Martin Halás: Prijatie Ukrajiny pravdepodobne zbankrotuje Európsku úniu a Slovensko bude “prvé na rane”

Bankrot – za dobrotu na žobrotu

Prijatie Ukrajiny do EÚ v zrýchlenom režime je podľa aktuálnej štúdie Hungarian Institute of International Affairs (HIIA)* a údajov Svetovej banky vážnou existenčnou hrozbou pre členské krajiny EÚ vrátane Slovenska. Ide o projekt, ktorý by mohol zbankrotovať naše verejné financie, ekonomiku, sociálny systém, bezpečnosť a potravinovú sebestačnosť. Slováci už zaplatili viac ako 4 miliardy eur na pomoc Ukrajine – a čaká nás, v prípade rýchleho prijatia Ukrajiny do EÚ desaťnásobne viac. Tieto peniaze už v súčasnosti chýbajú rodinám, deťom, seniorom, žiakom v školách či pacientom v nemocniciach. Naši politici ich vzali slovenským občanom a darovali ich cudziemu štátu – Ukrajine. Toto nemá obdobu v našich moderných dejinách. Z ekonomického hľadiska ide o najväčší presun verejných financií v prospech jedného nečlenského štátu v histórii EÚ. Z politického pohľadu o vymedzenie malých štátov ako Slovensko z rozhodovania o vlastnom osude. A z bezpečnostného pohľadu o vťahovanie Slovenska do vojny, ktorá nie je našou. Slovensko by malo voči Ukrajine zaujať rozhodné, principiálne a tvrdé stanovisko a zastaviť tento proces, kým ešte môžeme. Vyzývame preto vládu Slovenskej republiky: Zasadzujte sa za slovenské záujmy, úplne zastavte financovanie Ukrajiny a Ukrajincov na úkor Slovákov a odmietnite bezpodmienečné prijatie Ukrajiny do EÚ.

Celkové kumulované náklady na rekonštrukciu Ukrajiny by podľa údajov svetovej banky mohli presiahnuť 2 447 miliárd eur, teda 12,7-násobok rozpočtu EÚ pre rok 2025.

Nasledujúca tabuľka (nižšie) ukazuje dôsledky návrhu pre 0,25 % alokácie HDP, o ktorej sa v súčasnosti diskutuje v EP – viac ako 50 miliárd EUR každý rok pre Ukrajinu – namiesto financovania zdravia, vzdelania, riešenia chudoby, rodín s deťmi, sociálnych programov či zamestnanosti v členských krajín EÚ vrátane Slovenska ďalšie miliardy na Ukrajinu.

Koľko to bude stáť EÚ: astronomických 2 447 miliárd eur

Podľa údajov HIIA by to nebola pomoc pre Ukrajinu, ale finančná samovražda Európskej únie. Obyvatelia členských krajín EÚ vrátane nás Slovákov by sa cez eurofondy a spoločné pôžičky podieľali na doteraz historicky najväčšom transfere peňazí do jedného nefunkčného štátu – Ukrajiny. Podľa HIIA budú celkové náklady rozložené do viacerých oblastí:

• Rekonštrukcia Ukrajiny: odhadované náklady podľa Svetovej banky presiahnu do roku 2030 1 tisíc miliárd EUR

• Vojenská obnova Ukrajiny: každoročne viac ako 60 miliárd EUR do roku 2030;
• Vnútorná bezpečnosť a verejný poriadok: nárast až na 33,3 miliardy EUR v roku 2030;
• EÚ transfery: aktuálne viac ako 10 miliárd EUR, s každoročne stúpajúcim trendom;
• Úroky z dlhu (10-ročné dlhopisy): predpokladaný náklad 535 miliárd € pre EÚ.

Agrošok pre potravinárov, ale najmä pre bežných ľudí, priama likvidácia slovenského poľnohospodárstva

Ukrajinský agroexport by zničil slovenských aj európskych farmárov. Vidíme to už v súčasnosti. Poľnohospodárstvo predstavovalo 63 % ukrajinského vývozu, čo je viac ako 20 miliárd EUR ročných príjmov z vývozu. Jedna vec je finančná stránka a ceny, ktoré by zlikvidovali našich poľnohospodárov a prvovýrobcov. Druhou je kvalita a bezpečnosť, respektíve nekvalita a nebezpečenstvo pre zdravie a životy Slovákov z ukrajinskej produkcie. Dotácie EÚ by klesli v dôsledku prijatia Ukrajiny do EÚ o viac ako 20 % a slovenské poľnohospodárstvo by prišlo o stovky miliónov eur ročne, čo by bolo likvidačné!

