Ako mohol vládca tohoto malého, ani nie osem hektárového hradiska, dobyť obrovskú nitriansku mestskú aglomeráciu, ktorá mala podľa archeológov väčšiu rozlohu ako dnešná Nitra, teda vyše desať tisíc hektárov?

Naozaj žasli franskí vojaci pri pohľade na drevo-hlinené opevnenie mikulčických Valov, ktoré sa nijako nelíšilo od opevnení iných vtedajších hradísk, a to nielen na Morave, Slovensku, či v Čechách, ale aj v Rakúsku, Nemecku, ba dokonca aj vo Švajčiarsku? To naozaj opísali franskí vojaci práve toto neveľké hradisko ako nevýslovnú pevnosť, všetkým ostatným nepodobnú?

Vyučovali Cyril a Metod svojich žiakov v náboženstve a učili ich písať hlaholikou v niektorej z mikulčických polozemníc? Lebo v celom areáli mikulčického hradiska sa našli základy len jednej jedinej (možno) murovanej svetskej stavby o rozmeroch 26×11 metrov. Istotu či bola murovaná nemáme, na kamennom základe mohol byť postavený aj zrub. Toto bol, podľa archeológov a historikov, vraj kniežací palác Mojmírovcov.

Knihu od autora nájdete TU

Veľkolepé mesto?

Mikulčické Valy sa stali hlavným mestom Veľkej Moravy až v niekedy druhej polovici 20. storočia. Vďaka bohatým nálezom zlatých a strieborných predmetov v hroboch sa postupne zmenili z významného náleziska na centrum celej ríše. Bez ďalších dôkazov, a aj napriek tomu, že nič okrem tých „bohatých nálezov“ v hroboch pre takúto domnienku nesvedčilo. Postačilo želanie.

Historici a archeológovia zdôvodňujú svoje tvrdenie že Mikulčice boli hlavným mestom ríše tým, že sa tam našli základy dvanástich kamenných kostolov, čo vraj dokazuje nesmierny význam hradiska, a v hroboch sa našlo veľa mečov, čo podľa nich dokazuje, že tam sídlila vládnuca elita.

Lenže s tými kostolmi je to trochu inak. Nenašli sa základy dvanástich kostolov, dva kostoly sú totiž len hypotetické. Archeológovia našli dve pohrebiská ktoré nemali v strede základy kostola a usúdili, že tie kostoly tam MOŽNO boli. Možno! Žiadne ich základy sa ale  nenašli. Ďalších päť kostolov stálo mimo hradieb mikulčického opevnenia. Možno to boli kostoly menších okolitých osád a nie je vôbec isté či stáli súčasne. V samotnom hradisku boli teda nájdené základy piatich, skôr však iba štyroch kostolov. Lebo to, čo archeológovia predtým označovali za kostol číslo jedna, je len krátka zvlnená ryha, ktorá mohla byť hocičo. Dnes vládne ohľadne toho že šlo o kostol skepsa, archeológovia o tom už vážne pochybujú.

Je pravdou že kostol číslo tri, označovaný ako bazilika, bol monumentálny, šlo o najväčšiu doteraz nájdenú sakrálnu stavbu z veľkomoravského obdobia, lenže to ako dôkaz že mikulčické Valy boli hlavným mestom ríše ani zďaleka nestačí.

No a pokiaľ ide o tie meče, v Mikulčiciach sa ich našlo 17, čo je takmer dvakrát toľko ako v neďalekom Pohansku, kde ich našli len 9. Stačí to ale ako dôkaz že šlo o centrum ríše? Aj v Pohansku sa našli v hroboch zlaté ozdoby, tiež tam bol kostol a hradisko bolo najmenej štyrikrát väčšie ako mikulčické. Nikto však Pohansko za hlavné mesto ríše neoznačuje.

Mohutná armáda mikulčického vládcu

V súvislosti s „veľkoleposťou“ mikulčických vykopávok sa už menej hovorí že tam boli nájdené aj železné háčiky na chytanie rýb, vrše, kosa, kosák, ovčiarske nožnice a šidlá. To nie sú nástroje vládnucej vrstvy, ale nástroje roľníkov, rybárov a remeselníkov. Koľko obyvateľov mikulčikého hradiska patrilo k šľachte, k vojenskej elite? Josef Poulík, archeológ ktorý prvý v Mikulčiciach kopal, odhadoval počet obyvateľov na 1500 až 1700. S týmto názorom sa dá polemizovať. Ide totiž o úplne nereálny odhad.

