Merkelová a Scholz utajili informácie o pôvode koronavírusu

V utorok 11.3. uplynulo päť rokov, odkedy Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila pandémiu COVID-19. Čo je však presnou príčinou vzniku vírusu? To sa stále nedá s istotou povedať. Z pátrania nemeckých denníkov ZEIT a Süddeutsche Zeitung však vyplynulo, že podľa nemeckej Spolkovej spravodajskej služby (BND) je pravdepodobné, že pandémia je dôsledkom laboratórnej nehody v čínskom Wu-chane. Nemecká spravodajská služba vyslovila tento predpoklad ešte v roku 2020.

Podľa denníkov sa hodnotenie BND zakladalo na analýze verejných údajov a najmä materiálov získaných v rámci spravodajskej operácie s krycím názvom “Saaremaa“. Zahŕňali vedecké údaje z čínskych výskumných inštitúcií vrátane inštitútu vo Wu-chane, jednej z popredných čínskych inštitúcií pre výskum vírusov. Okrem dôkazov o riskantných experimentoch zaoberajúcich sa výskumom o zisku funkcie (gain-of-function), t. j. o umelej modifikácii prirodzene sa vyskytujúcich vírusov, materiál údajne poukazuje aj na početné porušenia bezpečnostných predpisov v laboratóriách.

Pravdepodobnosť “80 až 95“ percent

Príkaz na preskúmanie pôvodu nového vírusu Sars-CoV-2 vydal úrad kancelára. Ešte počas pôsobenia Angely Merkelovej prezident BND Bruno Kahl osobne informoval kancelárku o spravodajskej operácii a hodnotení útvaru. Laboratórna hypotéza bola vyhodnotená s pravdepodobnosťou “80 až 95“ percent. “Saaremaa“ teda dospela k záveru, že existuje 80 – 95 % pravdepodobnosť, že pandémia vznikla počas laboratórnej nehody vo virologickom inštitúte vo Wu-chane.

Podľa denníkov sa však úrad kancelára rozhodol držať túto skutočnosť pod pokrievkou a výbušné hodnotenie utajiť. Na otázku spravodajských služieb sa Merkelová nechcela vyjadriť, či o tejto záležitosti vie. Vtedajší minister kancelárstva Helge Braun a štátny tajomník zodpovedný za spravodajské služby Johannes Geismann sa tiež odmietli vyjadriť.

Ako ďalej uvadzajú citované denníky, Kahl po zmene vo vláde, ktorú prevzal Olaf Scholz, opäť informoval úrad kancelára o zisteniach správy “Saaremaa“. Parlamentný kontrolný výbor Spolkového snemu, ktorý je zodpovedný za kontrolu spravodajských služieb, podľa týchto správ informovaný nebol, rovnako ako ani Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Koncom minulého roka sa nemecká vláda rozhodla poveriť externých expertov, aby preskúmali zistenia BND.

Preskúmanie pokračuje

Od decembra minulého roka vysokopostavení externí vedci v mene úradu kancelára skúmajú platnosť zistení BND. Konečný výsledok ešte nie je k dispozícii. V odpovedi na rozsiahly zoznam otázok hovorca vlády pre ZEIT uviedol: „Zásadne sa k spravodajským záležitostiam verejne nevyjadrujeme.“ Rovnako sa nevyjadruje ani BND.

Odborníci sa však naďalej zaoberajú otázkou, ako mohla pandémia vzniknúť. Od začiatku šírenia vírusu sa diskutovalo, či sa na človeka preniesol zo zvieraťa na trhovisku vo Wu-chane, alebo či unikol z laboratória.

Minulý rok napríklad vedci predstavili analýzu, podľa ktorej považujú za pravdepodobnejší neprirodzený pôvod v prostredí laboratória než ten prirodzený. Vo svojej štúdii výskumníci kritizovali skutočnosť, že väčšina vyšetrovaní sa zamerala na zoonotický pôvod. Chýbajú však jasné dôkazy, ako je napríklad živočíšny medzihostiteľ. Trh s voľne žijúcimi zvieratami v čínskom meste Wu-chan sa dostal pod drobnohľad už na začiatku pandémie.

Samotná Čína vždy odmietala špekulácie, že by vírus mohol pochádzať z laboratória. V lete 2023 sa na verejnosť dostala správa americkej spravodajskej služby, v ktorej sa uvádza, že sa nenašli žiadne dôkazy, ktoré by podporovali hypotézu o laboratórnom víruse.

