Niečo je zhnité v štáte slovenskom

História sa opakuje. Shakespeare vyslovil slávnu vetu na prelome 16. a 17. storočia. Iná doba, iné postavy, iné miesto, iné pomery. Ale podstata vždy zostáva. Niečo je, bohužiaľ, zhnité v štáte slovenskom. To, že Slovensko sa stalo nesuverénnym vazalom Bruselu a Washingtonu, už aj vrabce čvirikajú. To, že väčšina tzv. intelektuálnych slovenských elít sa neidentifikovala so Slovenskom a pohŕda slovenským národom vieme už dávno. Dodnes neprijali nezávislý slovenský štát. Počul vôbec niekto, aby samozvané elity spomenuli prvého januára 2021 28. výročie vzniku nezávislého Slovenska? Oni ho nechceli. Oni stále snívajú o podriadenom postavení v Československu, o omrvinkách pre seba, svoju rodinu a známych. Plebs ich nezaujíma ako aj to, že ten štát nevznikol ako Československo, ale ako Česko-Slovensko, Tchéco-Slovaquie vo francúzskom origináli Dohody z Versailles (Traité de Versailles) z roku 1919. A ako vždy sa utiekali o pomoc do Viedne, Budapešti, Prahy alebo Moskvy, teraz je hlavnou “Mekkou” pre nich Brusel a Washington.

To, že väčšina korporátnych (mainstreamových) médií necíti so Slovenskom, to je tiež už dávno jasné. Ich majitelia sú častokrát inde a sami novinári väčšinou sú odchovaní nie na slovenskom mlieku. A navyše, kto platí muziku, ten rozhoduje. Donedávna sa ešte naivne verilo, že „politické“ mimovládky, platené zo zahraničia, nám vlastne chcú nezištne pomáhať, aby sme prekonali našu odvekú „zaostalosť“. Všetko cudzie je vraj lepšie a všetko slovenské je zaostalé, primitívne a nefungujúce. Len, keď sa vytĺka politický kapitál, tak sa pohodlne zabúda, alebo nechce vedieť, že v mnohých krajinách je to ešte ďaleko horšie. Toto nie je ospravedlňovanie, toto je len realistické konštatovanie faktov. Čo sa týka preberania cudzích vzorov, múdry človek sa vždy poučí a preberie to najlepšie a hlavne to, čo sa aj dá v praxi použiť. Lebo čo funguje v jednej krajine, vôbec neznamená, že bude fungovať v inej. A navyše, to čo funguje dnes, vôbec neznamená, že to bude fungovať aj zajtra. Veci sa dynamicky menia a vždy treba mať kritické myslenie. Nie nekriticky preberať všetko bez zamýšľania sa. Od toho máme rozum, aby sme mysleli a neopakovali všetko, čo nám niekto podsúva.

Na Slovensku stále panuje rodinkárstvo, kamarátske väzby, časté zneužívanie svojho postavenia a korupcia. Nie je to sicílska Mafia, ani neapolská Camorra. Ale stále platí, že máš pomôcť rodine. „Musíš pomôcť, veď ste rodina“. Úplatky a rodinkárstvo rozhodujú o veľmi veľa veciach. A je to súčasť života na Slovensku. Skoro každý, kto má možnosť si „privyrobiť, nevidí v tom nič zlého. A keďže na Slovensku funguje úspešne aj závisť a je zvykom rozpitvávať všetkých zbohatlíkov, fantázia o rozprávkových bohatstvách niektorých pracuje na plné obrátky. Nie že by niektorí „oligarchovia“ neboli na slovenské podmienky bohatí. Len sa ich bohatstvo niekoľkonásobne zveličuje.

Doteraz tento slovenský systém fungoval s malými odchýlkami pri rôznych vládach. Média a politické mimovládky dosiahli požadovanú orientáciu v zahraničnej a vojenskej politike a tiež sa zaoberali „správnou“ výchovou mládeže k liberálnemu fanatizmu, viere v EU a NATO, kydaním na Rusko a spochybňovaním slovenského národného štátu. Politici dodržiavali nepísané pravidlá. Nasľubovať hory doly pred voľbami, očierniť politických oponentov, ale po voľbách nespochybňovať politický systém na Slovensku. Neísť do extrémov.

Postupujúce znižovanie kvality mediálnych a politických elít a politickej kultúry. Štvrtá cenová skupina?

Situácia začala gradovať pred poslednými voľbami. Príliš dlhá vláda Smeru priviedla k stále väčším obvineniam z korupcie, ktoré boli do značnej miery oprávnené. Problém ale je, že kvalita opozície upadla. Tým presiahla aj únosnú mieru degradácia politickej kultúry. Politická a ekonomická nekompetentnosť nového premiéra a mnohých poslancov jeho strany sa stáva čoraz zrejmejšou a spolu s koronakrízou vytvorila výbušnú zmes. Premiér evidentne nezvláda svoju funkciu. Slovensko ešte nezažilo takú mieru nekompetentnosti v zahraničnej politike, ekonomike a jazykovej vybavenosti. Pomstychtivosť, nedostatok racionálneho myslenia, megalomanstvo, ustavičné obviňovanie druhých, prešľapy v uplatňovaní právneho štátu a viera vo svoju vlastnú neomylnosť prispievajú k neúnosnej polarizácii spoločnosti.

