Merz čelí vážnej politickej kríze. Čo môže nasledovať po víkendových voľbách?

Nemecký kancelár Friedrich Merz čelí čoraz väčšiemu tlaku vo vlastnej strane. Len 16 mesiacov po nástupe do úradu sa pred nedeľnými krajinskými voľbami v Meklenbursku-Predpomoransku a Berlíne diskutuje aj o možnosti zmeny kancelára.

Merzova CDU pritom čelí slabým výsledkom v prieskumoch. Jeho národná popularita tento týždeň klesla na 14 percent a nový prieskum ukazuje, že CDU/CSU klesla na 18 percent. AfD v rovnakom prieskume vedie s 29 percentami. AfD skončila na prvom mieste aj v nedávnych krajinských voľbách v Sasku-Anhaltsku, kde sa priblížila k zisku absolútnej väčšiny, zatiaľ čo Merzova CDU stratila viac ako polovicu svojej voličskej podpory.

Európski a medzinárodní spojenci sledujú situáciu v Nemecku, ktoré po 16 rokoch vlády Angely Merkelovej dlho platilo za stabilnú politickú veľmoc. Teraz však krajina čelí možnosti ďalšej rýchlej zmeny vedenia. Merzov predchodca Olaf Scholz pritom zažil rozpad vládnej koalície už v novembri 2024.

Merz navyše zrušil svoju cestu na Valné zhromaždenie OSN budúci týždeň. „Jeho prítomnosť je v Berlíne potrebná,“ povedal vysokopostavený nemecký predstaviteľ.

Politico analyzovalo päť možných scenárov ďalšieho vývoja okolo nemeckého vedenia.

Merz rezignuje bez straníckej podpory

Merz zvolal na nedeľu o 17:00 stretnutie vedenia svojej strany, ktoré sa uskutoční v čase zverejnenia prvých výsledkov a volebných prognóz. Na tomto stretnutí sa chce svojich straníckych spojencov opýtať, či ho a jeho reformné plány stále podporujú. Ak nie, mohol by ich vyzvať, aby predložili meno potenciálneho nástupcu.

Medzi možnými nástupcami sa často spomína ministerský predseda Severného Porýnia-Vestfálska Hendrik Wüst (CDU). V jeho domovskej krajine sa však v apríli konajú voľby, takže načasovanie by pre neho nemuselo byť ideálne.

Ďalšou možnosťou je Markus Söder z bavorskej CSU, sesterskej strany CDU. Kritikov však má aj on. Medzi menej pravdepodobných potenciálnych kandidátov patria hesenský ministerský predseda Boris Rhein (CDU) a minister vnútra Alexander Dobrindt (CSU).

Ak by nedeľné voľby dopadli pre CDU/CSU veľmi zle – strana by dokonca mohla po prvýkrát v krajinských voľbách neprekročiť päťpercentnú hranicu v Meklenbursku-Predpomoransku – nespokojnosť vo vnútri strany by mohla výrazne zosilnieť.

K otvorenému konfliktu nemusí dôjsť okamžite v nedeľu. Môže nasledovať v priebehu ďalších dní alebo týždňov. Ak by sa Merz rozhodol odstúpiť, mohol by o svojom zámere informovať nemeckého prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera. Ten by ho následne mohol požiadať, aby zostal vo funkcii dočasného kancelára, kým parlament nezvolí nového kancelára.

To však nie je jednoduché. Akýkoľvek Merzov nástupca by potreboval hlasy koaličného partnera CDU/CSU, sociálnych demokratov z SPD. Tí by pravdepodobne na oplátku požadovali ústupky, čo by mohlo viesť k zdĺhavým rokovaniam o koaličnej zmluve.

Merz by tak mohol zostať vo funkcii ešte niekoľko mesiacov a naďalej zastupovať Nemecko na medzinárodnej scéne.

