Bratislava 29. januára 2021 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian, Kancelária prezidenta SR)
„Vítame zahraničnopolitické priority novej americkej administratívy, ktorých súčasťou je aj opätovný príklon Spojených štátov k Európskej únii. Posilňovanie transatlantických vzťahov je v záujme Slovenska. Rovnako oceňujeme záväzok nového amerického prezidenta Joea Bidena hľadať multilaterálne riešenia globálnych problémov. Súčasné výzvy ako pandémia koronavírusu, klimatická zmena, oslabovanie demokracie či agresívna expanzia niektorých svetových mocností, ešte viac zvýrazňujú dôležitosť konštruktívnej spolupráce EÚ s USA.“
Vyhlásil to štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (MZVEZ SR) Martin Klus vo štvrtok, 28. januára 2021 v Bratislave, počas stretnutia s veľvyslankyňou Spojených štátov amerických na Slovensku Bridget A. Brink.
Témou rozhovoru boli aj priority novej vlády USA v európskej agende po nástupe prezidenta Joea Bidena do Bieleho domu
Témou ich rozhovoru boli, okrem iného, aj priority novej vlády USA v európskej agende po nástupe prezidenta Joea Bidena do Bieleho domu. V súvislosti s pokračujúcou pandémiou ochorenia COVID-19 zdôraznili význam spolupráce Európy a Ameriky. Na zvládnutie boja s koronavírusom bude podľa nich potrebné vyvinúť väčšie medzinárodné úsilie.
„Slovensko je silným zástancom fungujúceho multilateralizmu a dodržiavania pravidiel v medzinárodnej spolupráci. Taktiež máme jednu z najviac otvorených ekonomík, a preto podporujeme voľný obchod a odstraňovanie obchodných prekážok. Sme presvedčení, že je v záujme EÚ aj USA čo najskôr uzavrieť dosiaľ otvorené otázky našich ekonomických vzťahov,“ vyhlásil štátny tajomník MZVEZ SR Martin Klus s tým, že výsledkom nových dohôd môže byť vzájomný hospodársky rast, ktorý v čase koronakrízy všetci potrebujeme.
Veľvyslankyňa USA v Slovenskej republike Bridget A. Brink súčasne pripomenula odhodlanie vlády Spojených štátov opätovne pristúpiť k Parížskej klimatickej dohode, pokračovať v pláne na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050 a zapojiť sa tak do globálneho boja s klimatickou zmenou po boku Európskej únie.
„Tešia nás aj veľmi jasné záväzky USA v rámci kolektívnej obrany členských krajín Severoatlantickej aliancie (NATO) a ochota aktívnejšie konzultovať s európskymi spojencami všetky bezpečnostné otázky,“ priblížil M. Klus.
Zároveň dodal, že európske štáty by mali začať otvorenejšie diskutovať o tom, v ktorých oblastiach prevezmú väčšiu zodpovednosť za spoločnú bezpečnosť transatlantických spojencov a ako prispejú k riešeniu globálnych problémov.
Medzi také patrí podľa štátneho tajomníka rezortu diplomacie SR aj čoraz znepokojujúcejší odklon od zásad právneho štátu či nedodržiavanie demokratických pravidiel, a to aj v blízkom susedstve EÚ.
V súvislosti s aktuálnou situáciou v Bielorusku či Ruskej federácii, kde zatknutie opozičného lídra Alexeja Navaľného vyvolalo demonštrácie, obe strany potvrdili význam podpory občianskej spoločnosti a nevyhnutnosť rešpektovania spravodlivej politickej súťaže.