Má Francúzsko vôbec na to, aby viedlo európske obranné iniciatívy?

Keďže USA obmedzili svoju vojenskú ochranu Európy a medzinárodné napätie predstavuje čoraz väčšiu hrozbu pre bezpečnosť kontinentu, EÚ presadzuje zvýšenie výdavkov a združovanie zdrojov na spoločné obranné projekty svojich členských štátov.

Napriek Macronovým ambíciám však existujú otázky, či francúzska armáda, ktorá je podľa každoročného rebríčka Global Firepower siedma najsilnejšia na svete a najlepšia v EÚ, má na to viesť túto iniciatívu.

Sila na papieri, nedostatky v praxi

Od svojho zvolenia v roku 2017 Macron enormne zvýšil výdavky Francúzska na obranu.

V rámci Zákona o vojenskom plánovaní Francúzska na roky 2019 – 2025 (fr. skratka LPM) vyčlenil na obranu 295 miliárd eur. V najnovšom LPM na roky 2024 – 2030 sa táto suma zvýšila na 413 miliárd eur, čo predstavuje 40 % nárast.

Napriek týmto investíciám Francúzsko stále doháňa resty.

Senátor Cédric Perrin, člen Republikánskej strany a predseda Senátneho výboru pre obranu, uznal určitý pokrok v tejto oblasti, ale uviedol, že finančné prostriedky sú stále “nedostatočné na to, aby sme dokázali čeliť novým výzvam”.

Vojenské sily krajiny pozostávajú podľa Global Firepower z približne 200 000 aktívnych vojakov a 44 000 záložníkov.

Francúzska armáda sa môže pochváliť 225 bojovými tankami Leclerc a 79 delami Caesar. Jej námorníctvo prevádzkuje lietadlovú loď s jadrovým pohonom, štyri ponorky s jadrovými balistickými raketami a 15 fregát, zatiaľ čo letectvo disponuje 197 stíhačkami.

Krajina má v rámci svojej stratégie odstrašovania približne 290 jadrových hlavíc.

Niekoľko obáv však naďalej pretrváva. Napríklad zásoby munície sú mimoriadne nízke.

V roku 2024 si Francúzsko stanovilo cieľ vyrobiť 100 000 nábojov kalibru 155 mm ročne, čo je štandardný kaliber delostreleckých nábojov v NATO, ktorý sa používa v mnohých poľných delách a húfniciach.

Ide o výrazné zlepšenie oproti 6 000 kusov nábojov, ktoré sa vyrábali ročne v rokoch 2012 až 2017. Keďže však ukrajinská armáda denne vystrelí 7 000 nábojov, Francúzsko má pred sebou ešte kus roboty.

Správa Dolnej komory francúzskeho parlamentu z roku 2023 odhalila, že zásoby sú na historickom minime a v prípade dlhotrvajúceho konfliktu by nevydržali dlhšie ako niekoľko týždňov.

Paradox vývozu zbraní

Francúzsko má silný obranný priemyselný komplex a je druhým najväčším vývozcom zbraní na svete. Uvádza to najnovšia analýza Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (Stockholm International Peace Research Institute).

Podľa Emmanuela Dupuya, vojenského analytika a prezidenta Inštitútu pre európske perspektívne a bezpečnostné štúdie (Institute for European Perspective and Security Studies – IPSE), je však dôležité rozlišovať medzi predajom zbraní zo strany Francúzska a vojenskými kapacitami národnej armády.

Dupuy tvrdí, že francúzsky vojenský dodávateľský reťazec je chybný.

„Predajom stíhačiek Rafale a kanónov Caesar sme sa stali popredným európskym vývozcom zbraní, napriek tomu máme nedostatok munície, pretože vo Francúzsku už nemáme kapacity na jej výrobu,“ povedal pre Euronews.

Perrin sa k téme tiež vyjadril a povedal, že hoci Francúzsko vyrába veľa kvalitného vybavenia, neznamená to, že táto krajina množstvo takéhoto vybavenia (ktoré krajine naopak chýba) aj nakupuje.