Jeho popularita logicky prudko padá a jediné, čo mu zostáva je ukázať výsledky v boji s „mafiou“ a korupciou. Za každú cenu. Aj za cenu eventuálneho porušenia zákonov a zásad právneho štátu. Ale nie každý, na koho sa ukáže prstom alebo za základe obvinenia tzv. kajúcnikov, je aj zločinec. V právnom štáte stále platí prezumpcia neviny. Aj Lučanského. Je predsa nenormálne, aby dnes už nebohý generál Lučanský zomrel za nevyjasnených okolností vo väzení a tí, čo ho obviňujú (hoci brali úplatky a povedia hocičo, len aby sa vyhli zaslúženému trestu) sú vyšetrovaní na slobode. Bol to stále generál Lučanský, ktorý dostal do väzenia významných mafiánov na Slovensku a pod jeho vedením bola vyšetrená vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Za smrť Lučanského nesú minimálne politickú zodpovednosť niekoľkí ministri. Takéto niečo sa nerobí ani poslednému mafiánovi a vrahovi ako Černák, lebo u každého treba dodržiavať ľudské práva a dôstojnosť. Ale, keby aj teoreticky Lučanský dostal na úplatkoch pol milióna eur, kde sú tie desiatky miliárd eur, ktoré mali byť ukradnuté a bolo sľúbené, že budú vrátené do slovenského rozpočtu? Oni jednoducho neexistujú a nikdy neexistovali.

Aj Počiatkova vila vo Francúzsku za 3 milióny eur má veľmi, veľmi ďaleko od tých desiatok miliárd. A „Dôvera“ sú absolútne legálne peniaze. Ale vyvolávanie vášni a otvorená manipulácia je jediný spôsob, ako si udržať aspoň tých skalných priaznivcov niektorých vládnych strán. A keďže „nakradnuté“ majetky takých obrovských rozmerov neexistujú, je nebezpečenstvo, že väznice sa budú naďalej zapĺňať a to nielen skutočnými zlodejmi, ale aj domnelými a tiež ľuďmi za politické „zločiny“. Pod rúškom boja s mafiou, fašistami a korupciou naši slniečkári zväčšujú svoj vplyv v prokuratúre a súdnictve. Už ovládajú školstvo (a teda výchovu mládeže), mainstreamové média a politické mimovládky. Teraz prichádza na rad prokuratúra a súdnictvo. A samozrejme všadeprítomný mediálny lynč.

Napriek tomuto je stále šokujúcim v tejto súvislosti postoj väčšiny korporátnych médií a politických mimovládok. Kráľ zostal úplne nahý. Odhodil nakoniec všetky falošné úsmevy a pretvárky o objektivite , ktoré doteraz podsúval neskúsenému a častokrát naivnému slovenskému voličovi. Keby sa niečo podobné ako sa stalo Lučanskému, stalo za predchádzajúcej vlády, to by bolo peklo, ktoré by sa rozpútalo. „All for Milan“. „ Fico je vrah“ a podobne. Je to zrejmé pre každého, čo aj trochu objektívneho človeka žijúceho na Slovensku. Dá sa povedať, že sú to práve naše (alebo cudzie?) korporátne médiá, ktoré samé hlásajú dezinformácie, polopravdy a hoaxy (po slovensky „neodborne povedané“ výmysly). Ale pritom hlasno obviňujú všetkých ostatných!!! Bez hanby a sebemenšej reflexie.

Následky

Zníženie kvality elít a ich narastajúca nekompetentnosť zvyšujú riziko zrýchlenia odovzdávania slovenských národných kompetencií a moci nadnárodným spoločnostiam a európskej byrokracii v Bruseli. Nekompetentní politici nechcú byť obhajcami národnej suverenity, lebo vtedy by museli prijímať rozhodnutia. A k tomu neboli vychovaní, ani školou, ani médiami.

„ Ja budem súhlasiť s dohodou medzi európskou Komisiou a Parlamentom. Európske inštitúcie majú moju dôveru“, povedal jeden nemenovaný vysoký štátny politik. A potom sa stane, že veľmi dôležitá pre Slovensko (slovenskí občania v Británii, náš export atď) pobrexitová dohoda EÚ s Veľkou Britániou je mesiace blokovaná, lebo Nemci a Francúzi chcú loviť ryby v britských teritoriálnych vodách. Čo my máme spoločné s lovom rýb v britských vodách? Ale čo je hlavné, že majú našu dôveru!!!

Pán Josep Borrell, Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku nedávno vyhlásil, že identity môžu zabíjať. Preto sa asi treba zriecť národných a náboženských identít. Faktom je, že nadnárodné korporácie potrebujú zmiešanú masu bez identity. Takú masu je ľahšie ovládať a manipulovať. Odtiaľ taká snaha korporátnych médií a politických mimovládok zbaviť nás našej histórie, identity, tradícii a aj jazyka.

A väčšina tzv. slovenských politikov sa nezaoberá slovenským štátom. Vyvolávajú vášne a mnohí ani len netušia, čo sa deje za hranicami Slovenska. Vôbec ho nepripravujú na zlomové historické momenty, ktoré prichádzajú. Myslia len na svoje „kšefty“ a osobné nenávisti. Ale vyvolávať takéto vášne je skutočne cez čiaru. Pri toľkej vzájomnej nenávisti môžeme skončiť v občianskej vojne.

Skutočne obyčajný človek ľahko uverí hocijakým marketingovým trikom alebo klamstvu. Je zúfalý a potrebuje nakŕmiť rodinu. Preto je plný zloby a nenávisti. Je tak ľahko ním manipulovať. Tí čo manipulujú v pozadí si môžu myslieť: Veď sa sami navzájom pozabíjajú. Načo používať vlastných vojakov, keď sa tí hlúpi Slováci (buta Tóthi, blbí Slováci) sami vykántria.

Niečo je zhnité v štáte slovenskom. Treba konať. Lebo zle skončíme. Či už teraz, alebo pri nadchádzajúcom historickom zlome.

Dezider Štefunko