Situáciu komplikuje aj tesná väčšina vládnej koalície v Bundestagu. Pri tajnom hlasovaní tak vždy existuje riziko, že niektorí poslanci nebudú hlasovať podľa dohody.

Hlasovanie o nedôvere

Tlak zvnútra CDU/CSU Merza sám osebe nemôže prinútiť k rezignácii. Nemecká ústava poskytuje zvolenému kancelárovi pomerne stabilné postavenie.

Jednou z možností jeho núteného odvolania by preto bolo hlasovanie o nedôvere. Nemecká ústava však vyžaduje, aby bolo takéto hlasovanie „konštruktívne“. To znamená, že parlament musí zároveň zvoliť nového kancelára, ktorý získa potrebnú väčšinu.

Takýto scenár by bol podľa Politico komplikovaný. Okrem politických nákladov spojených s otvorenou snahou CDU/CSU odvolať vlastného kancelára by bolo otázne aj to, či by sa pre jeho nástupcu podarilo rýchlo zabezpečiť potrebnú väčšinu.

Merz požiada o hlasovanie o dôvere

Merz by tiež mohol sám vyzvať na hlasovanie o dôvere. Mohol by sa tak pokúsiť ukázať, že má v koalícii stále dostatočnú podporu, alebo tým otvoriť cestu k predčasným voľbám.

Podobný postup využil jeho predchodca Olaf Scholz v decembri 2024.

Ak by Merz hlasovanie prehral, prezident Steinmeier by mohol Bundestag do 21 dní rozpustiť, ale iba ak by mu to Merz navrhol. Zároveň by bolo možné v tomto období zvoliť nového kancelára, ak by sa pre jeho kandidatúru podarilo rýchlo zabezpečiť potrebnú väčšinu.

Podpora AfD pre nového kancelára

Teoreticky by Merzov nástupca mohol získať potrebnú väčšinu aj s nepriamou podporou AfD, napríklad prostredníctvom menšinovej vlády. Do úvahy by prichádzala aj priama koalícia s touto stranou.

CDU/CSU a AfD by v parlamente disponovali pohodlnou väčšinou. Takýto postup by však znamenal zásadnú zmenu doterajšieho prístupu CDU/CSU k AfD.

Pre mnohých predstaviteľov strany je takáto možnosť neprijateľná. Sám Merz v minulosti vylúčil spoluprácu s AfD.

Merz zostane vo funkcii

Na rozdiel od situácie po voľbách v Sasku-Anhaltsku, kde kancelár pôsobil sklamane a v Bundestagu predniesol prejav, ktorý vyvolal kritiku, teraz podľa Politico naznačuje, že chce o svoje politické vedenie bojovať.

Merzovu pozíciu v stredu podporil list ôsmich stredopravých krajinských premiérov vrátane Hendrika Wüsta a Borisa Rheina. Markus Söder medzi signatármi nebol.

V liste uviedli, že „Nemecko potrebuje spoľahlivosť a konanie“ namiesto „diskusií o personáli“. Zároveň poukázali na budúcoročné voľby vo Francúzsku, Taliansku, Poľsku, Španielsku a Grécku a zdôraznili potrebu „stabilného a silného Nemecka“ v Európe.

List však nepredstavuje jednoznačné vyjadrenie podpory Merzovi. Jeho meno sa v ňom vôbec nespomína a môže ísť aj o snahu utlmiť vnútrostranícke debaty pred dôležitými nedeľnými voľbami.

Strana sa namiesto otázky výmeny kancelára môže pokúsiť zjednotiť svoje rady a získať späť podporu presadzovaním výraznejších sociálnych reforiem v spolupráci s SPD.

Prečítajte si tiež

• Otvorená vzbura: Merz zrušil cestu do New Yorku, kde mal prevziať ocenenie a zúčastniť sa Valného zhromaždenia OSN
• Ak Rusko zvíťazí… obáva sa Merz a sľubuje, že bude podporovať Kyjev napriek rastúcemu vplyvu AfD