločnosti RATP, ktorá sa už niekoľko mesiacov nachádza v hlbokej kríze zamestnávania. Napriek opakovaným reklamným kampaniam má podnik problémy s náborom vodičov autobusov a metra, pretože pracovné podmienky sa od pandémie COVID-19 zhoršili. Zamestnanci RATP trpia dôsledkami zmien, ktoré chcela uskutočniť socialistická starostka Paríža Anne Hidalgová a ktoré vážne sťažujú dopravu a prevádzku autobusovej siete – ako napríklad explózia bezpečnosti v hlavnom meste.

Sieť parížskeho metra sa preto vo štvrtok 10. novembra v hlavnom meste prakticky zastavila, čo spôsobilo chaos v rodinách a zamestnancoch. Štrajkujúci požadujú viac pracovných miest a zvýšenie platov za svoje pracovné miesta, ktoré majú v súčasnosti veľmi nízku atraktivitu. Na čelo RATP bol nedávno vymenovaný bývalý premiér Jean Castex. Štrajk bol preto spôsobom, ako naňho vyvinúť tlak pri začatí jeho misie.

Na žiadosť CGT, hlavného odborového zväzu, štrajk napodobnili aj iné odborové zväzy v iných častiach Francúzska, aby tak vyjadrili širší protest proti inflácii a energetickej kríze a požadovali zvýšenie platov. Vo veľkých francúzskych mestách štrajkovali aj ďalšie dopravné podniky, hoci na železniciach bola účasť menšia. Čiastočne štrajkovali aj škôlky, školy a školské jedálne, ktoré tiež ťažko zasiahla inflácia. Podľa údajov INSEE je inflácia vo Francúzsku citeľná pri potravinách: 16,9 % pri čerstvých výrobkoch a 11,8 % pri potravinách všeobecne. Mobilizáciu, podobne ako v roku 2019, podporuje aj vyhliadka Emmanuela Macrona na obnovenie dôchodkovej reformy. Tesne pred pandémiou krajinu ochromili ťažké štrajky trvajúce niekoľko týždňov.

Grécko tiež zažilo rozsiahle štrajky. Podľa hlavného gréckeho odborového zväzu štátnych zamestnancov dosiahla mobilizácia rekordnú úroveň v porovnaní so sociálnymi hnutiami z predchádzajúcich rokov. Policajné správy zaznamenali v Aténach 16 000 demonštrantov, čo spôsobilo výbuchy násilia v gréckom hlavnom meste. Problémom je strata kúpnej sily, ktorá sa v prípade priemerného zamestnanca blíži k 20 %.

Anglicko by mohlo byť ďalšou krajinou, ktorú zasiahnu štrajky, keďže Národná zdravotná služba po prvýkrát v histórii vydala oznámenie o proteste proti zhoršujúcim sa pracovným podmienkam, ktoré môžu ovplyvniť starostlivosť o pacientov, a požaduje zvýšenie platov. Kráľovská akadémia zdravotných sestier (RCN), ktorá združuje 300 000 ľudí, oznámila “protestnú akciu””do konca roka”. “Hnev prerástol do akcie – naši členovia hovoria, že to stačí,” uviedol vo vyhlásení generálny tajomník RCN Pat Cullen. “Táto akcia bude tak pre pacientov, ako aj pre zdravotné sestry. Štandardy klesajú príliš nízko.” Odborová organizácia požaduje zvýšenie platov o 5 % nad úroveň inflácie, aby sa kompenzovala erózia kúpnej sily zdravotných sestier, ktorá sa zaznamenala za posledné desaťročie.

Hoci vyhliadka na ukončenie konfliktu na Ukrajine je stále v nedohľadne, zdá sa, že únava a roztrpčenie sa šíria celou západoeurópskou spoločnosťou.