Opevnená mikulčická akropola (vlastný hrad) má rozlohu 4,8 ha, slabšie opevnené predhradie 2,9 ha. To je spolu 7,7 ha opevneného priestoru. Ako vieme, vnútri hradiska boli kostoly, pohrebiská, veľmi pravdepodobne aj nejaká tržnica, „kniežací palác“ a samozrejme, museli tam byť aj prístupové cesty spájajúce jednotlivé obydlia. Ak teda pripustíme, že hoci aj 70 % opevneného priestoru bolo zastavané a vydelíme túto plochu počtom obyvateľov, zistíme, že na jedného obyvateľa by pripadalo len 28,3 m². Šesťčlenná rodina by mala pre svoje hospodárstvo len 1,7 áru (170 m²). To je na stredoveké hospodárstvo príliš málo. Jazdeckí bojovníci (v hroboch sa našli ostrohy) museli mať okrem vlastného obydlia aj stajňu pre kone. A stajne pre svoje zvieratá potrebovali tiež roľníci a ovčiari. K tomu museli mať aj nejakú šopu, kde mali uskladnené seno. No a všetci bez výnimky potrebovali – hnojisko! Taký dvor nebolo možné vtesnať na 170 m².

Takže v mikulčických Valoch nemohlo v žiadnom prípade žiť 1500 až 1700 ľudí. Aj štvrtina tohto počtu je veľa. Počet obyvateľov podobných pevností odhadujú českí archeológovia na 200-300. Iba v prípade Mikulčíc robia výnimku s ohľadom na to, že šlo (vraj) o hlavné mesto. Teda nie metropola na základe veľkého počtu obyvateľov, ale nekriticky navýšený odhad počtu obyvateľov lebo… Lebo vraj šlo o hlavné mesto ríše.

Mimochodom, aj tých 1500 či 1700 obyvateľov je na hlavné centrum ríše trochu málo.

Ale aj keby sme prijali ten najvyšší odhad počtu obyvateľov mikulčických Valov, zostáva otázka, koľko vojakov mohol mať k dispozícii vládca hradiska. Polovica obyvateľov boli ženy. A pri vtedajšej demografickej situácii tvorili veľkú časť mužskej populácie chlapci pod 15 rokov. Sedemroční chlapci však nemohli bojovať proti dospelým nepriateľským bojovníkom. Ani desaťroční nie. Takže ak by mohol vládca mikulčických Valov postaviť na valy 600 obrancov, vrátane 16-ročných mladíkov a starcov, treba to považovať za veľmi smelý odhad. Opevnenie malo dĺžku asi 1,6 km. Každý obranca by musel brániť skoro 3 metre valu. Pri útoku niekoľkotisícovej franskej armády by jednoducho nebolo možné ubrániť hradisko s takým malým počtom obrancov. Hradisko mohli jeho obyvatelia úspešne ubrániť proti lúpežným tlupám, alebo útočníkom z iných podobných hradísk, ale určite nemohli úspešne vzdorovať niekoľkotisícovej armáde franského kráľa.

Pri výpade proti Nitre by však nemohol vládca mikulčických Valov vziať na výpravu ani tých hypotetických 600 bojovníkov. Časť mužov by totiž musela zostať doma. Predovšetkým roľníci a pastieri. Samozrejme, vládca by mohol vziať na výpravu bojovníkov z iných hradísk, ale satelitné hradiská mal aj Pribina. A Morava, bez Sliezska ktoré vtedy nebolo jej súčasťou, bola podstatne menšia ako Pribinovo kniežatstvo. Ako teda mohol vládca malého mikulčického hradiska dobyť takú obrovskú mestskú aglomeráciu akou bola v tom čase Nitra?

