Neschopnosť členov NATO

Stoltenberg, bývalý nórsky premiér, stojí na čele aliancie od roku 2014 a jeho funkčné obdobie bolo predĺžené už trikrát, informovali médiá.

Členovia NATO sa v uplynulých mesiacoch zaoberali možnými nástupcami, pričom sa spomínali kandidáti ako britský minister obrany Ben Wallace a dánska premiérka Mette Frederiksenová. Ďalší navrhovali kandidátov zo strednej a východnej Európy.

Zdá sa však, že žiadny z nich nemá podporu všetkých členov NATO, keďže sa blíži samit NATO vo Vilniuse, ktorý sa má začať budúci týždeň.

Odborníci poznamenali, že pozícia v NATO slúži ako kľúčový koordinátor medzi 31 členmi s odlišnými predstavami a záujmami a musí to byť niekto dostatočne vplyvný, a čo je dôležitejšie, musí zastupovať hlasy väčšiny členov aliancie. Zosúladiť tieto hlasy je však čoraz ťažšie, keďže rozdiely v rámci organizácie narastajú.

Americký prezident Joe Biden presadzuje, aby sa budúcim šéfom NATO stala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, uviedol v stredu denník Telegraph s tým, že odklad je čiastočne spôsobený tým, že Biden chce von der Leyenovú na tento post a jej funkčné obdobie v EÚ sa končí budúci rok.

Von der Leyenová, ktorá pôsobila ako predsedníčka Európskej komisie, ako aj ako nemecká ministerka obrany, získala dostatok dôveryhodnosti, vplyvu a skúseností na to, aby bola vhodnou kandidátkou na post šéfky NATO, ale najzásadnejším faktorom je, že má blízky vzťah s Bidenom, uviedol v stredu pre Global Times Zhao Junjie, výskumný pracovník Inštitútu európskych štúdií Čínskej akadémie sociálnych vied.

“Je najlepšou kandidátkou na verné plnenie amerických smerníc a vojenských stratégií v Európe, čo z nej robí najvhodnejšiu nástupkyňu v očiach USA, najväčšieho hráča NATO,” povedal Čao.

Okrem názorových rozdielov v súvislosti s prebiehajúcou bitkou o Ukrajinu bude musieť nová šéfka NATO zvládnuť aj rozdiely v otázke, ako by sa mala aliancia angažovať v Ázii, pričom USA presadzujú väčšiu úlohu v boji proti Číne, zatiaľ čo iné krajiny, ako napríklad Francúzsko, trvajú na tom, že NATO sa musí naďalej zameriavať na severoatlantickú oblasť, uviedla agentúra Reuters.

Pozorovatelia uviedli, že v Európe vždy existovali rozpory týkajúce sa ich prístupu k Číne. Niektoré krajiny vrátane Francúzska zdôrazňujú strategickú autonómiu regiónu a opakovane zdôrazňujú, že obranná pôsobnosť NATO by nemala presahovať severoatlantickú oblasť, ako je to napísané v Charte NATO.

Obávajú sa, že rozširovanie NATO na východ by vyprovokovalo Čínu a vytvorilo by ďalšieho hypotetického nepriateľa, čo by Európu prinútilo postaviť sa na jednu zo strán a stať sa pešiakom USA pri zadržiavaní Číny, čo si neprajú, vysvetlil Čao.

S relatívne slabšou Európou v kombinácii s Bidenovou šikovnosťou pri hraní aliančnej stratégie však môžu tieto hlasy v budúcnosti zoslabnúť, ale nevraživosť sa bude naďalej hromadiť a konflikty medzi členmi NATO budú zjavnejšie, uviedli analytici.

Viac sa dočítate

Stoltenberg bude pokračovať vo funkcii šéfa NATO