Miliardová vlastizrada? Asi nie, keď to nikomu nevadí…

Slovensko malo ešte pred rokom funkčný systém ochrany vzdušného priestoru: malo plne funkčný systém protivzdušnej ochrany S-300 a malo bojaschopné stíhačky MiG-29. Všetko to prezidentka a vláda dali Ukrajine. Vlastne, aby sme boli presnejší, dali to Zelenského režimu bojujúcemu až do posledného Ukrajinca za príslušnosť Ukrajiny k ríši Západu a zabránenie jej návratu do ruského sveta. To je drobný rozdiel, ale na schopnosti Slovenska chrániť svoj vzdušný priestor to v tejto chvíli vôbec nič nemení.

Vrchná veliteľka armády zbavila Slovensko schopnosti brániť svoj vzdušný priestor. Dobré, nie? Ale nebojte sa, to je úplne v poriadku, veď sa nikto sa proti tomu neozval, nikomu to nevadí, len nejakí dezoláti z opozície tvrdia, že ide o kolosálnu vlastizradu a sabotáž, takže je to úplne v poriadku. Takto to iste chcú aj občania, veď takmer nikto neprotestuje.

A čo ďalej? No predsa, musí sa konať biznis. Aby sa zrealizovať biznis, musí najprv existovať potreba. Najprv treba vytvoriť dopyt, až potom môže prísť ponuka. No a keďže dopyt už vznikol, odovzdaním miliardových hodnôt cudzincom, teraz je čas na biznis. Teda on ten dopyt nevznikol len tak, sám od seba – vytvorila ho vláda a prezidentka. Len aby sa nezabudlo.

Teraz treba zadovážiť nový systém protivzdušnej obrany a nové stíhačky – ak teda chceme mať porovnateľnú schopnosť brániť svoj vzdušný priestor ako iné európske štáty.

Chceme? To je téma sama osebe. Načo vlastne brániť štát pred obsadením cudzincami, ak ho už cudzinci obsadili, mohol by sa niekto spýtať. Je totiž celkom evidentné, že dnešné Slovensko je vazalská krajina, musí poslúchať.

Či poslúcha nadšene a na slovo, ako sa to deje počas vládnutia tejto garnitúry, alebo neochotne a len v nevyhnutnej miere, ako tomu bolo predtým, ale poslúchať musí, inak… Všetci doterajší predstavitelia oficiálnej moci rozumeli možným dôsledkom, keby neposlúchali, ale nie všetci pritom páchali vlastizradu.

A teda, možno by bolo namieste spýtať sa občanov: Chcete aby štát, náš spoločný nástroj na spravovanie našich vecí, nakúpil za šialené peniaze zbrane, ktoré by nás údajne mali chrániť pred napadnutím niekým, kto by si zo Slovenska chcel urobiť vazalskú dŕžavu? Alebo akceptujeme, že už vazalskou dŕžavou sme a volili by sme radšej tie peniaze rozdeliť medzi občanov, veľká časť ktorých žije na pokraji biedy – a nech si svoju vazalskú dŕžavu bráni ten, kto si ju uzurpoval?

Ono to však už tak trochu tak aj je. Vo štvrtok sa do médií dostala nenápadná správa, že rezort obrany, rozumej, dočasný úradnícky prezidentkin minister Martin Sklenár, ktorý by po správnosti mal na ministerstve iba kúriť a svietiť, podpísal dohodu so Spojenými štátmi na dodávku 160 ľahkých taktických viacúčelových vozidiel od spoločnosti Oshkosh. Dodanie vozidiel sa predpokladá v priebehu roka 2025. Zaplatené vraj majú byť z fondu USA – z väčšej časti.

Teda USA nám tie autá vraj v podstate kúpia. Za peniaze amerických daňových poplatníkov, ktoré pôjdu rovno do vačku americkej korporácie. To by nás v podstate nemuselo trápiť, cudzie tunely sú cudzie, nie naše, hoci… podobné vozidlá sa vyrábajú aj na Slovensku, a teda namiesto amerického by mohol byť podporený náš domáci zbrojársky priemysel a štátny rozpočet.

Lenže protivzdušná obrana a stíhačky, to bude rádovo celkom iná suma ako nejaké autíčka. To bude miliardový výdavok, spolu so všetkými sprievodnými nákladmi pravdepodobne až štvorciferná suma z peňaženky každého pracujúceho občana.

Toho istého občana, ktorý v samoobsluhe pri pohľade na strmo rastúce ceny krúti hlavou a tak silno nesúhlasí s tým, čo sa deje. Toho istého občana, ktorého sa nikto neopýtal, či chce platiť za cudzí geopolitický konflikt impérií. A to aj v tej samoobsluhe, dokonca najmä v nej. Ono to totiž všetko navzájom bezprostredne súvisí, keby niekto náhodou nevedel.