Môj profil 
Predplatné
“Primárnou oblasťou, na ktorú sme sa v rámci rómskej komunity sústredili, bolo vzdelávanie rómskych detí,” uviedol v rozhovore pre TASR Muižnieks. Komisár vyzval slovenské úrady, aby začali v širšom meradle riešiť pretrvávajúcu segregáciu vo vzdelávaní detí s postihnutím, ako aj rómskych detí a aplikovali systémy inkluzívneho vzdelávania.
“Segregované vzdelávanie je porušením ľudských práv, práva na vzdelávanie a práva na rovnaké zaobchádzanie.” Segregované vzdelávanie navyše vedie k zlým výstupom a bráni rómskym deťom a deťom s postihnutím začleniť sa do spoločnosti, dodal.
Zazneli tu isté sľuby a avizované opatrenia zo strany Slovenska, ktoré komisár ocenil, “treba však zabezpečiť, aby sa tieto sľubované opatrenia realizovali v plnej miere”. Patrí medzi ne napríklad sľubovaná povinná predškolská dochádzka pre všetky deti.
Muižnieks vyzdvihol tiež potrebu zmeny diagnostiky u rómskych detí. “Je dôležité, aby diagnostika, ktorá sa robí, neslúžila na to, aby deti skončili izolované v samostatných školách. Ale aby sa identifikovali ich osobitné vzdelávacie potreby a tie sa riešili v školách hlavného prúdu,” vysvetlil.
Pripomenul, že v tejto oblasti je nutné mať jasnú víziu a je potrebné rozsiahle, koordinované a dlhodobé úsilie a snaha. “Potrebujete jasnú víziu toho, ako má škola s inkluzívnym vzdelávaním vyzerať.” Nepostačujúce sú krátkodobé a ad hoc projekty, s ktorými sa prevažne na Slovensku stretol.
Jednou z otázok, ktoré komisár riešil počas svojej poslednej návštevy Slovenska, bola otázka policajného násilia a politická rétorika na adresu rómskej komunity. “Ani jeden z prípadov policajného násilia, ktorými sme sa vtedy v roku 2015 zaoberali, neviedli k policajnému stíhaniu,” zhodnotil.
Muižnieks považuje za dôležité, aby sa na Slovensku zlepšil vzťah medzi políciou a Rómami. Potrebné je podľa neho aj popracovať na rétorike voči Rómom, aby “politici neposilňovali negatívne stereotypy o tejto najohrozenejšej skupine obyvateľstva v krajine”.
Čo sa týka práv ľudí náležiacich do spoločenstva LGBTI, sa podľa komisára v porovnaní s predchádzajúcim obdobím toho udialo iba veľmi málo. “Síce pri ministerstve vznikla skupina, ktorá vypracovala akčný plán, ale nedostalo sa mu politickej podpory,” konštatoval.
“Ratifikovanie Istanbulského dohovoru vysiela veľmi závažný, silný politický signál, že násilie proti ženám a domáce násilie je otázkou ľudských práv a nie otázkou rodiny,” vysvetlil dôležitosť prijatia tohto medzinárodného dohovoru.
Pripustil, že rovnako ako vo svete, aj na Slovensku panujú určité mylné predstavy a mýty o čom Istanbulský dohovor pojednáva. “Istanbulský dohovor nie je o rodine, je o násilí a násilie je to, čo ničí rodiny,” uzavrel túto tému komisár.
Muižnieks ocenil pozitíva, ktoré na Slovensku v oblasti ľudských práv zaznamenal.
Oproti minulej návšteve došlo k posilneniu kapacity úradu verejného ochrancu ľudských práv. “Veľmi dobrý dojem som mal aj zo stretnutia so splnomocnencom vlády pre rómske menšiny, pretože mal jasnú predstavu o tom, treba robiť,” dodal na záver.
.JPG)
.jpg)
