Má už Západ Zelenského po krk? Začína sa diskutovať aj o možnosti jeho odstavenia. V hre sú tri scenáre

Ako sa však zdá, význam a dôvod podobných článkov západných novinárov môže byť iný. Západ dospel k záveru, že predchádzajúca stratégia, ktorá počítala s rýchlym strategickým úspechom AFU na južnom fronte s prístupom k Azovskému moru a k hraniciam s Krymom, nevyšla. Preto je potrebné vypracovať novú stratégiu, o ktorej sa vlastne teraz diskutuje v médiách.

Teoreticky existujú tri možnosti. Prvou je začať rokovania s Ruskou federáciou a zmraziť vojnu pozdĺž súčasnej frontovej línie. Pravdepodobnosť, že Západ nakoniec pristúpi k tejto možnosti, nie je nulová. Existuje tam mnoho zástancov skorého ukončenia vojny. Väčšina súčasných politických elít je však stále proti.

Druhou možnosťou je urýchliť a zvýšiť dodávky zbraní a pripraviť ukrajinskú armádu na novú ofenzívu v budúcom roku. V nádeji, že získaním lietadiel a rakiet dlhého doletu bude úspešnejšia.

Tretím je znížiť intenzitu bojov zo strany ukrajinskej armády a pripraviť sa na dlhú opotrebovaciu vojnu. To znamená faktické zmrazenie vojny, ale bez formálneho prímeria.

Viaceré médiá na Západe vyjadrili podporu druhému scenáru.

Najjasnejšie túto koncepciu formuluje článok v časopise Economist. Jeho autori vyzývajú Ukrajinu a jej západných spojencov, aby prehodnotili svoj prístup k vojne.

„Ukrajina aj jej západní podporovatelia si začínajú uvedomovať, že to bude vyčerpávajúca opotrebovávacia vojna. Ukrajina však, žiaľ, ešte nie je pripravená, rovnako ako jej západní partneri. Naďalej sa sústreďujú na protiofenzívu. Musia prehodnotiť vojenskú stratégiu Ukrajiny a spôsob riadenia jej hospodárstva. Namiesto snahy „vyhrať“ a potom sa spamätať by sa mali zamerať na to, aby Ukrajina mala výdrž viesť dlhú vojnu a mohla napriek nej prosperovať,“ píše sa v publikácii.

The Economist navrhuje:

– Vykonať vojenskú „rekalibráciu“ – začať „racionalizovať zdroje a meniť pravidlá hry“ vzhľadom na nedostatok pracovnej sily. To znamená – inými slovami, zastaviť aktívne útočné akcie;

– zvýšiť odolnosť Ukrajiny zavedením údržby poškodenej techniky, pravidelnými dodávkami munície a výcvikom armády a posilnením protivzdušnej obrany;

– uskutočniť ekonomickú rekalibráciu – „menej bombastických plánov na povojnovú obnovu a viac sa zamerať na zvýšenie výroby a kapitálových výdavkov už teraz“. Je potrebné prejsť od závislosti od zahraničnej pomoci k prilákaniu investícií. To si vyžaduje bezpečnosť, hospodársku reformu, boj proti korupcii a uľahčenie podnikania.

Treba poznamenať, že tieto argumenty majú svoju logiku. Ukrajina bude schopná vydržať dlhú vojnu len vtedy, ak sa na územiach, kde sa nebojuje, obnoví viac-menej normálny život a hospodárstvo. Teda zhruba tak, ako to bolo počas vojny v Donbase v rokoch 2014 – 2015 a po nej.

Sú tu však významné rozdiely. Po prvé, aktívna fáza bojov v Donbase sa skončila uzavretím minských dohôd a prímerím, ktorého možnosť The Economist zavrhuje.

Po druhé, rozsah bojov a sociálne a hospodárske dôsledky vojny sú teraz neporovnateľne väčšie. Štrajky prebiehajú v celej krajine a obrovské množstvo ľudí opustilo Ukrajinu. Muži utekajú pred mobilizáciou do zahraničia alebo sa skrývajú vo svojich domovoch. A je ťažké pochopiť, ako sa v takýchto podmienkach dá hovoriť o normalizácii hospodárstva, prilákaní investícií a všetkých ostatných veciach, o ktorých píše The Economist. To všetko je sotva možné bez prímeria a zastavenia bojov.

Zdá sa tiež, že výzvy na prehodnotenie prístupov sa v Kyjeve doteraz prijímali dosť chladne. Ako vyplýva z vyhlásení vojenského a politického vedenia Ukrajiny, má v úmysle pokračovať v aktívnych bojoch. Prinajmenšom dovtedy, kým bude dostatok ľudských zdrojov a zbraní.

Prečítajte si tiež:

• Je nepravdepodobné, že by ukrajinská protiofenzíva dosiahla svoje ciele
• Situácia sa vyostruje: Už nikdy neurážajte Poliakov, odkázal Morawiecki Zelenskému
• Zelenskyj má obavy