Sumárne by sa dalo uviesť, že predkladaný návrh zákona obsahuje vágne, neprecizované ustanovenia vo vzťahu k navrhovaným novým kompetenciám a neobsahuje predvídateľné právne záruky proti zneužitiu štátnej moci pri zásahu do subjektívnych práv fyzických a právnických osôb.

Úvodom sa žiada uviesť definíciu umelej inteligencie podľa európskeho aktu o AI [2], podľa ktorého (článok 3 ods. 1) „systém AI“ je strojový systém, ktorý je dizajnovaný na prevádzku s rôznymi úrovňami autonómnosti, ktorý môže po nasadení prejavovať adaptabilitu a ktorý pre explicitné alebo implicitné ciele odvodzuje zo vstupov, ktoré dostáva, spôsob generovania výstupov, ako sú predpovede, obsah, odporúčania alebo rozhodnutia, ktoré môžu ovplyvniť fyzické alebo virtuálne prostredie.

Zákon o umelej inteligencii predpokladá vznik Úradu digitálnej integrity (ďalej len „ÚDI“), ktorý má riadiť a koordinovať výkon štátnej správy v oblasti umelej inteligencie a európskej dátovej regulácie a má byť všeobecným orgánom dohľadu nad trhom. ÚDI má mať právomoc vytvárať a spravovať regulačné experimentálne prostredie pre AI, vykonávať dozor a ukladať pokuty. Pri plnení kompetencií ÚDI bude platiť povinnosť poskytnutia súčinnosti na základe žiadosti ÚDI.

Orgán dohľadu nad trhom bude vybavovať sťažnosti a vykonávať dozor prostredníctvom inšpektorov, ktorí budú jeho zamestnancami. Podľa návrhu zákona je možné poveriť výkonom dozoru aj inú fyzickú osobu, ktorá sa v texte návrhu zákona označuje ako „poverená osoba“. Účasť poverenej osoby na úkone dozoru sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme.

Takže kontrolu bude môcť vykonávať buď inšpektor alebo neinšpektor – poverená osoba. Podmienky na to, aby sa fyzická osoba stala inšpektorom alebo poverenou osobou sú v podstate triviálne – bezúhonnosť, vysokoškolské vzdelanie (akéhokoľvek typu, takže aj napríklad vysoké školy umeleckého typu, či remeselného a poľnohospodárskeho typu) a úspešné vykonanie odbornej skúšky v lehote určenej služobným úradom. Podmienky skúšky a procesný postup nie sú presne špecifikované.

Návrh zákona počíta s tým, že bezúhonnosť bude preukazovať aj osoba, ktorá nie je štátnym občanom SR resp. tu nemá trvalý pobyt. Takže dozor môžu vykonávať aj osoby, ktoré nie sú občanmi SR a nemajú na území SR trvalý pobyt.

Inšpektor bude pri kontrole oprávnený

a) vstupovať do priestorov, dopravných prostriedkov, stavieb a na pozemky, ktoré dozorovaná osoba využíva na výrobu, predaj alebo poskytovanie systému AI alebo v súvislosti s touto činnosťou; nedotknuteľnosť obydlia tým nie je dotknutá,

b) overovať totožnosť dozorovaných osôb, ich zamestnancov alebo osôb ktoré v mene dozorovaných osôb konajú,

c) požadovať od dozorovaných osôb potrebné doklady, údaje a písomné alebo ústne vysvetlenia, ako aj relevantné informácie potrebné na kontrolu webových sídiel, ak tieto informácie súvisia s predmetom kontroly,

d) vyhotovovať obrazové, zvukové a obrazovo-zvukové záznamy na zdokumentovanie zistených nedostatkov,

e) vykonávať kontrolné nákupy, a to i nepriamo alebo pod utajenou totožnosťou,

f) vykonávať kontrolu na diaľku, ak to povaha dozorovanej činnosti umožňuje,

g) uložiť výzvu na odstránenie protiprávneho stavu.

Poverená osoba, t.j. fyzická osoba – neinšpektor, má pri výkone dozoru práva a povinnosti inšpektora v rozsahu vydaného poverenia okrem oprávnenia podľa vyššie uvedeného písm. b) a g).

Ak orgán dohľadu nad trhom na základe výsledkov dozoru zistí, že dozorovaná osoba porušila niektorú z povinností podľa osobitného predpisu, vyzve ju na odstránenie zisteného protiprávneho stavu a stiahnutie systému AI z trhu alebo od používateľa; súčasťou tejto výzvy bude aj opísanie rozhodujúcich skutočností predstavujúcich porušenie povinnosti a lehota na ukončenie porušenia. Lehota vo výzve nemôže byť dlhšia ako 15 pracovných dní. Z uvedeného vyplýva, že nie je známa minimálna dĺžka lehoty na odstránenie vytýkaných vád.