Pochybné vysvetlenia historikov

Historici vymýšľajú rozličné „logické“, často veľmi špekulatívne vysvetlenia, ako vysvetliť prevahu malého mikulčického hradiska nad 1300-krát väčšou Nitrou, len aby nejako obhájili dogmu o centre Veľkej Moravy v Mikulčiciach. Historik Ján Stenhübel to napríklad vysvetľuje takto: „Morava ležala ďalej od centra Avarského kaganátu ako východne ležiace Nitriansko. Mojmírovci striasli avarskú nadvládu ľahšie a o čosi skôr. Boli bližšie k vyspelejšiemu európskemu Západu, konkrétne ku karolínskej veľmoci, ktorá chcela byť dedičom Západorímskej ríše. Mali teda náskok ktorý rozhodol o ich prevahe.“

Nuž predstavu o tom, o koľko ďalej ležala Morava od Avarského kaganátu v porovnaní s Nitrou si môžeme urobiť podľa mapy s vyznačením severnej hranice kaganátu. Treba tiež mať na pamäti, že len 70 km severozápadne od Viedne bola v dnešnom Kremse avarská pevnosť. Boli teda Mikulčice tak veľmi vzdialené od centra (centier) Avarského kaganátu?

Žiadne anály nevedia nič o tom, že by nejakí Mojmírovci „striasli“ avarskú nadvládu. K pádu Avarského kaganátu došlo krátko po neveľmi úspešnej výprave Karola Veľkého, keď bol v roku 795 nečakane dobytý hlavný avarský hrink a zabitý avarský kagan. Nato začala občianska vojna a už v nasledujúcom roku prišiel nejaký avarský hodnostár (tudun) ku Karolovi Veľkému a ako píšu franské anály „ …poddal sa kráľovi so svojím ľudom a krajinou“.

Avarský kaganát sa mal celkom logicky následne stať novou provinciou (markou) Franskej ríše. Lenže, nestal sa. Podmanení Slovania začali proti nenávideným Avarom vyhladzovaciu vojnu. Bola asi krutá, lebo už v roku 805 prišiel ku Karolovi Veľkému nejaký avarský „kapkan“ Theodorus a požiadal ho o územie medzi Carnuntom a Szombathely, lebo kvôli neustálym útokom Slovanov vraj už jeho ľudia nemôžu žiť v pôvodných sídlach. Avari teda utekali z východu, z centrálnej časti Panónie na severozápad, bližšie k hraniciam Franskej ríše, a možno aj do blízkeho susedstva kaganátu. Nie zo severu z Moravy do Panónie.

K pádu centrálnej avarskej vlády došlo v roku 795 a už o šesť rokov utekali Avari bližšie k franským hraniciam, vyháňaní (vyhladzovaní) v centrálnej časti Panónie svojimi niekdajšími poddanými. O čo skôr teda tí Mojmírovci z Moravy „striasli“ avarskú nadvládu? Nehovoriac o tom, že podľa archeologických nálezov Nitra nebola súčasťou Avarského kaganátu.

A pokiaľ ide tú blízkosť k vyspelejšiemu európskemu Západu, v tom čase Karol Veľký bojoval so vzbúrenými Sasmi, ešte len vytváral svoje cisárstvo. Kultúrny vplyv Západorímskej ríše sa nešíril zo západu, ale z juhu, z bývalých rímskych provincií, akou bola aj Panónia, alebo z južne ležiaceho Byzantského cisárstva, ktoré v tom čase ovládalo aj veľkú časť územia bývalej Západorímskej ríše. Nie západná, ale južná Európa bola tou vyspelejšou časťou kontinentu. Tak aký náskok mala Morava oproti Nitre vďaka svojej polohe?

Okrem toho skoršieho „strasenia“ avarskej nadvlády však vysvetľuje Ján Stenhübel domnelú vojenskú prevahu Moravy tým, že „ …vďaka obchodným ziskom mohol moravský knieža uživiť väčšiu a lepšie vybavenú družinu ako knieža nitriansky. Historický náskok a väčšie bohatstvo rozhodli o prevahe moravského kniežaťa Mojmíra nad nitrianskym kniežaťom Pribinom. Aby Mojmír nad Pribinom v roku 833 zvíťazil, nemusel vládnuť väčšiemu územiu a početnejšiemu národu.“

Tie úžasné obchodné zisky ktoré mali byť zdrojom bohatstva mikulčického vládcu mali pochádzať z toho, že popri Mikulčiciach viedla obchodná cesta „ …uprostred ktorej (pravdepodobne v dnešných Mikulčiciach) stál mojmírovský kniežací hrad Morava nazvaný podľa rieky Moravy, ktorá ho z oboch strán obtekala. Na tomto hrade alebo v jeho podhradí sa rozkladal hlavný trh Moravanov.“

Údaje o tomto veľavýznamnom „trhu Moravanov“ čerpá pritom autor samozrejme z prác súčasných českých historikov, ktoré sa neopierajú o žiadne historické zdroje. Žiadne súveké anály totiž o tomto „hlavnom trhu Moravanov“ na českej Morave nič nevedia. A nevedia ani o kniežacom hrade Morava obtekanom riekou Moravou.

