Ako ďalej ozrejmilo, organizátor petície ju inicioval na stránke mojapeticia.sk, kde ju podpísali viac ako tri tisícky občanov, bez uvedenia adresy pobytu. Organizátor zoznam signatárov predložil mestu v elektronickej podobe. Občania podpísaní pod petíciou požadovali od mesta aby podniklo kroky vedúce k odstráneniu kosákov a kladív z pamätníka. Tento krok zdôvodnili štyrmi hlavnými dôvodmi. Ide o odsúdenie komunistického režimu, ktorý je podľa zákona označený za „zločinecký, nemorálny a protiprávny”. Organizátori petície považujú symboly na pomníku za propagáciu komunizmu, argumentovali, že je to v rozpore so základnými hodnotami demokratickej spoločnosti. Za nevhodné označili i umiestnenie symbolov totality vo verejnom priestore, poukazujú na to, že Námestie osloboditeľov je jeden z najvýznamnejších verejných priestorov v metropole východu.

„Hoci pamätník pripomína oslobodenie Košíc Červenou armádou, je potrebné zdôrazniť, že následne nastalo obdobie sovietskej nadvlády a potláčania slobody. Symboly komunizmu na pamätníku môžu byť vnímané ako skreslenie historickej pravdy a neprimerané oslavovanie totalitnej ideológie,“ uviedli ďalší dôvod. Poukázali aj na príklady z iných krajín, ktoré takéto symboly odstránili z verejných priestorov, čím dali najavo odmietnutie totalitnej minulosti.

„Portál mojapeticia.sk ponúka viacero formátov podpisových akcií – petíciu, hromadnú pripomienku a verejnú výzvu. Na portáli mojapeticia.sk ste iniciovali podpisovú akciu typu „verejná výzva“, prostredníctvom ktorej ste chceli podporiť myšlienku odstránenia symbolov zločinného komunistického režimu z Námestia osloboditeľov v Košiciach, pričom bolo z Vašej strany potrebné vybrať podpisovú akciu typu „petícia“,” uvádza mesto v oznámení. Ako ďalej ozrejmilo, podpisová akcia, ktorá prebehla cez verejnú výzvu a skončila 19. januára 2025, nezahŕňa adresu pobytu signatárov. Daná požiadavka bola nahradená len označením obce či mesta. „Na portáli mojapeticia.sk obsahujú podpisové hárky pri zbere podpisov pre podpisovú akciu typu petícia všetky údaje podľa požiadaviek zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov. Na rozdiel od inštitútu petície podľa zákona o petičnom práve, verejná výzva nemá stanovené predpísané náležitosti a ani stanovený postup orgánu verejnej moci pri jej vybavovaní.” vysvetlilo ďalej mesto Košice.

Na základe uvedeného mesto skonštatovalo, že organizátor zozbieral podpisy pod iný typ podpisovej akcie. Išlo o verejnú výzvu, nie o petíciu, tá totiž zahŕňa aj údaje o adrese pobytu. Podanie organizátora z 27. januára teda nespĺňa zákonné náležitosti petície. Zákon hovorí, že „petícia musí byť písomná, označená slovom „petícia“ a musí obsahovať predmet verejného alebo iného spoločného záujmu. Každý člen petičného výboru uvedie v petícii meno, priezvisko a adresu pobytu. Zástupca pripojí v petícii k svojmu menu, priezvisku a adrese pobytu aj podpis“. Predmetný podnet označený ako občianska petícia teda nespĺňa formálne náležitosti, hoci sa týka verejného záujmu. Na základe uvedeného mesto organizátora upovedomilo, že podanie z formálneho hľadiska nemožno akceptovať, a preto ho odložilo.

Samospráva ale zdôraznila, že daným podaním sa zaoberala a zaoberá sa ním aj naďalej. Mestská rada sa vo februári tohto roka zaoberala správou o možnostiach trvalého odstránenia komunistických symbolov a premiestnenia alebo odstránenia Pomníka padlým II. svetovej vojny – sovietski vojaci z Námestia osloboditeľov v Košiciach. Rada túto správu vzala na vedomie a požiadala primátora Jaroslava Polačeka (nezávislý), aby pokračoval v preverovaní možností týkajúcich sa pomníka, a následne ich predložil mestskému zastupiteľstvu. „Vzhľadom na to, že Mestská rada v Košiciach prijala uznesenie, ktoré zaväzuje primátora mesta Košice a vedenie mesta Košice preveriť možnosti premiestnenia Pomníka padlým II. svetovej vojny a s prihliadnutím na fakt, že expertná skupina zložená z odborníkov neprijala záverečné odporúčanie a možnosti riešenia, úloha z vyššie uvedeného uznesenia naďalej pretrváva, budú oslovené ďalšie odborné a štátne inštitúcie pre získanie odborných stanovísk,” uzavrelo mesto s tým, že následne tému prerokujú mestskí poslanci.

Diskusiu okolo pomníka na jeseň minulého roka rozprúdila oprava poškodených plastických prvkov, kosákov a kladív, ktoré sa v minulosti stali terčom vandalizmu. Opravy boli realizované krátko pred 35. výročím Nežnej revolúcie, v rámci nich boli zreštaurované plastické prvky i kamenné tabule na pomníku. Celková čiastka určená na práce bola skoro 14-tisíc eur. Financovanie bolo zabezpečené najmä z prostriedkov Ministerstva vnútra SR, išlo o sumu vyše 11-tisíc eur.

Samotné mesto poskytlo na opravu 20 percent predpokladaných výdavkov, čiže necelých 2 800 eur. Počas vianočných sviatkov sa stal pomník terčom vandalizmu opäť. Na sociálnych sieťach sa vtedy objavilo video, na ktorom neznáma osoba poškodzovala kosáky a kladivá. Predmetný pomník má štatút vojnového hrobu, a teda podlieha zákonu o vojnových hroboch, okrem iného je aj národnou kultúrnou pamiatkou. Jeho majiteľom je mesto, spravuje ho Správa mestskej zelene. „Odborníci – historici sa jednoznačne zhodli na tom, a tak to aj prezentujú a majú na to svoje teórie, že tieto symboly na týchto pomníkoch nie sú symboly reprezentujúce symboly nejakého politického režimu. Sú to symboly, ktoré označujú príslušnosť padlých vojakov k armáde, ktorej boli súčasťou. Tým pádom je to súčasť náhrobného kameňa, pomníka. Preto sú akoby nedotknuteľné. Ide o pietne miesto a miesto posledného odpočinku padlých vojakov,“ uviedla koncom februára viceprimátorka Lucia Gurbáľová (KDH). Problém je podľa jej slov veľmi komplexný, potrebujú ďalej komunikovať s dotknutými inštitúciami, a tiež zaistiť finančnú analýzu.