• Ukrajina má agrosektor väčší ako všetky krajiny EÚ dokopy – ročný export je 20+ miliárd EUR;
• Po vstupe by Ukrajina čerpala 96,5 miliardy EUR !!! zo spoločnej poľnohospodárskej politiky;
• Dotácie pre slovenských poľnohospodárov a prvovýrobcov by klesli až o 20 %;
• Slovensko a EÚ už v súčasnosti čelí cenovému dumpingu Ukrajiny, ktorá narúša našu sebestačnosť: lacné obilie, hydina, dobytok či vajcia zlikvidujú slovenskú produkciu;
• Očakáva sa trvalý pokles príjmov slovenských poľnohospodárov a prvovýrobcov o minimálne desiatky miliónov EUR ročne, pokles zamestnanosti ale aj masívne bankroty slovenských poľnohospodárov a prvovýrobcov.

Migrácia, bezpečnosť, zbrane a kriminalita: nová schengenská hranica = najvyššie bezpečnostné riziká

Už v súčasnosti a násobne po ukončení konfliktu na Ukrajine susediacim krajinám, najmä Slovensku, Poľsku, Maďarsku a Rumunsku hrozí nekontrolovateľný tok nelegálnych zbraní, obchodovania s deťmi, ľuďmi a orgánmi, mafia, pranie peňazí a enormne zvýšená kriminalita ľudí z východu. Schengenská hranica sa predĺži o stovky km, čo bude aj pre Slovensko a susedov Ukrajiny znamenať ďalšie miliardy EUR na ochranu hraníc. Ukrajina zároveň plánuje prilákať 300-tisíc pracovných migrantov ročne najmä z Afriky a Ázie, pričom Slovensko môže byť jedna z hlavných tranzitných krajín.

• Očakáva sa 300 000 migrujúcich pracovníkov ročne po vojne, hlavne z Afriky a Ázie;
• Ukrajinsko-slovenská hranica sa stane vstupnou bránou do EÚ – bez dostatočnej ochrany;
• Ukrajina je najviac vyzbrojená krajina Európy, bez dohľadu nad zbraňami;
• Hrozí zvýšený obchod so zbraňami, obchodovanie s ľuďmi, mafia, pranie peňazí, drogy, zvýšená kriminalita, sociálne napätie;
• Schengenská hranica sa predĺži o stovky km, čo bude znamenať ďalšie miliardy EUR na ochranu hraníc.

Ukrajina presadí svoje finančné, vojenské, migračné aj sociálne záujmy v EÚ aj na úkor Slovenska

Ukrajina bude mať viac hlasov v EÚ ako Slovensko, Česko a Maďarsko dokopy. Bude rozhodovať o migrácii, daniach aj o vojne a mieri – s obrovskou mierou korupcie, vyzbrojenou armádou, nelegálnymi zbraňami a so svojským uplatňovaním demokracie – kto nie je s nami a neposlúcha, je proti nám. Vidíme aj v súčasnosti, ako Ukrajina bezohľadne presadzuje svoje záujmy voči ostatným členským krajinám EÚ a porušuje a zneužíva pravidlá:

• Ukrajina by sa stala 6. najväčším štátom EÚ podľa populácie (29–40 miliónov ľudí);
• V Rade EÚ by získala až 8–10 % váhy hlasovania, čo by ešte viac znížilo vplyv krajín ako Slovensko;
• EÚ bude musieť znížiť počet poslancov iných krajín v Európskom parlamente;
• Politická kultúra Ukrajiny je v značnom nesúlade so západnými štandardami: neexistuje pluralita, je zakázaná opozícia, obrovská miera korupcie, vplyv oligarchov na riadenie a chod štátu;
• Na Ukrajine je „normálne“ porušovanie práv menšín– napríklad slovenská, poľská, ruská, rumunská či maďarská komunita čelí dlhodobo porušovaniu svojich práv na území Ukrajiny – napríklad značným jazykovým obmedzeniam a diskriminácii.

