Na snímke nemecký kancelár Olaf Scholz“V prvom rade Ukrajina požiadala o zaslanie prilieb a my sme na túto žiadosť reagovali. Po druhé, existujú prísne vývozné kritériá, ktoré dodržiavame pri vývoze zbraní do krízových oblastí. Existuje dlhá kontinuita nemeckých vývozných obmedzení, ktorými sa zaoberala predchádzajúca vláda a v tejto otázke existuje konsenzus,” povedal Scholz.

Nemecké ministerstvo obrany predtým oznámilo, že dodá Ukrajine 5 000 prilieb. Ukrajinský veľvyslanec v Nemecku opakovane naliehal a žiadal začatie dodávok obranných zbraní, ale nemecká vláda pod vedením sociálneho demokrata Olafa Scholza oznámila, že zbrane do zóny konfliktu dodávať nebude.

Napätie na rusko-ukrajinskej hranici

V posledných mesiacoch sa vzťahy medzi Ruskom a Západom ešte viac vyostrili. Washington a Brusel obvinili Moskvu z prípravy “vpádu” na Ukrajinu a v tejto súvislosti posilňujú svoju prítomnosť vo východnej Európe.

Kremeľ všetky tieto obvinenia odmieta a pripomína, že Kyjev nedodržiava minské dohody: ukrajinské orgány sústredili polovicu vojenského personálu ukrajinských ozbrojených síl na línii kontaktu a ostreľujú domobranu zakázanými zbraňami.

Moskva opakovane tvrdí, že nepravdivé správy o “agresii” majú za cieľ posilniť zahraničné vojenské zoskupenia pri ruských hraniciach. Kremeľ uvádza, že hlavnou príčinou rastúceho napätia sú kroky USA a NATO, ktoré dodávajú Ukrajine zbrane a podnecujú ju tak k vojenským dobrodružstvám.

Koncom minulého roka Moskva poslala do Bruselu a Washingtonu návrh dokumentov o bezpečnostných zárukách, ktorých kľúčovými bodmi sú ukončenie vojenskej spolupráce aliancie s postsovietskymi krajinami, nevytváranie základní na ich území, obmedzenie rozmiestnenia útočných prostriedkov v blízkosti ruských hraníc, stiahnutie amerických jadrových zbraní z Európy a nerozširovanie NATO na východ. V januári Rusko dostalo písomnú odpoveď. Ruské ministerstvo zahraničných vecí tvrdí, že západní partneri ignorovali problém aktivity aliancie na východnom krídle.