Nehoráznosť! Spolitizované študentské hnutia apelujú na prezidenta Pellegriniho

V pondelok sa v Bratislave konala podivná tlačovka. Zúčastnili sa jej zástupcovia organizácií Mladé Progresívne Slovensko, Kresťanskodemokratická mládež Slovenska, Mladá Saska, Mladí Demokrati a Občiansko-demokratická mládež. Kritizovali údajné zvýšenie „online násilia“ voči mladým ľuďom. Tiež vám to tak škrípe v ušiach? Nič také ako „online násilie“ v slovenskom jazyku neexistuje. Po správnosti hovoríme o „násilí v online priestore“. Keď si, chlapci a dievčatá, neviete poriadne sformulovať ani základnú tézu, potom sa nestavajte za mikrofóny, lebo váš pokus skončí fiaskom…

Po ďalšie: Študent Simon Omaník vraj „odmietol podať ruku Petrovi Pellegrinimu“. Toto prečítal zástupca mládežníckych organizácií z papiera. To vážne? A úctivé oslovenie kde nechal? Hovoríme tu o jeho prezidentskej excelencii, nie kamarátovi z horného konca dediny!

Ale drzí mladí opozičníci sú očividne všetci jedna ruka – ako s politickými stranami, tak s médiami, alebo svojimi kolegami typu Marek Mach z projektu Mladí proti fašizmu. Ten pustil do obehu video, ktoré začína slovami o tom, že či „prdíš“ na situáciu u nás…

Slušné, naozaj. Hlavne, aby zaujali; účel svätí prostriedky.

Dokončím ešte túto odbočku s Machom. Rozpráva v tom videu o slobode cestovať a pracovať v zahraničí. Vraj ako dobre, že môžeme študovať v Česku a pracovať v Nemecku. Asi mal na mysli študentov veteriny niekde v Brne, ktorí potom idú robiť konštrukčných pracovníkov na berlínskych lešeniach…

Akokoľvek, pre týchto ľudí je svet jedna malá bublina, obmedzená na členské štáty EÚ. Viete, nedávno som mal to šťastie navštíviť Saudskú Arábiu. A to vám poviem, že šíry svet je niečo celkom iné, než to, čo prezentujú naše médiá, a ako sa snažia EÚ predať niektorí politici. Povedia vám „choď a poznávaj svet“, čo však v preklade znamená, aby ste navštívili Francúzsko, Londýn alebo USA. Teda krajiny, ktoré preferujú jeden jediný spôsob života. Ešte aj ľudia rôznych národností sa tam adaptovali na bezbrehý konzum, neúctu k tradíciám vlastných predkov, či progresivistické výmysly.

„Svet“ našich liberáljugendov je síce ružovučká, ale veľmi malá mydlová bublina. Stavím sa, že ani netušia o športových hrách BRICS, ktoré sa vlani konali v ruskej Kazani (za účasti 82 štátov), či o Svetovom mládežníckom festivale, na ktorom (zhodou okolností) opäť Rusko privítalo zhruba 20 000 ľudí zo 190 krajín z celého sveta. Tým sa festival stal najväčším globálnym podujatím svojho druhu…

Fico sa vyjadril ku gestu študenta Omaníka: Keby som bol na mieste prezidenta... Niekto tu potrebuje tri facky

Prečo médiá mlčia? Odpoveď poznáme: Sú ignorantské a arogantné. A boja sa civilizačnej inakosti.

Pokračujme ale s tlačovkou slovenských mladých: Vraj prípad odmietavého gesta študenta Omaníka pri preberaní ocenenia z rúk prezidenta Pellegriniho nijako nesúvisí s brutálnym besnením vraha na škole v Spišskej Starej Vsi. Lenže pozor, my tu nežijeme v izolácii! V epoche sociálnych médií sú mladí ľudia denne pumpovaní myšlienkami, ktoré nikto neskontroloval, neschválil, a neoznačil ako bezpečné alebo naopak ohrozujúce. Potom niet divu, keď Omaník cituje pri obhajobe svojho skutku ako z veľkej knihy progresivizmu…

Uvediem jednu analógiu z prírodných vied: Kvantová fyzika má teóriu tzv. „previazania“ častíc, ktoré môžu byť od seba vzdialené celé galaxie. A predsa v istom okamihu konajú spoločne tak, že ich konanie nemôže byť označené za vzájomne nezávislé. Existuje teda len (kvantový) stav systému ako celku. A presne v takej situácii sa dnes ocitáme: systém je Slovensko, častice sú skutky jednotlivcov. Javy sa nedejú v hermeticky uzavretom prostredí. Atmosféra v spoločnosti je vybičovaná do takej krajnosti, že niektorí strácajú zábrany.

U jedného ide len o ignorovanie zásad slušného správania, iný siahne po zbrani…

Omaníka si médiá ešte aj hýčkajú ako hrdinu – hoci jeho gesto bolo vopred chladne vypočítané (ako u správneho matematika…). Novinári z Denníka N v besede s Monikou Tódovou ocenili, že žijeme v demokracii, a teda študent mohol slobodne prejaviť svoj „názor“. Čo na tom, že existuje určitý protokol, že máme istú etiketu, normy a nastavenia!

Viete čo? Poviem to tvrdo: Za podobnú sabotáž významnej štátnej udalosti by sa mali udeľovať pokuty. Musí predsa existovať hranica, za ktorú nemožno zájsť. Pokiaľ si jasne nenastavíme limity, nebudeme už žiť v demokratickom zriadení, ale obyčajnej anarchii (a možno už v nej aj žijeme)…

Presne tak – aj sloboda prejavu musí mať isté hranice.

Spolitizovaní študenti na svojej „tlačovke“ vyzvali premiéra a rezortných ministrov, aby zabezpečili Omaníkovo bezpečie, aby Šutaj Eštok „začal robiť svoju robotu“ a chránil študentov a učiteľov, a aby bola zabezpečená ochrana duševného zdravia detí. Zlatý klinec na záver: Prezident Pellegrini má verejne vyzvať na ukončenie nenávistných prejavov voči študentom ako Omaník. Veď majú právo na svoj názor a „rôzne gestá“. Naozaj to povedali: Rôzne gestá.

Tak nabudúce asi môžeme čakať od mladých rebelov vztýčený prostredník…

Pokiaľ sa niekto nevie slušne správať a ide s kožou na trh, naozaj čaká pohladkanie, teplý čaj a dúhu? Ficova zmienka o výchovnej facke bola metafora na mieste. Isteže, treba odmietnuť akékoľvek prejavy násilia, vrátane toho verbálneho v online priestore. Položme si však, milá opozičná mládež, aj otázku, prečo ste sa do tejto situácie dostali…

Ak budeme úprimní, potom skonštatujeme, že to maslo na hlave je len a len vaše.

Prečítajte si tiež:

• Študent pri preberaní ceny odmietol podať ruku prezidentovi Pellegrinimu
• Keď študenti kádrujú politické elity: Prezident Pellegrini je vraj podvodník a klamár
• Kňazi reagujú na študenta, ktorý nepodal Pellegrinimu ruku: “Keď je neúcta oslavovaná, spoločnosť padla na dno”