Ministerstvo životného prostredia navrhuje ratifikovať dohodu v rámci Dohovoru OSN o morskom práve

„Dohoda má za cieľ prispieť k ochrane oceánov a udržateľnému využívaniu morskej biodiverzity na šírom mori prostredníctvom zriaďovania morsko-právnych ochranných zón, posudzovania environmentálnych vplyvov vybraných aktivít na šírom mori, budovaním kapacít, transferom morskej technológie rozvojovým štátom či zdieľaním benefitov z morských genetických zdrojov,“ priblížil envirorezort. Ratifikácia dohody by sa mala uskutočniť do prvého zasadnutia zmluvných strán dohody, a to do 11. januára 2027. „To umožní predstaviteľom SR aktívne hlasovať a rozhodovať o všetkých otázkach implementácie dohody,“ dodal.

Táto dohoda je treťou vykonávacou dohodou v rámci Dohovoru OSN o morskom práve. Má za cieľ chrániť a udržateľne využívať morskú biodiverzitu v oblastiach mimo vnútroštátnej právomoci, ktoré pokrývajú takmer dve tretiny svetového oceánu a zahŕňajú šíre more a medzinárodnú oblasť morského dna, tvrdí MŽP. Dohoda tiež podľa neho prispeje k plneniu Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a k dosiahnutiu zámerov stanovených v globálnom rámci pre biodiverzitu Dohovoru o biologickej diverzite, Rámcovom dohovore OSN o zmene klímy a Parížskej dohode.

Ministerstvo vysvetlilo, že dohoda upravuje viacero oblastí týkajúcich sa ochrany oceánu, ako zriaďovanie morskoprávnych ochranných zón alebo posudzovanie environmentálnych vplyvov aktivít na mori. Súčasťou je aj pomoc rozvojovým štátom od budovania kapacít, cez transfer morských technológií až po zdieľanie benefitov z užívania morských genetických zdrojov šíreho mora. Dohoda tiež predpokladá vlastné inštitucionálne zriadenie financované z povinných príspevkov všetkých zmluvných strán na základe stupnice OSN, uviedlo MŽP. Výška príspevkov bude určená na prvom zasadnutí konferencie, na ktorom by sa mal schváliť aj prvý rozpočet dohody.

Oblasti mimo vnútroštátnej právomoci pokrývajú podľa envirorezortu takmer dve tretiny povrchu svetového oceánu. Obsahujú bohatú morskú biodiverzitu ekologického aj sociálno-ekonomického významu, ktorá je pod rastúcim tlakom. „Je potrebné riešiť na medzinárodnej úrovni stratu biodiverzity a degradáciu oceánskych ekosystémov, ku ktorým dochádza najmä vplyvom dôsledkov zmeny klímy na morské ekosystémy, ako je otepľovanie a odkysličovanie oceánov, ako aj okysľovanie oceánov, znečistenie vrátane znečisťovania plastmi a neudržateľné využívanie,“ skonštatoval rezort. Považuje za nevyhnutné, aby komplexný globálny systém v rámci Dohovoru OSN o morskom práve lepšie riešil ochranu a udržateľné využívanie morskej biodiverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej právomoci.

Ratifikácia tohto protokolu je podľa MŽP v záujme ochrany ľudí a životného prostredia vrátane trvalo udržateľného využívania biologickej diverzity a v záujme dobrej spolupráce so susednými štátmi v tejto oblasti.

Materiál má byť po prerokovaní a schválení vládou predložený Národnej rade SR na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou dohody a následne prezidentovi SR Petrovi Pellegrinimu na podpis ratifikačnej listiny.