Na Macronov mimoriadny európsky samit o obrane nedostali pozvanie mnohí lídri

O európskej bezpečnosti budú v pondelok 17. februára popoludní rokovať len vedúci predstavitelia Francúzska, Nemecka, Spojeného kráľovstva, Talianska, Poľska, Španielska, Holandska, Dánska, niektorí zástupcovia Európskej únie a generálny tajomník NATO Mark Rutte. Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot potvrdil, že na stretnutí budú zastúpené len „hlavné európske krajiny“.

Samit pre „vyvolených“

Po tom, ako prezident USA Donald Trump oznámil, že chce ukončiť vojnu na Ukrajine, pričom európsky názor príliš nebral na zreteľ, lídri kontinentu deklarovali snahu prejaviť jednotu. Zatiaľ čo USA pripravujú samostatné rokovania s Kremľom v Saudskej Arábii, Európska únia hľadá spoločnú stratégiu, ako si udržať vplyv na mierový proces a zabrániť oslabeniu podpory pre Ukrajinu.

Po Macronovom vyhlásení však viacerí kritizovali skutočnosť, že na jeho samite v Paríži sa zúčastní len obmedzený počet krajín.

Assita Kanko, belgická poslankyňa Európskeho parlamentu za frakciu Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) , 17. februára ráno na sociálnych sieťach uviedla, že francúzsky prezident “diskriminuje členské štáty EÚ“.

„Macron je vinný z toho istého, z čoho obviňuje Donalda Trumpa – ignoruje niekotré časti Európy počas týchto kľúčových rokovaní,“ uviedla.

Ďalej spochybnila jeho autoritu po nedávnej volebnej porážke: „ Čo už môže francúzsky prezident, ktorý už dávno stratil kontrolu vo vlastnej krajine, ešte povedať na medzinárodnej scéne – a v koho záujme?!“

„Stretnutie v Paríži je zbytočné a Američanov len utvrdzuje v tom, že vlastne nikto nevie, kto by mal zastupovať EÚ na svetových mierových rokovaniach,“ dodala Kanko.

„Chaos v EÚ nás robí bezvýznamnými – a to na našom vlastnom kontinente!,“ dodala.

Je EÚ jednotná, alebo nie?

Rumunský centristický politik a starosta Bukurešti Nicușor Dan kritizoval parížsky samit v príspevku na Facebooku: „Skutočnosť, že Rumunsko nie je na užšom zozname hostí, je pre nás opäť veľmi zlým signálom a výsledkom neefektívnej zahraničnej politiky.“

Spyros Litsas, profesor medzinárodných vzťahov na Univerzite v Macedónsku, uviedol: „Macronovo rozhodnutie nepozvať na parížsky samit všetkých členov EÚ odhaľuje problematické fungovanie Únie na najvyššej úrovni.“

Zástupcovia USA a Ruska sa majú 18. februára stretnúť v Saudskej Arábii, aby odštartovali mierové rokovania. USA uviedli, že Európa nebude mať miesto pri stole napriek tomu, že rozhovory sa priamo týkajú bezpečnosti kontinentu.

Predtým americký minister obrany Pete Hegseth vyvolal kontroverziu, keď označil za “nereálne“, aby Ukrajina získala späť svoje územie okupované Ruskom alebo si zabezpečila členstvo v NATO. Ďalej trval na tom, že udržanie mieru je zodpovednosťou Európy, a nie americkej armády.

Európski lídri už dlho sľubujú, že budú stáť po boku Ukrajiny tak dlho, ako to bude potrebné, ale bez podpory USA sa tento sľub môže stať ťažko splniteľným.Vojenské sily mnohých európskych krajín boli totiž v posledných rokoch výrazne zredukované.

Agentúra Reuters 16. februára informovala, že USA vyzvali svojich európskych spojencov na predloženie návrhu, čo by od Washingtonu potrebovali ohľadom bezpečnostných záruk pre Ukrajinu.

Washington chce od svojich európskych spojencov, aby mu poskytli informácie o výzbroji, mierových jednotkách a bezpečnostných opatreniach, ktoré by mohli poskytnúť Ukrajine ako súčasť bezpečnostných záruk na ukončenie vojny s Ruskom.

„V diplomatickej výzve zaslanej minulý týždeň, ktorá pozostáva zo šiestich bodov a otázok, sa (Washington) pýta, ktoré krajiny by mohli prispieť k poskytnutiu záruk, ktoré by boli ochotné vyslať na Ukrajinu jednotky v rámci mierového riešenia a aká by mohla byť veľkosť prípadných síl pod európskym vedením,“ uvádza sa v americkom bezpečnostnom dokumente.

Britský premiér Keir Starmer 16. februára pre denník The Daily Telegraph uviedol, že je “pripravený a ochotný“ vyslať britské jednotky na Ukrajinu, aby v prípade nutnosti presadili mierovú dohodu.

Povedal, že pre národnú bezpečnosť je to moment, ktorý nastane “raz za generáciu“.

Proti tomu sa postavil bývalý šéf britskej armády lord Richard Dannatt, ktorý 17. februára pre BBC News povedal, že vyslanie vojakov na Ukrajinu “by si vyžiadalo značné náklady“, ktoré Británia nemá k dispozícii.

„Úprimne povedané, v súčasnosti nemáme dostatočné počty ani vybavenie na to, aby sme mohli nasadiť rozsiahle sily na dlhšie obdobie,“ povedal.

„Musíme mať správny počet ľudí so správnym vybavením a správnym výcvikom – a ihneď to musíme začať financovať,“ dodal.

Prečítajte si tiež :

• Szijjártó: Sily, ktoré sú proti mierovému urovnaniu na Ukrajine, sa v Európe zjednotili
• Premiér sa chystá tento týždeň do USA, zatiaľ nie je známe, či sa stretne aj s Trumpom alebo Muskom