Nezhody vo veci vedenia STVR – že by sa nakoniec povestný “koaličný valec” predsa len zasekol?

Kde je tým nezhodám koniec? Veď ľudia z rezortu kultúry začali tak sľubne, efektívne a rýchlo. A odrazu sa blíži zima, a STVR stále nemá riaditeľa, radu, ale ani logo či webstránku. Dokonca na facebookových profiloch figuruje stále ako RTVS (TU) – to tam nikto nie je schopný aktualizovať aspoň štvorpísmenkový názov verejnoprávneho média?

Štyria z deviatich členov Rady už boli nominovaní (ministerstvami kultúry a financií), zvyšných päť má zvoliť parlament. Kameň úrazu je však (opäť) v spore medzi Hlasom a SNS. Kým Hlas by súhlasil s Danielom Krajcerom (ex-Markíza), SNS ho odmieta. Darmo, nová Rada bude mať široké kompetencie, vrátane možnosti odvolať generálneho riaditeľa, a tak treba členov dvakrát zvážiť…

Pravda, liberáli by tam najradšej videli Strižinca alebo Leška.

Podľa Michelka, Danka, či Tarabu brzdí celý proces predovšetkým práve Hlas. Proti Krajcerovmu členstvu je aj Dušan Jarjabek zo SMERu, ktorý vysvetľuje svoj postoj tak, že bývalý novinár už mal možnosť sa vo verejnoprávnom médiu realizovať, ale nevyšlo to podľa predstáv.

Napriek tomuto odsúvaniu voľby členov Rady môžeme oceniť aspoň fakt, že pokiaľ ide o výrobu, STVR nezakopla, práve naopak – mohli sme byť svedkami fenomenálne spracovaných osláv výročia príchodu Cyrila a Metoda, ako aj veľmi decentného vydania relácie O 5 minút 12 k výročiu duklianskej operácie.

Darmo liberáli kritizujú tieto dve relácie ako „provládne“ – ony neboli „provládne“, ony boli pronárodné (za účasti vlády a bývalých prezidentov, s výnimkou Čaputovej a tuším ešte Kisku…). Obidve výročia si totiž zasluhujú náležitú úctu. Viete si predstaviť, čo by stvárali v ten sviatočný deň na moderátorskej stoličke Jančkárová alebo Makara…

Súčasný poverený riaditeľ STVR Juraj Slanina ostáva v kresle do konca roka. Podarí sa dovtedy prelomiť patovú situáciu s poslednými piatimi nominantmi? Aktuálne je v súťaži štyridsaťštyri kandidátov s rozličnou expertízou (právo, ekonomika, IT a vysielanie televízie a rozhlasu). Niektoré zaujímavé mená záujemcov sú napríklad herec Igor Adamec, riaditeľka SND Zuzana Ťapáková, či Michal Albert zo Slobodného vysielača.

Mediálny výbor posunul do voľby v pléne 44 kandidátov do Rady STVR

O záujemcov teda núdza nie je – napokon, ide o pomerne lukratívne miesto, ktoré môže pre niekoho znamenať zavŕšenie celoživotnej kariéry.

Podotknime, že existuje aj „núdzová“ alternatíva: Že budú zvolení len traja členovia Rady. Tým by ich dokopy bolo sedem a Rada by sa stala uznášaniaschopnou. V praxi to znamená, že by mohla vyhlásiť výzvu na voľbu generálneho riaditeľa. Aj keď teda iba v akomsi „provizóriu“. Čo je škoda, lebo týmto vydáva koalícia svojim neprajníkom ďalší signál o vnútornej nezhode…

Aj keď sa to môže javiť ako malichernosť, opozícia má schopnosť dravo zneužiť čokoľvek, a občana uviesť do predstavy, akoby sa republika zmietala v chaose.

Čo je podstatné pre nás (ak odhliadneme od hospodárskych a ekonomických otázok STVR): Rada STVR bude schvaľovať aj štatút plánovanej Etickej rady. Ako chápať tento orgán?

Existuje tzv. Etický kódex novinára, zhrnutý na stránkach stavovskej organizácie Slovenský syndikát novinárov (viac TU). Pokiaľ by ste sa mu venovali veľmi pozorne a dopodrobna, určite by ste dokázali vymenovať nie jeden, nie dva, ale X prehreškov voči týmto pravidlám, akých sa dopustili verejnoprávne médiá za posledných vlád od Matoviča až po Ódora. Menujme len taký základ, že počas pandémie si do relácií volali zástupcov jedného jediného „správneho“ názoru, že očkovať treba a basta…

Podobne sa chovali aj pri debatách o vojne na Ukrajine. Zastúpený bol v drvivej väčšine jeden jediný, opäť „správny“ názor. Žiadne analýzy, len číre moralizovanie. A pokiaľ niekto v štúdiu počas politickej debatnej relácie skúsil prejaviť nesúhlas, bol moderátormi „umravnený“.

Na podobné lapsusy má dozerať práve orgán, akým je Etická rada. Má kontrolovať, či sú dodržiavané princípy slobodnej žurnalistiky, postavenej na pluralite názorov a férového zastúpenia rôznych strán konfliktu. Práve v tomto RTVS dlhodobo zlyhávala, veď spomeňme len hrôzostrašne neobjektívne, nepozerateľné večery s Havranom. Ten si bol schopný do jednej relácie pozvať Kňažka s Káčerom a Demešom, a riešiť, či Slovensku „hrozí“ zmena orientácie v zahraničnej politike…

Rada pre mediálne služby (predtým Rada pre vysielanie a retransmisiu) očividne nestíhala dostatočne kontrolovať dodržiavanie novinárskych princípov plurality či vyváženosti, a preto je vznik Etickej komisie krok vpred.

Ozaj…

Postrehli ste, že EÚ nám schválila ďalšiu multimiliónovú dotáciu z plánu obnovy? Zmeny v kultúre, nová STVR, či novelizácia trestného zákona teda očividne nie sú v rozpore s európskou legislatívou – hoci naše médiá a opozičníci maľovali v tejto veci čerta na stenu prakticky dennodenne…

Ako sa hovorí u Shakespeara: Veľa kriku pre nič!