Keby boli mikulčické Valy „hlavným trhom Moravanov“, ako píše Stenhübel, museli by vyzerať archeologické nálezy z tejto lokality úplne inak. Každoročný trh na ktorom sa predávali kone, soľ, dobytok, potraviny aj otroci, by musel zanechať výrazné archeologické stopy. Nič také sa tam však nenašlo.

Jantárová cesta, ktorá mala byť zdrojom bohatstva mikulčického vládcu nebola jedna

konkrétna cesta. Šlo o niekoľko paralelných ciest, po ktorých prebiehal obchod medzi severom a juhom Európy. Svoj názov dostala táto trasa podľa najcennejšej komodity ktorá sa ňou prepravovala, podľa jantáru. O jeho preprave sú správy už z obdobia dvetisíc rokov pred n. l. Jedna z vetiev Jantárovej cesty prechádzala síce Moravou, ale minimálne rovnako využívaná bola aj cesta Považím dolu ku komárňanskému brodu. Prečo nezbohatol z obchodu napríklad vládca Pobedíma? Aj tam bolo hradisko. A bolo dokonca mimo územia Avarského kaganátu, takže jeho vládca ani nemusel „striasať“ avarskú nadvládu. Mohol si v pokoji bohatnúť už dávno pred pádom kaganátu. Jantárová cesta bola dlhá vyše 2000 km. Prečo by z nej zbohatlo iba jedno hradisko, to mikulčické?

Kde vládol Mojmír?

Úporné presadzovanie Mikulčíc ako hlavného centra Veľkej Moravy aj napriek tomu že ním celkom jednoznačne byť nemohli, vychádza pravdepodobne z presvedčenia historikov že je to jediná možnosť kde to centrum byť mohlo. Veď ako napísal niekedy okolo roku 870 franský mních v Spise o pokrstení Bavorov a Korutáncov, Pribina bol vyhnaný z Nitry a Moimaro, duce Moravorum supra Danubium. Teda Mojmírom, kniežaťom Moravanov nad Dunajom. Kde inde ako na dnešnej českej Morave mohol ten Mojmír vládnuť? A keďže nič vhodnejšie ako mikulčické Valy na Morave nie je, vynakladajú historici obrovské úsilie na to, aby presvedčili verejnosť, ale predovšetkým seba, že mikulčické Valy tým hlavným centrom Veľkej Moravy byť mohli.

Čo keby si však historici radšej namiesto vymýšľania pochybných zdôvodnení prečítali niečo o stredovekej kartografii. Dozvedeli by sa, že v deviatom storočí, kedy franský mních ten Spis o pokrstení Bavorov a Korutáncov napísal, nebol na mapách hore sever, ale východ. Na väčšine vtedajších máp bolo hore dokonca aj napísané ORIENS, čo v latinčine znamená „východ“. Aby používateľ mapy vedel, ako ju správne „orientovať“, teda ktorou stranou ju otočiť k východu. Dodnes mapy „orientujeme“, hoci ich už skoro osem storočí otáčame hornou stranou k severu. Za touto zmenou bol kompas, ktorého strelka neukazuje východ a západ, ale sever a juh. Píšem o tom vo svojej knihe Maramureš – krajina Svätoplukova. (nájdete je TU)

Ak franský mních v deviatom storočí napísal že Mojmír bol kniežaťom Moravanov nad Dunajom znamená to, že Mojmír bol kniežaťom Moravanov žijúcich na východ od Dunaja. A Mikulčice nie sú východne, ale severne od Dunaja. Teda tam Mojmírovo sídlo určite nebolo.

Dokedy budú historici vymýšľať pochybné zdôvodnenia, aby obhájili neobhájiteľné?

Knihu od autora nájdete TU

Aurel Moravecký