Keď Donald Trump v roku 2016 zvíťazil v Bielom dome, v Moskve vybuchovali zátky od šampanského, uvádza americký portál POLITICO. Vtedy sa úprimne verilo, že outsider Republikánskej strany a politický nováčik zruší sankcie USA za anexiu Krymu v roku 2014. Po ôsmich rokoch, dvoch voľbách a totálnom útoku na Ukrajinu bublinky nádeje spľasli a dostali trpkú príchuť. Aj keď podľa vžitého názoru všetci boli presvedčení, že Kremeľ si opäť želá víťazstvo Trumpa, v skutočnosti ani ten pravdepodobne neprinesie všetko to, čo Moskva očakáva.

Aj podľa denníka New York Times (NYT) si je Moskva istá, že za žiadneho prezidenta USA sa nezlepšia vzťahy s Ruskom. Ruskí predstavitelia sú presvedčení, že demokrati ich nerešpektujú a Trump ich zradil hoci chválil prezidenta Putina, zakaždým rozhodol v prospech Ukrajiny. Napríklad v otázke dodávky prvých smrtiacich zbraní Kyjevu. Moskva teda neverí vo vyhliadky na zlepšenie vzťahov medzi krajinami. Ani zástancovia tvrdých opatrení, ani obyčajní Rusi sa teda nenádejajú, že víťaz volieb Trump dokáže ukončiť konflikt na Ukrajine prerušením vojenskej pomoci a skutočným donútením Kyjeva zmieriť sa so stratou území. „Pre Rusko voľby nič nezmenia, pretože postoje oboch kandidátov plne odrážajú konsenzus oboch strán, že naša krajina musí byť porazená,“ cituje NYT Dmitrija Kiseľova, moderátor štátneho Prvého kanála.

Trump sa od svojej prvej prezidentskej kampane tešil istému obdivu Moskvy. Portál POLITICO uvádza, že hoci Trumpova silácka osobnosť a estetika falošne opáleného boháča vadí puritánom v západnej Európe, ruskej elite nie sú cudzie ani okázalé prejavy bohatstva, ani, mierne povedané, autokratické sklony Trumpa. V Rusku údajne tiež rezonuje Trumpovo konšpiračné myslenie s hlboko zakoreneným presvedčením, že bežní Američania sú rukojemníkmi hlbokého štátu.

Najväčším lákadlom pre Kremeľ, pokiaľ ide o Trumpa, je, samozrejme, jeho postoj k Ukrajine. Republikánsky kandidát sa zaviazal ukončiť vojnu v jeden deň, pravdepodobne tým, že prinúti Kyjev k územným ústupkom a vydieraním Moskvy, že sprísni sankcie a rozšíri vojenskú podporu Kyjeva. Jeho protikandidát JD Vance je ostrým kritikom poskytovania väčšej pomoci Ukrajine. Pritom voľby v USA sa konali v rozhodujúcom čase pre Ukrajinu, keďže Kyjev sa zúfalo snaží naverbovať dostatok regrútov odchytávaním ľudí na ulici, koncertoch či v obchodoch a udržať si finančnú a vojenskú podporu západných spojencov. Dôvodom je predovšetkým to, že napriek bezprecedentnej stámiliardovej podpore Západu má Rusko na bojisku prevahu. Trump prisľúbil, že v prípade víťazstva ukončí nepriateľské akcie bez toho, aby čakal na inauguráciu, hoci to bližšie nešpecifikoval, ani nepovedal, že by si želal víťazstvo Ukrajiny, doterajšieho amerického spojenca. „Rešpektujú ma,“ povedal Trump, pričom mal na mysli Putina a jeho ukrajinského partnera, Zelenského. Jeho viceprezident J. D. Vance predložil plán, podľa ktorého by si Rusko ponechalo väčšinu okupovaného ukrajinského územia, Ukrajina by prijala vojenskú neutralitu a súčasná frontová línia by sa demilitarizovala.

„Trump je človek pragmatický a zároveň bezzásadový,“ povedal Konstantin Remčukov, redaktor denníka Nezavisimaja Gazeta s väzbami na Kremeľ. „S bezzásadovými pragmatikmi sa ľahšie rokuje. Každý človek bez zásad, ale pragmatik, je oveľa lepším a pohodlnejším partnerom na vyjednávanie ako človek so zásadami, najmä tými, ktoré vyslovuje na verejnosti,“ dodal s narážkou na program Harrisovej a jej strany s dôrazom na demokraciu a ľudské práva. „Trumpa dokonca aj tí, ktorí si myslia, že je blázon, stále chápu lepšie ako Kamalu, ktorá je pre mnohých Rusov akýmsi hologramom všetkého, čo by si Amerika o sebe rada myslela,“ povedala Nina Chruščovová, profesorka medzinárodných vzťahov na New School v New Yorku.

