Ministerstvo vnútra: V minulom roku spomedzi mimoriadnych udalostí Slovensko najviac potrápili povodne

„Povodne potrápili Slovensko najčastejšie aj v roku 2024. Ďalej nasledujú v štatistikách za rok 2025 veterné smršte (53), požiare veľkého rozsahu (50), poplašné správy o nástražnom výbušnom systéme (45), úniky nebezpečných látok (28), nálezy neznámych látok (26), nedostatok pitnej vody (13), zosuvy pôdy (12), snehové kalamity a dopravné nehody veľkého rozsahu (zhodne po 9 prípadov) a havarijný stav mosta/cesty (3),“ uviedol rezort vnútra. Za rok 2025 eviduje ministerstvo aj 18 mimoriadnych udalostí v kategórii iné. „Išlo najmä o šírenie nákazlivej choroby zvierat (vtáčia chrípka, úhyn rýb, slintačka a krívačka), útok nožom, ohrozenie stavbou, environmentálna záťaž alebo zhoršenie kvality vôd, ohrozenie medveďom hnedým, nález munície a výskyt infekčného ochorenia,“ vysvetlil rezort.

Takmer polovica všetkých mimoriadnych udalostí (158 prípadov) sa podľa štatistík Centrálneho monitorovacieho a riadiaceho strediska sekcie krízového riadenia MV SR stala v Prešovskom kraji, ktorý bol najviac sužovaný aj v rokoch 2024 a 2023. Nasledujú Banskobystrický a Košický kraj (zhodne 39 prípadov), Bratislavský kraj (38), Trnavský kraj (33), Trenčiansky kraj (16) a Žilinský kraj (14). Najmenej mimoriadnych udalostí sme zaznamenali v Nitrianskom kraji (7). „Spomedzi okresov bol najviac zasiahnutý Prešov, v ktorom evidujeme 38 mimoriadnych udalostí (17 povodní a 12 prípadov veternej smršte),“ zdôraznilo ministerstvo.

Mimoriadne udalosti si podľa rezortu vnútra vyžiadali vyhlásenie mimoriadnej situácie v 121 prípadoch, čo je rovnaký počet ako v roku 2024. Najčastejším dôvodom pre vyhlásenie mimoriadnej situácie bola veterná smršť, išlo o 52 prípadov, väčšina z nich bola vyhlásená začiatkom júla. „Na celom území Slovenska platila od 25. marca do 19. novembra 2025 mimoriadna situácia z dôvodu rozšírenia nákazlivej choroby zvierat – slintačky a krívačky. Aktuálne pre celé územia Slovenska pretrváva mimoriadna situácia v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov z dôvodu vojnového konfliktu na Ukrajine, ktorá bola vyhlásená ešte v roku 2022,“ pripomenul rezort vnútra.

Doplnil, že nie pri každej mimoriadnej udalosti sa vyhlasuje aj mimoriadna situácia. „Základným rozdielom medzi týmito dvoma pojmami je, že kým mimoriadna udalosť sa stáva, mimoriadna situácia sa vyhlasuje, je to obdobie ohrozenia alebo pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok. Počas mimoriadnej situácie sa vykonávajú príslušné opatrenia a činnosti na záchranu, znižovanie rizík a zamedzenia šírenia následkov mimoriadnej udalosti. Môže ju vyhlásiť starosta, primátor, okresný úrad prípadne až vláda,“ vysvetlilo ministerstvo vnútra

Okrem mimoriadnych situácií sú vyhlasované aj stupne povodňovej aktivity, konkrétne II. a III. stupeň. Celkovo bolo na Slovensku vyhlásených minulý rok 101 II. stupňov povodňovej aktivity a 51 III. stupňov povodňovej aktivity.

Kontrolné chemické laboratóriá civilnej ochrany dostali minulý rok 84 príkazov na výjazd, prípadne vykonanie rozboru, čo je o 11 prípadov menej ako v roku 2024. „Úlohou týchto laboratórií dislokovaných v Nitre, Slovenskej Ľupči a Jasove je najmä prieskum a meranie ovzdušia, odoberanie vzoriek podozrivých a neznámych látok a ich chemická alebo radiačná analýza,“ dodal rezort vnútra.

S cieľom zvýšiť odolnosť a pripravenosť obyvateľov Slovenska ministerstvo vnútra minulý rok pripravilo historicky prvú ucelenú príručku s inštrukciami, ako postupovať pri konkrétnych mimoriadnych udalostiach. Brožúra je dostupná na webe ministerstva vnútra https://www.minv.sk/?co-robit-v-pripade-krizy-alebo-ozbrojeneho-konfliktu v textovej podobe, audioverzii a v anglickom, maďarskom a rusínskom jazyku.