„Treba jednoznačne oceniť, že otázku pôvodu koronavírusu intenzívne skúma aj Spolková spravodajská služba,“ uviedol Konstantin von Notz, zástupca lídra parlamentnej skupiny Zelených a predseda parlamentnej Kontrolnej komisie. Jeho strana by sa v Bundestagu zasadzovala za prehodnotenie minulých legislatívnych období. V najbližších dňoch by spolková vláda a spravodajské služby museli v určených výboroch podať komplexnú správu, “vrátane časovej osi a otázok, kto, čo a kedy o tom vedel“.

Zatajovanie a utajovanie spravodajských informácií je mimoriadne znepokojujúce, píše Wolfgang Kubicki, podpredseda Spolkového snemu a podpredseda strany FDP, na sociálnej sieti X. „V dôsledku toho sa zvyšuje strata dôvery v demokratické inštitúcie,“ uviedol. Kubicki okrem iného vyzýva nemeckú vládu, aby sa ospravedlnila svojim občanom. Okrem toho navrhuje, aby nasledujúci Bundestag “uvoľnil cestu dôkladnému vyšetreniu pandémie v rámci vyšetrovacej komisie“.

Rating

Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová sa pravdepodobne rozhodla udržať výbušnú správu v tajnosti aspoň sčasti preto, lebo nechcela pomôcť vyhliadkam amerického prezidenta Donalda Trumpa na znovuzvolenie v roku 2020. Veľká časť sveta vtedy odmietala jeho tvrdenia, že za pandémiu zodpovedná Čína, píše Daily Wire.

Správa a jej utajovanie zo strany Merkelovej pravdepodobne ešte viac znížia jej rating, zatiaľ čo čelí intenzívnej reakcii na svoju katastrofálnu politiku, ktorá spôsobila spúšť v jej krajine a Európe.

Odpor voči Merkelovej sa dostal na ešte vyššiu úroveň po tom, ako napísala svoje memoáre. Viac ako 700-stranová kniha “pobúrila dokonca aj niektorých jej najhorlivejších stúpencov“, komentoval v článku denník The Wall Street Journal. Populárna nemecká štátna televízia ARD ku svojej reportáži a Merkelovej memoároch pripojila trefný titulok : „Veľa hrdosti, málo sebareflexie“.

Merkelovej strana Kresťanskodemokratická únia Nemecka(CDU) ju priamo obviňuje z problémov, ktorým krajina čelí, a tvrdí, že jej memoáre situáciu ešte zhoršujú. „Vydanie tejto neúprimnej, samoľúbej knihy v čase hospodárskych a politických otrasov škodí (politickej strane),“ povedal bývalý vysoký predstaviteľ Nico Lange.

Merkelová sa v knihe vyjadrila, že si nemyslí, že niektorá z jej neúspešných politík bola pre krajinu zlá – vrátane toho, že umožnila presídlenie miliónov moslimských utečencov z Blízkeho východu do Nemecka.

Najšokujúcejšia časť memoárov sa zamerala najmä na Merkelovej výklad toho, prečo dovolila miliónom moslimských utečencov vstúpiť do Nemecka. Merkelová sa vyjadrila, že je “úplne irelevantné, či majú právo zostať v Nemecku alebo nie“, keď už im dovolila vstúpiť do krajiny. Potom obvinila nemecký ľud z problémov, ktoré utečenci spôsobili: „Dôsledky – neúspešná integrácia, rastúce výdavky na sociálne zabezpečenie, rastúca kriminalita, politická polarizácia – možno čiastočne pripísať na vinu Nemcom, ktorí nemajú dostatok “vôle zmeniť sa“, napísala.

Za desať rokov, odkedy zaviedla politiku otvorených dverí, imigrácia zmenila Nemecko a aj jeho politickú dynamiku. Každoročne sa do krajiny prisťahuje v priemere 400 000 imigrantov, čo je počet obyvateľov jedného veľkého nemeckého mesta, a Nemecko v súčasnosti vynakladá na utečencov toľko prostriedkov ako na obranu.

Fráza, ktorú Merkelová opakovane používala na ospravedlnenie svojej neúspešnej politiky – že “nemala inú možnosť“, ako urobiť to, čo urobila – poslúžila ako inšpirácia pre vznik strany Alternatívu pre Nemecko alebo AfD, ktorá presadzuje protiimigračnú politiku.

Prečítajte si tiež:

• Zamestnanci USAID dostali jasný pokyn: “Skartovať čo najviac dokumentov“
• Tuskova koalícia vedie vojnu proti kresťanskej identite Poliakov