Maďarský parlament zvolil nového prezidenta

Post prezidenta sa uvoľnil po kontroverznom odvolaní predchádzajúceho prezidenta Tamása Sulyoka, Orbánovho spojenca. Konzervatívny premiér Péter Magyar, ktorý je orientovaný na Európsku úniu (EÚ), sa usiloval oslabiť vplyv svojho predchodcu na štátne inštitúcie.

Magyarova vládnuca strana Tisza nominovala Baku, ktorý 17 rokov pôsobil ako sudca Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), na prevažne ceremoniálnu funkciu.

Magyar uviedol, že Bakov život je „príkladom oddanosti demokratickému právnemu štátu a ústavným princípom“. Krajina sa podľa neho potrebuje „vrátiť na cestu právneho štátu a ústavného vládnutia“.

Strana Tisza má v parlamente dvojtretinovú väčšinu potrebnú na zvolenie Baku v prvom kole aj bez podpory opozície.

Predchádzajúcemu prezidentovi Tamásovi Sulyokovi skrátila mandát ústavná zmena prijatá v rámci Magyarovej reformnej agendy. Magyarova strana zvíťazila v aprílových voľbách, čím ukončila 16 rokov vlády nacionalistu Viktora Orbána a sľúbila „systémovú zmenu“.

Organizácie na ochranu ľudských práv však Sulyokovo odvolanie kritizovali a prirovnávali ho k postupom, ktorými Orbán budoval svoj takzvaný „neliberálny“ systém. Orbánov Fidesz spolu so spojencom KDNP oznámil bojkot parlamentného hlasovania, pričom odvolanie Sulyoka označil za „tyranské“ a „nelegitímne“.

Baka odvolanie svojho predchodcu nekritizoval napriek tomu, že aj jeho z funkcie odvolali podobnou legislatívnou zmenou. „V krajine riadenej právnym štátom sa takéto mimoriadne opatrenia nesmú používať, no Maďarsko sa za Orbána stalo uneseným štátom,“ povedal Baka minulý mesiac pre AFP.

Štátni predstavitelia vrátane prezidenta boli podľa neho „menovaní nie preto, aby regulovali moc vlády, ale aby zabezpečili politické prežitie bývalého systému aj po volebnej porážke“.

Analytik Bulcsú Zsiga z Centra pre spravodlivú politickú analýzu (CFPA) označil Baku za symbol návratu k liberálnej demokracii. Jeho zvolenie podľa neho predstavuje „záruku, že obnova liberálnej demokracie bude pokračovať jasne stanoveným smerom“.

Okrem krátkeho pôsobenia v parlamente, kam bol po demokratickom prechode v roku 1990 zvolený za Maďarské demokratické fórum (MDF), Baka nezastával nijaké politické funkcie.

V roku 2009 bol nominovaný na post predsedu najvyššieho súdu, no v roku 2012 ho odvolali po tom, čo kritizoval Orbánov návrh znížiť povinný vek odchodu sudcov do dôchodku zo 70 na 62 rokov, pričom ho nazval čistkou v justícii.

EÚ a Spojené štáty označili zníženie vekovej hranice za nezákonné. ESĽP v roku 2016 rozhodol, že Bakovo odvolanie porušilo jeho slobodu prejavu.

„Jeho voľba má aj symbolický význam, keďže Baka išiel až nadoraz, aby dokázal, že to, čo sa mu stalo, nebolo v súlade s normami Európskej únie,“ uviedol Zsiga. Magyar v júli ponúkol kandidatúru na prezidentku aj šachovej legende Judit Polgárovej. Tá ju odmietla po tom, čo premiér čelil kritike za to, že nedodržal sľub konzultovať výber s verejnosťou.

Magyar naznačil, že nový prezident bude vo funkcii iba časť svojho mandátu, kým sa dokončí proces nahradenia základného zákona z Orbánovej éry novou ústavou pripravenou za širokej účasti verejnosti. Prepracovanie ústavy podľa Magyara potrvá približne rok až rok a pol, pričom verejné konzultácie by sa mali začať v septembri.