4 miliardy zaplatili Slováci Ukrajine a Ukrajincom a Slovensko čaká ešte ďalšia sociálna bomba

Z Ukrajiny odišlo odhadom 6,5 milióna ľudí, ďalšie milióny môžu odísť smerom na západ pri vstupe Ukrajiny do EÚ. Slovensko je „prvé na rane“, budeme medzi prvými krajinami, kam nová vlna migrantov dorazí. Od začiatku konfliktu Ukrajine a Ukrajincom platíme priemerne 100 miliónov EUR mesačne. Doteraz to bolo viac ako 4 miliardy EUR, čo je skoro 3,5 % nášho HDP. Je to suma vo výške doterajšej konsolidácie verejných financií.

Nemuseli sme zvyšovať dph, prijímať transakčnú daň, škrtať rodičovské dôchodky a mohli sme obnoviť daňový bonus na rovnakú úroveň pre rodiny s deťmi, keby sme nezaplatili viac ako 4 miliardy eur na ukrajinu a ukrajincov. Táto sumu je v skutočnosti ešte o pol miliardy eur vyššia, pretože sme si tieto 4 miliardy eur požičali, čo budú platiť ešte naše deti a ich deti. 

Bezpečnostné riziká a článok 42 odsek 7

Ako členský štát by Ukrajina mohla zatiahnuť všetky členské krajiny EÚ do vojny aktivovaním obranného článku EÚ. Vznikol by právny dôvod pre konflikt s Ruskom – aj proti vôli Slovenska. Vstup Ukrajiny do EÚ je mimoriadne riskantný pre Európanov z vojensko-bezpečnostného hľadiska. Článok 42 ods. 7 zmluvy o Európskej únii je doložka EÚ o vzájomnej pomoci podobná „slávnemu článku“ 5. Ak napadnutá krajina aktivuje klauzulu, ostatní členovia jej musia pomôcť. Doložku aktivuje napadnutá krajina, v tomto prípade Ukrajina, takže nie je potrebný konsenzus. To znamená, že ak by bola Ukrajina členom EÚ, mohla by aktivovať článok, ktorý by z právneho pohľadu automaticky prinútil všetky členské štáty k boju.

Korupcia na Ukrajine

Ukrajina patrí v rámci európskeho kontinentu medzi krajiny s nadpriemerne vysokou korupciou. Hovorí o tom správa OECD vypracovaná pre EK. Korupciu priznal aj prezident Zelenský, keď povedal, že 100 miliárd USD z USA vraj na Ukrajinu nikdy nedorazilo. Naše spoločné európske miliardy EUR by sa takto mohli prelievať cez nefunkčné inštitúcie a oligarchické klany.

• Správa OECD, EDA pre EK aj HIIA v štúdii upozorňujú, že systém prerozdeľovania fondov nemá v Ukrajine žiadne funkčné kontroly – hrozí preto „nový Balkánsky scenár“, kde prostriedky končia v súkromných schránkach.
• Pre Slovensko to znamená nepriame financovanie korupcie cez spoločný rozpočet – a zníženie podielu na eurofondoch.
• Príklad: iba z Kohézneho fondu by Ukrajina mohla získať 32 miliárd EUR, čo je 6-násobok sumy určenej pre Poľsko.

Balkánske krajiny čakajú na prijatie do EÚ už 20 rokov !?!

Je to veľmi dôležitý, demokratický, politický aj etický argument proti tzv. zrýchlenému vstupu Ukrajiny do EÚ. Tento fakt totiž demonštruje dvojitý kilometer a rozklad dôvery v samotné pravidlá EÚ. Citácia zo správy (časť „Problems with Fast-Track Membership“) uvádza: „The EU will need to find compelling reasons why Türkiye, an official candidate since 1999, North Macedonia, which has been waiting for twenty years for the same status, and the other Western Balkan and Southern Caucasus countries that have applied to join have not progressed beyond candidate status… By fast-tracking accession, the EU could create a credibility deficit that would irreparably damage its relationship with candidate countries.“

„Turecko čaká na vstup do EÚ od roku 1999 (26 rokov), Severné Macedónsko je kandidátom už 20 rokov a ďalšie balkánske a kaukazské krajiny tiež stoja v rade. Ukrajine bol udelený kandidátsky status len štyri mesiace po podaní žiadosti (2022) a teraz sa uvažuje o zrýchlenom vstupe. Toto je zlom v dôveryhodnosti pravidiel EÚ. Dvojitý meter, ktorý môže podkopať celú dôveryhodnosť rozširovania únie – a navyše poškodiť vzťahy s balkánskymi partnermi.“

Redakciu informoval Martin Halás