Dupuy s ním súhlasil : „Možno by sme mali vychádzať zo zásady, že nemôžeme byť exportnou veľmocou, ak sa nechceme zásobovať materiálom, ktorý potrebujeme pre našu vlastnú bezpečnosť.“

Francúzsky vojensko-priemyselný komplex sa tiež spolieha na medzinárodných dodávateľov kritických materiálov. Podľa Dupuya francúzski výrobcovia munície napríklad dovážajú pušný prach z Austrálie.

Minulý týždeň francúzsky minister ozbrojených síl Sébastien Lecornu a minister financií Eric Lombard slávnostne otvorili novú linku v spoločnosti Eurenco, ktorá vyrába pušný prach a výbušniny.

Továreň bude vyrábať približne 1 200 ton pušného prachu ročne, ktorý by sa mal použiť do približne 100 000 delostreleckých granátov určených pre delá Caesar ( ktoré sú nasadené okrem iného na Ukrajine).

Čo chýba francúzskej armáde?

Napriek svojim vojenským prostriedkom Francúzsko zaostáva vo viacerých kritických oblastiach, upozornili analytici Perrin a Dupuy.

„Potrebujeme investovať do schopnosti premiestniť ozbrojené sily – ťažké dopravné lietadlá s cieľom nasadiť veľké množstvo vojakov a obrnených vozidiel v zahraničí,“ povedal Dupuy.

Ďalší naliehavý nedostatok sa týka vývoja väčšieho počtu bezpilotných lietadiel, ktoré zmenili tradičný štýl vedenia vojny, najmä na Ukrajine.

Jednou z konkrétnych oblastí, ktorá vyvoláva obavy, je monitorovanie hrozieb.

V dobe kybernetickej vojny a elektronického monitorovania musí Francúzsko podľa Dupuya posilniť svoju schopnosť odhaľovať hrozby a reagovať na ne v reálnom čase.

Uviedol tiež, že Francúzsko a jeho spojenci v EÚ sa musia zbaviť závislosti od raketových systémov Patriot vyrobených v USA.

„Rozhodne už nesmieme byť závislí od protilietadlových systémov Patriot, ale musíme vyvinúť vlastné európske ekvivalenty,“ vysvetlil.

Nedostatočná spolupráca v rámci EÚ

Francúzska vojenská doktrína sa tradične zameriava skôr na expedičnú vojnu než na rozsiahle priame konflikty.

Perrin poznamenal, že francúzske sily boli vytvorené “na to, aby mohli zasahovať kdekoľvek“, ale uviedol, že ich “roztrieštenosť“ znamená, že ich rozsah je obmedzený.

Trval na tom, že Francúzsko, podobne ako iné európske krajiny, sa môže zapojiť do veľkého konfliktu len “v koalícii so spojencami z NATO a EÚ“.

Európska spolupráca v oblasti zbrojného priemyslu však zostáva v štádiu vývoja.

Dupuy uviedol, že kontinent musí zlepšiť interoperabilitu, pokiaľ ide o obstarávanie. „Potrebujeme menej rôznych typov vybavenia v rámci európskych ozbrojených síl – možno spoločný európsky lietadlový program (lietadlá a pristávacie dráhy a pod.), a nie konkurenčné národné projekty,“ dodal.

Perrin doplnil, že je opatrne optimistický, pokiaľ ide o novú vojenskú iniciatívu Francúzska.

„Ideme správnym smerom. Otázkou teraz je nájsť rozpočet na realizáciu objednávok,“ vyjadril sa.

Francúzska vláda chce získať dodatočných 5 miliárd eur verejných a súkromných finančných prostriedkov pre obranný sektor, oznámilo minulý týždeň tamojšie ministerstvo financií. Francúzske verejné financie sú však pod veľkým tlakom, čo obmedzuje možnosti na zvýšenie výdavkov na obranu. Macron chce v nasledujúcich rokoch zvýšiť rozpočet armády z 2 % HDP krajiny na 3 až 3,5 %.

Prečítajte si tiež:

• Rusko: Rokovania s USA boli užitočné a budú pokračovať
• Spojené kráľovstvo počíta s podporou USA pri vytváraní “koalície ochotných”