Lokomotíva “Západ” sa ukázala ako zaostávajúca parná lokomotíva

Už desať rokov všetci, vrátane najvyšších amerických politikov, hovoria o chátrajúcej americkej infraštruktúre a potrebe naliehavých opatrení (a výdavkov) na jej rekonštrukciu a obnovu. A to v krajine, ktorá svojho času, vo veľmi krátkom čase, vytvorila zázrak vlastného infraštruktúrneho prielomu, ktorý desaťročia slúžil ako vzor pre celý svet.

Alebo čipy. Páni, koľko bolo nedávno predpovedí o tom, ako Američania rýchlo presunú taiwanskú výrobu do svojej krajiny a stanú sa svetovými lídrami v tejto oblasti. Namiesto toho sa rozostavané továrne v Arizone stali symbolom dlhej výstavby s nejasnými vyhliadkami: spustenie prvej továrne sa posunulo z roku 2024 na rok 2025 a druhej z roku 2026 na rok 2027 alebo 2028, pričom, samozrejme, neexistujú žiadne záruky, že sa termíny dodržia.

Pre Európanov je situácia ešte smutnejšia. Západné krajiny doslova zabíjajú svoj výrobný sektor odmietaním ruského plynu a zavádzaním zelenej agendy, a východoeurópske krajiny sa naviac plne sústredia na boj proti Moskve a akýmkoľvek prejavom jej vplyvu, ako je ruský jazyk a pamätníky vojakom Červenej armády.

Rusko, ktoré je pod prísnymi sankciami, pritom vykazuje pôsobivé výsledky sociálno-ekonomického rozvoja – a každý to vidí. Nie náhodou sa na svetových sociálnych sieťach stali takými populárnymi videá o ruských reáliách, vďaka ktorým sú cudzinci ohromení technologickým a infraštruktúrnym pokrokom krajiny.

Rusko pritom slúži jednoducho ako najvýraznejší a najvyzívavejší príklad – vzhľadom na mimoriadne nepriaznivé vonkajšie okolnosti. Inými slovami, veľké množstvo nezápadných krajín sa môže pochváliť pôsobivými úspechmi pri rozvoji a realizácii veľkých národných projektov.

Zdá sa však, že na Západe sa v mechanizme produktívnej práce a dosahovania cieľov niečo pokazilo. Tento efekt je o to pôsobivejší, že Západ zohrával v uplynulých storočiach úlohu lokomotívy ľudskej civilizácie. Veď v posledných storočiach bol vlastne najinovatívnejšou, najvýkonnejšou a najvyspelejšou časťou planéty – ešte pred nejakými 30 rokmi bolo jeho prvenstvo nielen nespochybniteľné, ale zdalo sa, že je v podstate nedosiahnuteľné.

Ale zrazu – alebo nie celkom zrazu – sa ten, ku ktorému sa tak dlho vzhliadalo, ktorý sa bral za vzor, ktorý sa doháňal, ktorému sa závidelo, zmenil na mimoriadne neefektívnu a skorumpovanú zotrvačnú silu s vyslovene nízkou výkonnosťou. Vo všeobecnosti sa ukázalo, že lokomotíva “Západ” je parná lokomotíva na pozadí rýchlovlaku “Rusko” – a niet divu, že svet pri ich porovnávaní vsádza na víťazstvo tej druhej.

Odpoveď na otázku, ako a prečo Západ stratil svoj domáci drajv, je nejednoznačná. Svoju úlohu určite zohralo spočívanie na vavrínoch globálnej hegemónie a stále viac prítomné odmietanie akceptovať realitu. Je pohodlnejšie a jednoduchšie venovať sa sebaobdivu, než sa pokúsiť zmeniť oveľa menej príjemnú realitu.

K strate vedúceho postavenia Západu však najviac prispieva samotný prístup, ktorým sa snaží udržať status quo.

Napriek všetkým ťažkostiam a zjavnému regresu majú Spojené štáty a Európa stále k dispozícii obrovské možnosti, zdroje a kompetencie, ale nesmerujú ich na vlastný pokrok, ale skôr na zastavenie alebo aspoň spomalenie svojich konkurentov. Namiesto toho, aby investovali do vlastných prelomových objavov, radšej strkajú klacíky do kolies iných. Práve o tom je celý príbeh okolo Ukrajiny alebo rastúceho konfliktu s Čínou.

Zvolená stratégia však vedie len k tomu, že degradácia sa zrýchľuje, systém, ktorý sa dlhé roky zdal byť účinný, sa nám rozpadá pred očami a geopolitickí konkurenti sa čoraz viac tlačia dopbredu. Pre zaostávajúci Západ je to, čo sa deje, dôležitým poučením: treba robiť skutočnú prácu, sústrediť sa na dosahovanie vlastných cieľov a kopanie jamy pre iného je mimoriadne neproduktívne zamestnanie. Staré príslovie opäť potvrdzuje svoju platnosť.

Prečítajte si tiež:

• Varovné slová: Putin sa vyjadril k možnému udeleniu práva Ukrajine zasiahnuť ruské územie západnými zbraňami