Na zatvorenej hranici s Ruskom sa Fíni viac než armády obávajú úpadku ekonomiky

V pohraničí Severnej Karélie však miestni nepoukazujú primárne na bezpečnostné riziká, ale na ekonomické dôsledky.

„Na vrchole tu bolo takmer dva milióny prekročení hranice ročne. A teraz nie je ani jedno,“ hovorí starosta obce Tohmajärvi Mikko Lopponen. Výpadok sa podľa neho okamžite prejavil na podnikaní. „Firmy sa ocitli vo veľmi ťažkej situácii.“

Obec, ktorá bola kedysi len štyri hodiny jazdy od Petrohradu, dnes pôsobí ospalo. Ulice, po ktorých kedysi prúdili turisti aj tranzitná doprava, sú tiché. Zastavili sa aj plány na výstavbu veterných turbín – zasahovali by do radarových a hraničných monitorovacích systémov.

Hoci Lopponen kritizuje nedostatočnú štátnu podporu, dôvody uzavretia hranice sú podľa neho v regióne historicky pochopiteľné. Fínsko má s Ruskom skúsenosť z krvavej zimnej vojny v roku 1940, keď muselo odovzdať časť Karélie vtedajšiemu Sovietskemu zväzu.

Nový plot a členstvo v NATO

Ticho na hranici prerušuje najmä hliadkovanie pohraničníkov pri novom plote vybavenom kamerami a senzormi. Fínsko buduje približne 200-kilometrovú bariéru za 362 miliónov eur v strategických úsekoch, aby zabránilo migrácii využívanej ako zbraň.

„Hranica je momentálne veľmi pokojná, ale vieme, že globálna situácia je napätá,“ hovorí jeden z veliteľov pohraničnej stráže.

Fínsko sa po desaťročiach vojenskej neangažovanosti stalo v apríli 2023 členom Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO). Obranné výdavky aj pripravenosť armády sa odvtedy zvýšili.

Rekordná nezamestnanosť

Najciteľnejšie dôsledky však cíti miestna ekonomika. Podľa fínskeho štatistického úradu dosiahla nezamestnanosť v krajine v decembri 2025 úroveň 10,2 percenta – najviac v EÚ. V Tohmajärvi bola až 18,2 percenta.

Majiteľka miestneho obchodu si spomína, ako ruskí zákazníci kupovali kávu, čaj či syr, zatiaľ čo Fíni chodili cez hranicu po lacnejší benzín a alkohol. Dnes sú tržby v niektorých obchodoch o polovicu nižšie.

Ekonóm fínskeho Inštitútu medzinárodných vzťahov Tomi Kristeri však tvrdí, že celkový dopad sankcií a uzavretia hranice je miernejší, než sa pôvodne očakával. Tvrdšie boli zasiahnuté najmä cestovný ruch a strojársky priemysel.

Paradoxne sa zároveň objavujú obavy z nedostatku pracovnej sily v stavebníctve, gastronómii či zdravotníctve, kde pracovalo veľa Rusov.

Rusi odrezaní od rodín

Ruská komunita v Tohmajärvi sa cíti izolovaná. Majiteľ motela Aleksander Kuznecov hovorí, že pred uzavretím hranice mal 14 izieb obsadených niekoľkokrát týždenne. „Tento mesiac som mal len osem zákazníkov,“ hovorí.

Od rodiny v ruskej Sortavale, vzdialenej len hodinu jazdy, je odrezaný už 15 mesiacov. Posledná cesta domov mu trvala 27 hodín cez estónsku Narvu a stála stovky eur.

„Ľudia nepotrebujú vojnu, ľudia potrebujú dobrý, normálny život,“ hovorí. „Ale neviem, kedy sa to zmení.“

Na fínsko-ruskej hranici tak dnes nepanuje napätie z pohybu vojsk, ale z prázdnych parkovísk a zatvorených prevádzok. Pre mnohých miestnych je najväčšou hrozbou nie sused za plotom, ale neistá budúcnosť ich regiónu.