Naozaj 70 tisíc? A nie takto náhodou 200 tisíc?

Liberalistická fialová junta, ktorá ukradla Čechy, a ktorá je vernou kópiou Igorkovho, Edkovho a Zuzankinho krúžku nešikovných rúk, ktorý bol inštalovaný v tejtokrajine (asi jediný rozdiel je v tom, že o čo je Edko prázdnejší a utáranejší, o to je Fiala rafinovanejší a zbabelejší), dostala včera jasný signál: čo je veľa, to je veľa, ľudia toho svinstva už majú naozaj dosť.

Márne budú iniciatívne zatajovať konanie demonštrácie, klamať o počte protestujúcich, vypínať webkamery, mazať fejsbúkové príspevky a robiť všetky tie ostatné nenápadné veci, ktoré tak dôverne poznáme aj z našich končín, toto už neodškriepia: český národ kompletne obsadil celý Václavák, na ktorý sa zmestí cca dvestotisíc ľudí.

Nožnice sa skrátka otvárajú. Kvislingovské vlády všetkých čias vždy museli riešiť základný problém, ako vysvetliť ľuďom rozpor medzi tým, že sľubujú pracovať v prospech svojich národov a namiesto toho pracujú v prospech cudzej veľmoci, lenže tie v našom regióne to majú dnes naozaj ťažké: do očí bijúci rozpor medzi záujmom ľudí a záujmom ich zahraničného pána nechať ľudí mrznúť a Európu ekonomicky zdecimovať, to je už príliš aj na také ubité národy, ako sú tie naše.

Teda aspoň dúfam, že sa to týka aj nás v tejtokrajine. V Čechách zvykli byť pred Slovenskom o krok vpredu a dúfajme, že tomu tak bude aj teraz – že sa aj u nás ľudia konečne dostavia na námestie v adekvátnom počte, aby dali najavo, že likvidácia našej ekonomiky a vybrakovanie našich peňaženiek v mene záujmu USA silou-mocou udržať Ukrajinu vo svojich pazúroch, že to skrátka nie je to, po čom ľudia na Slovensku túžia, hoci to tunajší kompradori prezentujú ako samozrejmosť.

Fialová junta v Prahe sa zatiaľ tvári, že sa nič nedeje, že na Václavskom námestí protestovali len „proruskí trolovia“. Arogantne, drzo, takmer v duchu hesla „kto nezmrzne, nie je Čech“.

Aj fialovým kolaborantom je však jasné, že jeden protest nič nezmení. Vojna sa iba začala – teda ak to, čo sa včera začalo, sa včerajškom aj neskončilo. Jeden protest, akokoľvek pôsobivý, nemôže diaľkovo riadený režim položiť. Ľudia teraz musia ukázať, že to myslia smrteľne vážne, že si to nerozmyslia, a že sú ochotní použiť aj bolestivejšie metódy, ak to bude potrebné.

Spomeňme si, ako prednedávnom naši statoční bratia Srbi vyhnali zo svojej krajiny zahraničných supov, ktorí im chceli ukradnúť zásoby lítia: po dlhých mesiacoch slušných protestov, keď sa vec neriešila, lebo cudzincom sa podarilo čiastočne skorumpovať aj vládu a inštitúcie, Srbi, na strane ktorých stál aj najväčší tenisový víťaz histórie Novak Djokovič, zmenili taktiku. Začali blokovať diaľnice a ďalšie kľúčové miesta, a to robili dovtedy, kým všetci nepochopili, že to myslia naozaj vážne, a že skrátka neustúpia.

Nadnárodná chobotnica vo vidine obrovských miliárd ziskov bojovala o srbské lítium naozaj mimoriadne zúrivo. Prehrala jedine preto, lebo pochopila, že Srbi svoj boj nikdy nevzdajú. A z tohto by sme sa mali poučiť. Musíme všetci chápať, že jedine takto sa dá zvíťaziť, inak nie. Víťazom bude ten, kto neustúpi ako prvý, kto bude mať väčšiu trpezlivosť, kto bude mať pevnejšie nervy.

V Prahe to však je ako začiatok veľmi sľubné: na námestí sa konečne spolu stretli aj zástupcovia organizácií, politických strán a občianskych názorových prúdov, ktoré si inak nevedia prísť na meno. Spoločný cieľ je veľmi jasný: zvrhnúť zradcovskú juntu a vymeniť ju za také vedenie štátu, ktoré pre ľudí ochráni normálne pomery v energetike, normálne ceny a normálne fungovanie hospodárstva.

Je najvyšší čas už začať v tomto smere konať. Varovných signálov aj u nás už bolo viac než dosť a otáľanie by mohlo znamenať ďalšie nevratné škody. Treba si uvedomiť, že Slovalco či OFZ, to bol iba slabý vánok, len veľmi nenápadná predzvesť víchrice, ktorá príde, ak sa nezobudíme. Zdá sa, že u susedov to už začínajú chápať.

Ivan Lehotský