Posledné týždne na slovenskej politickej scéne priniesli niekoľko dôležitých informácií, z ktorých, popri výsledku referenda, azda najzaujímavejšou je, že sa zdá, že by sa predčasné parlamentné voľby predsa len mohli konať. Predsedovia koaličných strán už dohodli aj termín, má to byť 30. september. Tento termín však kritizujú aj mnohí z ich vlastného tábora.

„Vládnutie dočasne povereného kabinetu do septembrových volieb bude už len o pokračovaní chaosu,“ hovorí politológ Juraj Marušiak z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied.

Podobne sa vyjadruje aj ústavný právnik a bývalý politik Radoslav Procházka. Ten tvrdí, že koniec septembra je najhorší možný termín konania predčasných volieb. Podľa jeho vyjadrenia nová vláda bude v takom prípade menovaná krátko po tom, ako tá odchádzajúca predloží vlastný návrh zákona o štátnom rozpočte, ktorý býva označovaný za najdôležitejší zákon roka. „Zároveň som na odklad volieb o tri až štyri mesiace v porovnaní s dostupným termínom nepočul jediný zrozumiteľný dôvod,“ povedal Procházka pre TASR.

Podobne aj Hlas-SD, Smer-SD, Republika aj mimoparlamentná SNS hovoria, že na odkladanie predčasných volieb do septembra nie je žiaden racionálny dôvod. Opozičné strany tiež upozorňujú na to, že lepšie by bolo, keby rozpočet pripravila už nová vláda a na to bude potrebovať nejaký čas. Dožadujú sa júnového termínu, ale v tejto chvíli sa zdá, že koalícia sa už dohodla.

Líder Hlasu-SD Peter Pellegrini kritizuje, že sa o termíne volieb nerokuje naprieč politickým spektrom, ale na pôdoryse bývalej koalície. Nerozumie, prečo sa Sme rodina a SaS ďalej snažia vyjsť v ústrety OĽANO. Vláda podľa neho nemá dôveru parlamentu a ani všetky svoje právomoci. „Nikdy v slovenskej histórii sa nestalo, aby takáto vláda bez akéhokoľvek mandátu vládla ešte deväť mesiacov po svojom páde a nikdy nebola potreba zodpovednej a kompetentnej vlády väčšia ako dnes,“ uviedol s tým, že by bolo slušné voči občanom, keby koalícia uviedla aspoň jeden rozumný dôvod, prečo by mali byť voľby až v septembri.

„Igor Matovič tára o akejsi psej povinnosti samozvaných demokratov nedopustiť voľby čím skôr, lebo by nedopadli podľa ich chorých predstáv, ale podľa vôle ľudu. Richard Sulík otvorene hovorí, že do septembra ešte treba stihnúť niekoho zavrieť,“ hovorí Pellegrini.

O čom to odkladanie svedčí? Je úplne jasné, že oni tie predčasné voľby nechcú. Keby z nich mali nejaký prospech, tak by sa ponáhľali ich usporiadať čím skôr, ibaže tak to nie je. Prečo to teda robia? Niektoré hlasy hovoria, že motívom by mohla byť skutočnosť, že do júna by sa ešte koaličný tábor nevedel dostatočne pripraviť na voľby. Je však otázne, či z taktického hľadiska skutočne bude pre tieto strany septembrový termín výhodou: ľudia medzitým naplno pocítia infláciu, nové ceny energií a vplyv protiruských sankcií, po dovolenkách budú „vyhádzaní z peňazí“, možno medzitým nastúpi nejaká nová korona…

Na druhej strane, do septembra by sa naozaj dala za pomoci zahraničných mágov a dôkladnej mediálnej masáže pripraviť pôda na úspech vo voľbách, a tiež kúpiť si časť verejnosti z fondov, ktoré koalícia, a najmä OĽaNO môže mať pod vankúšom – veď zvýšili štátny dlh z cca 40 miliárd na vyše 70 miliárd eur. Tie peniaze niekde musia byť a nie je vylúčené, že niečo z nich bude určené práve na tento účel.

Čo sa však bude so Slovenskom diať dovtedy? Obavy z toho má aj ústavný právnik Peter Kresák, ktorý pôsobí v mimoparlamentnej strane Dobrá voľba a Umiernení, a ktorý tiež považuje dátum 30. september za veľmi neskorý, najmä vzhľadom na skutočnosť, že umožní odvolanej vláde s výrazne obmedzenými ústavnými kompetenciami fungovať takmer desať mesiacov bez dôvery parlamentu.

„Ide o veľmi neštandardnú situáciu, ktorá podľa môjho názoru neprispeje k stabilizácii ústavného systému a vzhľadom na dĺžku trvania takejto vlády môže priniesť aj viaceré problémy, ktorých riešenie si možno vyžiada ďalší zásah do ústavného textu,“ povedal Kresák,

Koniec septembra, to je ešte osem mesiacov. Od toho dátumu je to už len päť mesiacov do termínu regulárnych volieb. Aký zmysel to dáva? Či september alebo február 2024, to už nie je veľký rozdiel. A tak všelikoho môže napadnúť, že vlastne toto je také úplne nenápadné víťazstvo tých, ktorí predčasné voľby nechceli, lebo ony síce budú, ale vlastne takmer ako keby ani neboli. Všimol si to aj Pellegrini, ktorý hovorí, že septembrový termín považuje za výsmech do očí občanom, ktorí prišli na referendum, a tiež tým, ktorí v prieskumoch žiadajú predčasné voľby čím skôr.

Lenže stále nie je vylúčené ani to, že sa nakoniec predčasné voľby vôbec konať nebudú a uskutočnia sa až regulárne voľby vo februári 2024. Pri všetkej úcte k predstaviteľom tejto koaličnej partie, oni síce sľubujú septembrové voľby ako hotovú vec, lenže oni už nasľubovali hory-doly a potom sa to ešte x-krát zmenilo.

Poslanec Ľuboš Blaha (Smer-SD) napríklad hovorí, že koalícia stále nemá istú ani ústavnú väčšinu 90 poslancov, potrebnú na príslušnú zmenu Ústavy. „Je veľmi ťažké predpokladať či sa dohodnú. Nehovoriac o tom, že je tam plno všelijakých nepríčetných poslancov typu Pročko, ktorí nemajú záujem rozpustiť parlament, lebo by tým prišli o príjem, do kandidátky na ďalšie volebné obdobie sa s nimi nepočíta, a preto ich šéfovia strán ani nemajú ako prinútiť, aby hlasovali za predčasné voľby. Za týchto okolností je málo pravdepodobné, že by sa predčasné voľby naozaj uskutočnili,“ uviedol Blaha. Koalícia tvrdí, že tých 90 hlasov bude, uvidí sa to možno už dnes.

Problém môže byť v tom, že im by sa možno aj hodilo, keby sa mohli čím ďalej, najlepšie až do februára 2024 dopotácať v takomto divnom režime, keď nie je celkom jasné kto vlastne ťahá za nitky, a nikto nie je príliš zodpovedný za to, čo sa deje. Je síce pravda, že maslo na hlave napokon môže mať prezidentka, lenže nestojí to za tú možnosť trochu nadštandardnejšie vojensky pomôcť Ukrajine? Veď ktovie čo bude po voľbách, kto dostane moc a ako sa k určitým veciam postaví…

Ivan Lehotský