Existuje však aj Trumpova odvrátená strana. Ako sa Moskva počas jeho prvého funkčného obdobia tvrdo presvedčila, Trump nie vždy dodržiava svoje sľuby. Konkrétne nesplnil to, čo sa týka nápravy vzťahov s Ruskom a zrušenia západných sankcií v súvislosti s jeho zabratím Krymu a východnej Ukrajiny. Treba však uznať, že sa na tom vo veľkej miere podpísala štvavá kampaň neokonzervatívcov, ktorí ho obvinili z pochybných stykov s Ruskom, čo bolo nakoniec na súdoch jednoznačne vyvrátené.

Harrisová versus Trump

Teraz, o osem rokov neskôr, keď sa Putinov plán invázie blíži ku koncu svojho tretieho roka, Moskva pochybuje, že nepriateľstvo Washingtonu rozptýli aj ten najpriateľskejší prezident Kremľa.

„Voľby pre Rusko nič nezmenia, pretože kandidáti plne odrážajú konsenzus oboch hlavných strán, že naša krajina musí byť porazená,“ napísal v príspevku na Telegrame Dmitrij Medvedev, podpredseda ruskej bezpečnostnej rady. Trumpove slová o ukončení vojny a dobrých vzťahoch s Ruskom označil za „banálne reči“. „On nemôže zastaviť vojnu. Ani za deň, ani za tri dni, ani za tri mesiace. A ak sa o to naozaj pokúsi, môže sa stať novým JFK,“ dodal Medvedev.

„Nech už voľby vyhrá ktokoľvek, nevidíme žiadnu perspektívu, že by Amerika zmenila svoj rusofóbny kurz,“ povedal začiatkom tohto týždňa ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Trump si pritom zjavne občas rád vymýšľa. Príznačné je, že námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov tento mesiac musel uviesť Trumpovo vyjadrenie na pravú mieru po tom, ako bývalý americký prezident vyhlásil, že počas svojho prvého funkčného obdobia bol blízko k dosiahnutiu dohody o jadrovom odzbrojení s Moskvou a Pekingom. „Nie, to nezodpovedá skutočnosti,“ povedal Rjabkov.

Počas volebnej kampane Putin naoko podporil demokratov pričom málokto si bol istý, do akej miery to myslí vážne. O Kamale Harrisovej sa vyjadril: „Má taký výrazný a nákazlivý smiech, je vidieť, že sa jej darí,“ čím vyvolal smiech publika. Zjavne sa poučil z obdobia po zvolení Trumpa v roku 2016, kedy americkí neokonzervatívci rozbehli kampaň na jeho diskreditáciu v súvislosti s jeho údajným prepojením na Rusko. Jeho bezpečnostného poradcu generála Michaela Flynna to stálo miesto. Z toho sa dá skôr vyvodiť, že Kremeľ preferoval Trumpa napriek jeho nepredvídateľnosti.

Trumpov prísľub rýchleho ukončenia vojny na Ukrajine, dokonca aj takého, ktoré zabezpečí územie pre Moskvu, nemusí však byť Putinom preferovaným výsledok. Poprední ruskí predstavitelia vrátane Putina viackrát podčiarkli, že Rusko bude viesť špeciálnu vojenskú operáciu tak dlho, kým nebudú splnené všetky jej ciele. Dokonca úvahy o tom, že obsadené územia budú vymenené za členstvo zvyšku Ukrajiny v NATO boli nedávno ruským stálym predstaviteľom Nebenzjom ostro odmietnuté s tým, že ani meter štvorcový súčasnej Ukrajiny do NATO nevstúpi.

Každopádne odhodlanie Západu voči neutíchajúcej ruskej ofenzíve v súvislosti s vyprázdnením vojenských skladov a hospodárskou recesiou v Západnej Európe slabne.

Americkí spravodajskí a technickí experti opätovne obvinili Rusko, že pokračuje v šírení falošných videí a iných dezinformácií, ktorých cieľom bolo ovplyvniť kampaň. Každopádne záujmom Kremľa je podľa POLITICO vytvorenie chaosu, polarizácie a rozčarovania z americkej demokracie.

„Nech bude za víťaza vyhlásený ktokoľvek, druhá strana to určite nebude akceptovať a obviní súpera z falzifikácií volieb. Tam sa to začne,“ predpovedal Kiseľov v očakávaní nepokojov. Ak sa po voľbách ľudia vyhrnú do ulíc a politický proces uviazne v súdnych sporoch a Ukrajina sa v americkej agende posunie nižšie, môže to byť pre Rusko považované za výhodný výsledok.

Prečítajte si tiež

• NAŽIVO. Americké voľby. Trump zvíťazil. Republikáni obsadili senát
• Voľby v USA odštartujú plazivú občiansku vojnu
• Harrisová už útočí na Trumpa