Ak dozorovaná osoba v stanovenej lehote neprijme primerané nápravné opatrenia, orgán dohľadu nad trhom na základe výsledkov dozoru obmedzí sprístupňovanie systému AI na trhu, zakáže sprístupňovanie systému AI na trhu, obmedzí uvedenie systému AI do prevádzky, zakáže uvedenie systému AI do prevádzky, systém AI alebo výrobok, ktorého je súčasťou stiahne z trhu alebo systém AI alebo výrobok, ktorého je súčasťou stiahne od používateľa.

Opatrenie sa doručí dozorovanej osobe alebo ho dozorovanej osobe inšpektor oznámi ústne a vyhotoví o tom písomný záznam, ktorý doručí dozorovanej osobe. Dozorovaná osoba môže proti opatreniu podať písomnú námietku do piatich pracovných dní odo dňa doručenia opatrenia, ak s opatrením nesúhlasí. Námietka musí byť odôvodnená. Námietka nemá odkladný účinok. O námietke rozhoduje podpredseda úradu do desiatich pracovných dní odo dňa doručenia námietky. Rozhodnutie o námietke sa doručí dozorovanej osobe a je konečné.

ÚDI môže uložiť pokutu za porušenie povinnosti do 20 miliónov EUR alebo do výšky 4 % z čistého celosvetového obratu podniku za posledné ukončené účtovné obdobie, ak je táto hodnota vyššia.

Výdavky spojené s návrhom zákona sa predpokladajú 3 859 061,00 EUR (rok 2026), 7 783 552,00 EUR (rok 2027), 9 716 551,00 EUR (rok 2028), z toho EU zdroje sú 0 EUR. Zamestnancov podľa návrhu plánuje mať ÚDI 50 až 99. Z predkladaného materiálu vyplýva, že sa navrhuje reforma, ktorá si vyžaduje komplexnú zmenu organizácie a procesov. Zároveň dochádza k zmene kompetencií tak, aby výkon správy údajov a v oblasti AI bol v budúcnosti efektívny a transparentný. Táto reforma si ale vyžaduje vybudovanie nového prostredia, či už inštitucionálneho alebo personálneho. K zmene systému môže dôjsť len postupne, nie jednorazovo. Postupná zmena bude znamenať, že v roku 2026 a 2027 budú dočasne zvýšené náklady z dôvodu budovania nového UDI. Tieto náklady ale budú len dočasné a v ďalších rokoch sa predpokladá aj pozitívny dopad na štátny rozpočet. Predkladaný návrh predpokladá mierny nárast príjmov verejnej správy zo správnych poplatkov prípadne z udelených sankcií. Tieto príjmy však nie je možné v súčasnosti kvantifikovať, nakoľko sa jedná o doposiaľ nezavedené inštitúty a nie je ešte možné ani primerané odvodenie z iných členských štátov, ktoré už majú obdobné orgány a inštitúty zavedené. V roku 2026 s ohľadom na navrhovaný termín nadobudnutia účinnosti návrhu zákona (1.6.2026) je možné predpokladať pozitívny dopad na štátny rozpočet v podobe prvých príjmov zo správnych poplatkov, v budúcnosti prípadne z uložených sankcií.

Navrhuje sa tiež zriadenie Útvaru dozoru špecializovanej agendy. Predpokladá sa, že útvar bude pozostávať z riadiacich pracovníkov a zamestnancov spolu cca 6 osôb. Tím odborného útvaru budú tvoriť vysoko kvalifikovaní odborníci s hlbokou expertízou a praktickými skúsenosťami v danom segmente. Predbežné názvy pozícií sú Data Governance Lead, Chief Data Officer, Senior Data Architect, Data and Digital Transformation Manager, Cybersecurity Specialist, Security Architect. Uvádza sa, že v mnohých členských štátoch EÚ (napr. Estónsko, Fínsko, Holandsko) sú dátoví koordinátori a data governance manažéri zaradení do kategórie strategických expertov s platom 5000 – 7500 EUR mesačne, financovaných z národných, alebo európskych zdrojov. Navrhuje sa, aby bolo finančné ohodnotenie novovzniknutých odborných seniorných až expertných pozícii v rámci daného projektu realizované formou osobných platov. Navrhovaná výška odmeny 5800 EUR (brutto) je podľa predkladateľa návrhu zákona primeraná, konkurencieschopná v súlade s európskymi štandardmi.

JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M., sudkyňa Správneho súdu v Bratislave

Článok pôvodne vyšiel na portáli pravnelisty.sk