Washington podľa Chmelára tlačí na to, aby sa letecké základne európskych členov NATO prispôsobovali potrebám amerického letectva.

“V osemdesiatych rokoch minulého storočia bolo takou hraničnou krajinou západné Nemecko, dnes sú to stredoeurópske štáty. „Slovensko je členský štát NATO, a preto sa od neho žiada hostiť nasadené jednotky americkej armády,” píše sa v materiáli amerického ministerstva obrany z roku 2017.

“Plány USA potvrdzuje aj vplyvný odborný časopis Defense News, ktorý tvrdí, že letecké sily Spojených štátov testujú základne v strednej Európe na to, aby sa pripravili na budúce vojny. Nie je ťažké uhádnuť, proti komu. Zverejnili pritom túto mapku, ktorá ukazuje, ako plánujú „vylepšiť“ americké letectvo v Európe,” informuje kandidát na prezidenta.

Chmelár tvrdí, že problém je v tom, že slovenské ministerstvo zahraničných vecí a jeho “nohsledi z proamerických think-tankov zavádzajú aj v informácii o „veľkorysom“ príspevku USA na rekonštrukciu našich letiskových základní”. Z týchto údajov totiž podľa neho vyplýva, že z peňazí, ktoré nám Američania ponúkajú, by v skutočnosti išlo pre nás len 25 percent, kým 75 percent by Američania investovali prakticky do seba, pre USAF.

“Z materiálu tiež vyplýva, že až 56 percent financií pôjde – a teraz pozor – na vybudovanie skladov munície v Kuchyni. Môžeme predpokladať, že práve toto je informácia, ktorú sa nám pokúša ministerstvo zahraničných vecí zatajiť. Či už pôjde o základne, vojakov, zbrane alebo muničné sklady americkej armády, v prípade vojenského konfliktu sa z nás stane legitímny terč a keďže rezort slovenskej diplomacie to vie, nie po prvýkrát sa správa nedôveryhodne,” upozornil Chmelár

MZV: Nerokujeme o vojenskej prítomnosti USA

Slovenské ministerstvo zahraničných vecí po vyjadreniach Chmelára reagovalo.

“Ako sme už slovenskú verejnosť informovali, slovenský rezort diplomacie nerokuje s USA o trvalej prítomnosti amerických vojakov na našom území,” uviedlo ministerstvo vo videu na sociálnej sieti.

Martin Sklenár, riaditeľ odboru bezpečnostnej politiky vo videu pokračuje s tým, že “všetky informácie, ktoré odzneli v mediálnom priestore a tvrdia opak, sú klamstvom alebo účelovými špekuláciami.”

“Aktuálne rokovania medzi slovenskou a americkou stranou riešia iné, technickejšie atribúty, nie rozmiestnenie amerických základní na našom území,” dodal Sklenár.

K informácie prezidentského kandidáta Eduarda Chmelára o pripravovanej realizácii muničných skladov na letisku v Kuchyni však ministerstvo mlčí.

Čaputová: S trvalou prítomnosťou zahraničných vojsk by som nesúhlasila

Vzľadom na uvedené informácie sme oslovili kandidátku na prezidentku Zuzanu Čaputovú, ktorá vyhlásila:

“Nevidím dôvod na trvalú prítomnosť zahraničných vojsk na Slovensku. Chcem, aby Slovensko bolo spoľahlivým a solidárnym spojencom v rámci NATO, a to dnes znamená najmä sústrediť sa na reálnu a transparentnú modernizáciu našej armády. To je naša hlavná úloha.”

Na hypotetickú otázku či by súhlasila s prítomnosťou cudzích (trebárs amerických) vojakov alebo základní na území SR, ak by sa stala prezidentkou a v budúcnosti by rozhodovala o tejto otázke, odpovedala, že nevidí dôvod na udelenie súhlasu. “Čiže by som nesúhlasila,” poskytla stanovisko pre Hlavné správy.

Následne sme prezidentskej kandidátke zaslali doplňujúcu otázku o názore na muničné sklady v Kuchyni, ktoré sa majú realizovať z amerických peňazí a ktorých neskôr informoval Eduard Chmelár. Na otázku už neodpovedala.

Harabin: Prítomnosť cudzích vojsk na území SR je neprípustná.

Štefan Harabin už skôr na sociálnej sieti označil umiestnenie základní alebo vojakov USA na území Slovenska ako “neprípustné.”

Napísal, že s údivom sleduje, čo sa na slovenskej politickej scéne tieto dni deje. Minister zahraničia Miroslav Lajčák podľa neho zrejme opäť koná “svojvoľne a proti záujmom Slovenskej republiky, ako sme si u neho už zvykli”.

“Je treba jasne povedať, že Slovensko je zvrchovaným a suverénnym štátom a ako prezident urobím všetko, čo bude v mojich silách, aby to tak aj zostalo, ba čo viac, aby sa miera našej suverenity ešte zvýšila,” uviedol.

Na otázky HS, či by s umiestnením amerických vojakov v budúcnosti ako prezident Slovenska súhlasil, odpovedal jasne: “Bezpečnosť Slovenska a našich občanov je pre prezidenta prvoradá. Bol by som samozrejme proti.”

Na to, že údajne je v hre výstavba muničných skladov v rámci základne v Kuchyni Harabin podotkol: “Každý stratég vie, že muničné sklady je to prvé, čo sa v prípade konfliktu ničí.”

“Ak sa ukážu tieto informácie ako pravdivé – o výstavbe americkej základne na Slovensku, respektíve o muničných skladoch ktoré by mali byť na našom území – hlavné nebezpečenstvo vidím v tom, že týmito aktivitami robíme zo seba predpole Američanov pre vojnu s Ruskom a teda terč prípadných odviet. Nemali by sme sa do týchto mocenských hier veľkých hráčov nechávať zaťahovať,” upozornil Harabin.

Krajniak: Odmietol by som zriadenie základne ktoréhokoľvek tretieho štátu

Na otázky Hlavných správ reagoval aj kandidát strany Sme rodina Milan Krajniak, ktorý je takisto proti základniam.

“Som proti tomu, aby boli na Slovensku umiestnené vojenské základne cudzích armád. Nevadia mi spoločné vojenské cvičenia napríklad vo výcvikovom priestore na Lešti,” vysvetlil.

Dodal, že počas základnej vojenskej služby v 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline naši profesionálni vojaci pravidelne cvičili spolu s Poliakmi, Čechmi, Belgičanmi či Maďarmi, ale merali si svoje sily napríklad aj s Rusmi a Ukrajincami, čo Krajniak považuje za normálnu súčasť výcviku.

Na otázku: “Aký je váš názor na to, že z veľkej časti finančnej pomoci USA našim vojenským letiskám sa podľa Eduarda Chmelára majú vybudovať muničné sklady v Kuchyni?” Krajniak uviedol: “Takýmito informáciami nedisponujem, a preto sa neviem vyjadriť k ich pravdivosti alebo nepravdivosti.” Či by súhlasil s muničnými skladmi, neuviedol.