Roman Michelko v relácii Priama linka povedal, že priama pomoc vlády nezávislým médiám je podľa neho nepriechodná.

Prirovnal ju k snahe Igora Matoviča cez fond na podporu investigatívnej žurnalistiky podplácať nepriamo novinárov a médiá a tento fond označil za korupčný. Podľa Michelka ten, kto by čerpal z takéhoto fondu by sa stal kolaborantom vlády.

Ohľadne zadávania štátnej inzercie Michelko hovorí o transparentom klientelizme.

Asi by sme sa mali najprv zamyslieť, prečo vlastne nezávislé médiá potrebujú pomoc štátu, respektíve hovoria o tom, že takúto pomoc by uvítali a v čom ma podľa nich takáto pomoc spočívať.

Treba si uvedomiť, že dnes je celá spoločnosť rozdelená na dve časti. Väčšia časť ľudí, má podobné názory a preferuje podobné hodnoty, ako majú Hlavné správy alebo povedzme aj

súčasná vláda.

Menšia časť ľudí podporuje sorosovcov, globalistov a podobne. Ale väčšina médií je práve sorosovská, globalistická a apriori progresívna a aktuálne aj protivládna. Čo je však rovnaké a to si možno Michelko a vládna koalícia neuvedomuje aj väčšina korporácií (firiem), ktoré sú hlavnými zadávateľmi reklamy, sú progresívno sorosovsko globalistické.

Preto do nezávislých médií neprúdi ani zďaleka toľko reklamy ako do progresívnych, aktuálne aj protivládnych médií. Nezávislé médiá tak nevedia vystavať širšie tímy a tým ani dosiahnuť patričnú kvalitu.

Keďže vláda asi nevie zabezpečiť, aby korporácie, ktoré sú otvorene proti nej, zadávali svoju reklamu rovnomerne, mala by uvažovať o možnostiach ako podporiť médiá, ktoré tým trpia.

Vláda by si mala uvedomiť, že nie len politická opozícia proti nej bojuje, ale že proti každej pronárodnej vláde bojujú hlavne korporácie, ktoré majú často monopolné alebo takmer monopolné postavenie na trhu.

Nepriateľom pronárodných vlád sú hlavne firmy, ktoré financujú progresívne médiá a progresívne politické mimovládky. Ako ich rozpoznáte? tak že napríklad rušia reklamné zmluvy každému, kto sa v politickom súboji postaví na stranu národných síl (Atilla Vegh, Jasmina Alagič) alebo tiež podľa toho, že ich reklamu nikdy neuvidíte na Hlavných správach. Ich nepriateľské počínanie je úplne transparentné a ľahko identifikovateľné.

Aktuálna vláda, proti ktorej tieto korporácie a firmy bojujú, by si mala vytvoriť ich zoznam a začať s nimi pracovať. Základné uvedomenie, ktoré musí spoločnosť ale aj vláda urobiť je, že zdrojom nepriateľského správania a nerovnomerne rozložených síl v mediálnom priestore sú práve tieto firmy.

Kým sa nevyrieši správanie týchto firiem, nevyrieši sa ani doformita verejného priestoru, ktorý deformujú práve ony umiestňovaním svojich peňazí na mediálnom trhu a podporou mimovládok, ktoré vyvíjajú protinárodnú, protislovenskú (a aktuálne preto aj protivládnu) politickú činnosť.

Je úplne nepochopenie, ak si niekto myslí, že protislovenské a aktuálne aj protivládne nálady v spoločnosti vytvárajú médiá a mimovládky. Vytvárajú ich firmy, ktoré ich cez inzerciu, granty a 2 % z dane financujú.

Ako funguje kampaň proti kritickým médiám a opozičným stranám v Nemecku?

Regulovať politické správanie firiem by sa malo stať základným cieľom vlády a to hlavne do budúcna. Veď firmy sú právnické osoby založené za účelom podnikanie, nie robenia politiky. Nejaký recept na odradenie ich od politického správania by sa preto mal nájsť.

Tiež si treba uvedomiť, že nie len proti národu nastavené korporácie, ale aj samotná vláda podporuje zadávaním reklamy niektoré médiá. Napríklad do jednostrannej a neobjektívne, protislovenskej Markízy už tento rok iba zo štátneho Tiposu odtieklo 1,7 mil. eur. (Tipos je ovládaný práve SNS)  Tu vznikajú dve základné otázky. 1. prečo vláda (SNS) podporuje štátnou reklamou tieto médiá? 2. prečo v tomto prípade Michelko nehovorí o transparentnom klientelizme?

Je veľmi čudné, že štátna reklama v Markíze za 1,7 mil. neohrozuje objektívnosť tohto médiá, ale v Hlavných správach by ich objektívnosť ohrozila.

Pritom je úplne zrejme, že pre médiá, ktoré sú prijímateľmi takejto pomoci štátu, je to veľmi dôležitý a významný zdroj príjmu.

Michelko ďalej odporúča komunitné médiá, ktoré si platí komunita ľudí, ktorá ich používa a preto sú nezávislé na komkoľvek. Teda nepotrebujú ani pomoc štátu ani inzerciu. Ale aj Michelko priznáva, že týmto spôsobom nie je možné zabezpečiť financovanie, ktoré by týmto médiám umožnilo profi úroveň.

Ako príklady takýchto médií uviedol Slobodný vysielač a Infovojnu. Sú to dobré príklady komunitných médií, a nimi poskytovaná úroveň a kvalita presne odráža to, čo sa dá komunitnou formou financovania médií dosiahnuť.

Podľa Michelka jediné, čo vláda môže urobiť na podporu nezávislých médií je, že nebudú vystavené cenzúre.

To je samozrejme úplný výsmech do tváre týchto médií. Veď táto vláda by mohla povypínať napríklad denník N, Sme a Aktuality. Sú to vplyvné dezinformačné médiá. To že táto vláda o tom ani neuvažuje, neznamená, že nemôže prísť iná, ktorá tieto médiá neskôr vypne, tak ako psychopati z Hegero – Naďovej vlády vypli Hlavné správy.

Chrániť pred cenzúrou jednoducho treba všetky médiá, nie len nezávislé, aj keď všetci tušíme, prečo to Michelko vidí práve takto. Progresivizmus má totalitno-fašistické sklony a preň nie je vypínanie médií, ktoré mu nejdú na ruku, žiaden problém.

Priama linka: Roman Michelko vysvetlil, ako zabránia cenzúre zo strany sociálnych sieti

Každopádne, vláda by mala zabezpečiť ochranu všetkých médií, a to napríklad, ako minimum, cez nutnosť súdneho rozhodnutia, tak ako to v rozhovore spomenul Roman Michelko.

Na záver treba zdôrazniť, že nezávislé médiá potrebujú pomoc. Nepotrebujú však špeciálne granty ani špeciálne zaobchádzanie. Úplne postačí ak zo strany štátu dostanú taký prístup, aký vláda uplatňuje inde.

Neochota vládnej koalície reálne podporiť nezávislé médiá, pričom k nim nie je ochotná pristupovať ani rovnako ako k ostatným médiám (odmietanie poskytnutia štátnej inzercie) len prispeje k ešte väčšiemu prehĺbeniu deformity verejného priestoru a na konci dňa sa jej môže vypomstiť.