Najvyšší súd dnes rozhoduje o ĽSNS

Bratislava 29. apríla 2019 (SITA/HSP/Foto:HSP)

O ďalšom pôsobení strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko by mal dnes rozhodnúť senát správneho kolégia Najvyššieho súdu SR. Generálna prokuratúra SR podala ešte v máji 2017 žalobu na jej rozpustenie. To, či stranu treba zrušiť, vyvolalo diskusiu aj na domácej politickej scéne

Napríklad prezident Andrej Kiska tvrdí, že ak strana porušuje zákon, súd by ju mal zrušiť. Iní sa zase domnievajú, že žiaden zákaz nárastu extrémizmu nezabráni. Pred budovou Najvyššieho súdu SR možno očakávať aj protest pod názvom Stop fašizmu.

Ak by dnes Najvyšší súd SR rozhodol o zrušení ĽSNS, mohlo by to mať vplyv na májové voľby do Európskeho parlamentu.

„Ak Najvyšší súd SR rozhodne o rozpustení strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, môže táto politická strana do dvoch mesiacov od právoplatnosti takéhoto rozsudku podať návrh na začatie konania o preskúmaní rozhodnutia na Ústavný súd SR. Ak Ústavný súd SR potvrdí rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ešte pred ňom konania volieb do Európskeho parlamentu (EP), strana sa na nich nesmie zúčastniť,“ uviedol pre agentúru SITA ústavný právnik Kamil Baraník.

Ak však plénum Ústavného súdu SR dovtedy nerozhodne, strana sa na voľbách môže zúčastniť. Ak by mandáty do Európskeho parlamentu získali aj zástupcovia politickej strany, o ktorej rozpustení by sa následne rozhodlo, potom už nie je možné na mandát týchto poslancov siahnuť.

Extrémizmus sa nedá zastaviť zákonom. Tento názor zastáva politologička Marcela Gbúrová z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

“Nazdávam sa, že rozpustením ĽSNS by sa oživili najmä mäkké formy extrémizmu, potenciálne prítomné v našej spoločnosti dlhý čas,” povedala v polovici apríla pre agentúru SITA Gbúrová. Vyriešiť by sa to mohlo, ak by po zrušení strany nasledovali úspešné vládne reformy v sociálnej a hospodárskej politike, ktoré by ľudí, najmä v hladových dolinách, presvedčili o tom, že ich záchranou nie sú politici ponúkajúci jednoduché riešenia zložitých problémov.

Rozpustenie ĽSNS by z pohľadu parlamentnej demokracie podľa politologičky znamenalo, že poslanci tejto strany by sa na určitý čas stali nezaradenými poslancami v NR SR.

„Predpokladám, že o krátky čas by prestúpili do inej – už pripravenej novej strany. Oveľa väčší problém by bol v tom, že by naďalej na seba viazali svojich tradičných voličov a pravdepodobne by získali aj nových stúpencov,” uviedla Gbúrová.

Podľa politológa Juraja Marušiaka z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied vyvíja ĽSNS činnosť v rozpore s ústavným systémom Slovenskej republiky. Je teda povinnosťou súdu takúto stranu rozpustiť.

„Otázkou je, aké môžu byť politické dôsledky tohto kroku. Súd je povinný riadiť sa výlučne Ústavou SR a ostatnými zákonmi,” vysvetlil a odvolal sa na ústavu, v ktorej sa píše, že „strana, európska strana a európska nadácia nesmú svojimi stanovami, svojím programom alebo činnosťou porušovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy”.

Politológ však upozornil, že nálady, pre ktoré strana vznikla, rozhodnutím súdu zo spoločnosti nezmiznú. „Ostatné strany rady využijú voličský potenciál, ktorý tu po ĽSNS zostane. Siahnu po jej elektoráte a dôsledkom môže byť nie to, že sa extrémizmus zoslabí, ale naopak, rozšíri sa aj do ostatných strán. Ďalšou otázkou je, ako sa budú v parlamente správať poslanci za túto stranu, ktorým zo zákona nezanikne mandát,” dodal Marušiak.

Generálny prokurátor Jaromír Čižnár podal podnet na zrušenie strany 24. mája 2017. Po vyhodnotení rozsiahlych podkladov sa ukázalo, že politická strana ĽSNS ako extrémistická politická strana s fašistickými tendenciami svojím programom a činnosťou porušuje Ústavu Slovenskej republiky, zákony a medzinárodné zmluvy, odôvodnil svoj postup Čižnár.

Podaná obžaloba strane vyčíta prístup k niektorým skupinám občanov, predovšetkým Rómom, ambíciu zriadiť domobranu alebo označovanie NATO, ktorého je SR členom, za zločineckú organizáciu. Podľa stanoviska GP SR je tiež strana názorovou a ideologickou pokračovateľkou Slovenskej pospolitosti – Národnej strany, ktorú NS SR rozpustil v roku 2006.

Na pojednávaní začiatkom apríla právni zástupcovi strany prezentované argumenty odmietli. Advokát Radovan Hrádek odmietol zameranie strany voči Rómom, podľa neho strana posudzuje každú osobu individuálne na základe jej správania.

Domobrana podľa neho funguje aj v iných štátoch, napríklad vo Švajčiarsku, nemá nahradiť políciu, ale spolupracovať s ňou. Hrádek tiež odmietol, že by strana mala v úmysle odstrániť demokratické zriadenie.

Pred súdom vystúpil aj Marian Kotleba ako štatutár strany. Prokuratúra podľa neho v žalobe dostatočne neuviedla, prečo by mala byť strana ohrozením pre demokraciu alebo ústavu. „Ohrozením demokracie by bolo zrušenie parlamentnej strany,“ vyhlásil.

ĽS NS sa po parlamentných voľbách v marci 2016 dostala do parlamentu, získala 14 mandátov. Po odchode jedného z poslancov z poslaneckého klubu ich má momentálne 13. Traja poslanci strany čelili v aktuálnom volebnom období trestnému stíhaniu pre extrémistické trestné činy. Prípady však ešte nie sú právoplatne ukončené.

Rozhodnutie súdu

Novinár Martin Daňo, ktorý bol prítomný na súde na sociálnej sieti dodal, že strana Kotleba – ĽSNS je zachránená. “Takže dvojročne divadlo skončilo tým, že žaloba je šikanózna. Ponesie prokuratúra zodpovednosť?” Položil otázku Daňo, ktorý prednedávnom kandidoval na post prezidenta SR.