Najvyššia inflácia v EÚ núti ľudí v Rumunsku šetriť aj na jedle a zdravotnej starostlivosti

„Na kontrolu štítnej žľazy som mala ísť už v januári, ale peniaze som radšej použila na potraviny a účet za elektrinu,“ povedala 56-ročná Florica Vasileová na trhovisku v meste Călărași na juhu krajiny. „Musíme viac naťahovať každý cent. Samozrejme, že sa obávam,“ dodala.

Podobne hovorí aj 63-ročný stavebný robotník Dumitru Baldovin. „Namiesto dvoch litrov oleja kupujem jeden a snažím sa, aby vydržal čo najdlhšie. Musíme si uťahovať opasky,“ povedal.

Ceny v Európe vzrástli po vojne na Blízkom východe, ktorá zdražila ropu a zemný plyn. Rumunsko však zaznamenalo infláciu približne trojnásobne vyššiu než je priemer EÚ. V máji medziročne dosiahla 11 percent, v júni klesla na 10,4 percenta, no naďalej zostáva najvyššou v celej únii.

K rastu cien prispeli aj opatrenia vlády, ktorá sa snaží znížiť dlhodobo najvyšší rozpočtový deficit v EÚ. Zaviedla nové dane a zrušila cenové stropy na elektrinu, čo spôsobilo, že účty za elektrickú energiu boli v máji medziročne vyššie o 55 percent. Reálne mzdy pritom klesli takmer o sedem percent.

Podľa ekonóma Lauriana Lungua z analytického centra Consilium Policy Advisors Group míňajú Rumuni na potraviny približne tretinu svojich príjmov. V Nemecku je to len približne 14 percent.

Rast životných nákladov prehĺbil aj politickú krízu. Spory o úsporné opatrenia viedli v máji k rozpadu proeurópskej vládnej koalície a krajina naďalej nemá novú vládu. Napätie zvýšil aj návrh zákona o platoch vo verejnom sektore, ktorý vyvolal júlový trojdňový štrajk zdravotníkov.

Mnohí obyvatelia vinia z rastu cien politikov. „Neustále berú peniaze obyčajným ľuďom, aby sa sami stávali miliardármi,“ povedal 75-ročný dôchodca Marin Zainea, ktorý si privyrába predajom ovocia a zeleniny zo svojej záhrady. „Do supermarketu sa chodím len pozerať. Keď nemám peniaze, nič nekúpim.“

Prezident Nicușor Dan sa minulý víkend snažil upokojiť verejnosť po tom, čo sa Rumunsku podarilo vyhnúť zhoršeniu úverového ratingu na neinvestičné pásmo. Vyhlásil, že kúpna sila síce klesla, no finančná situácia krajiny sa stabilizuje a podmienky sa budú postupne zlepšovať. Tento týždeň zároveň podpísal zákon, ktorý znižuje dane z motorovej nafty a obmedzuje obchodné marže pri predaji nafty a benzínu.

Rast nákladov pociťujú aj podnikatelia. Farmár Puiu Ilișei z obce Dichiseni musel pre slabší dopyt po hydine a vyššie ceny palív i krmív prvýkrát zmraziť tretinu svojej produkcie. „Sklady sú plné,“ povedal. „Nakoniec však nemáte na výber – jesť treba trikrát denne. Novú košeľu si nekúpite, ale bez jedla sa žiť nedá.“