Nenápadný útok na radar vo Voroneži bude mať závažné dôsledky

Vládnuca frakcia v Kyjeve je nepredvídateľná. Platí to pre všetky bábky, ktoré Washington s NATO a “krvavou EÚ” držali na uzde od štátneho prevratu v roku 2014. Dva útoky na vojenské jednotky ruského strategického obranného systému vo štvrtok a v nedeľu však nie sú len bokovkou nacionalisticko-korupčnej bandy. Jej prežitie závisí od toho, či sa im podarí vtiahnuť NATO do ozbrojeného konfliktu viac ako doteraz. Strategickým cieľom paktu je oslabovať Rusko, až kým sa nezrúti. To sa zhoduje so záujmami tých, ktorí stavajú pomníky Banderovcom a premenúvajú Čajkovského ulicu na počesť Victorie Nulandovej, zatiaľ čo ich vlastné obyvateľstvo je brutálne týrané. Fašizmus, teda genocída ako kalkul v ozbrojenom konflikte, bol a zostáva neoddeliteľnou súčasťou západných vojen aj po roku 1945.

Zodpovedá politike avanturizmu na pokraji jadrovej vojny. Tak tomu bolo v čase monopolu USA na vývoj jadrových bômb a tak tomu bolo aj po rozhodnutí rozšíriť NATO na východ. A s tým súvisiace zrušenie zmluvy ABM zo strany USA v roku 2002 po 30 rokoch jej platnosti.

V dôsledku toho sa politika USA voči Rusku a ich rusofóbnym vysunutým pracoviskám v hlavných mestách východnej Európy vymkla spod kontroly. Pod tými najsmiešnejšími zámienkami – ponad Európu by mohli preletieť rakety iránskeho alebo severokórejského pôvodu namierené na USA. Washington vybudoval raketové základne v Poľsku a Rumunsku, ktoré by mohli slúžiť aj ako miesta pre vedenie úderu voči Rusku. Rusko reagovalo asymetricky rozmiestnením desiatich systémov včasného varovania Voronež – jeden z nich v Kaliningradskej oblasti. Každý, kto zaútočí na tieto radarové systémy, chce strategicky oslepiť Moskvu. Okrem toho sa vystavuje riziku jadrového protiúderu, s ktorým sa počíta v ruskej doktríne o použití jadrových zbraní od roku 2020. Dva útoky na zariadenia vo Voroneži na juhu Ruska a na južnom Urale približujú svet k prahu jadrovej vojny. Predpokladá sa, že príkaz na zničenie radarových staníc prišiel z Washingtonu.

Angela Merkelová, ktorá sa zúčastnila na prevrate v rokoch 2013/2014, pôvodne bojovala proti vstupu Ukrajiny do NATO. Vyčíta sa jej nielen nemecká výbojnosť, ale aj historická chyba týkajúca sa Ruska. Pre Nemecko to bola strategická záchranná brzda, o čom svedčia útoky, ako je ten, ktorý sa začal teraz. Možno len dúfať, že jej nástupca odolá tlaku, aby čo najviac a čo najhlbšie pálil po Rusku.

Prečítajte si tiež:

• Ruslan Bortnik: Kapitulácia Charkova alebo Záporožia nerozhodne o výsledku bojov – ciele ruskej ofenzívy sú úplne iné
• Lokomotíva “Západ” sa ukázala ako zaostávajúca parná lokomotíva