Liberálny extrémista Arpád Soltész si sype popol na hlavu, sfilmovanie jeho knihy „Sviňa“ vraj pomohlo Igorovi Matovičovi

Arpád Soltész si dodatočne uvedomil, že filmová verzia jeho knihy vygenerovala príliš veľa hnevu, v zajatí ktorého ľudia strácajú súdnosť a schopnosť racionálneho myslenia. „Ak ten film niečomu pomohol, tak najskôr práve asi Igorovi Matovičovi“

„To, že on využil svoju príležitosť a zaplatil si kampaňové spoty v kinách pred projekciou, nemohol ovplyvniť ani producent, ani ja, ani nikto iný. Je to taký ten typický perfídny štýl Igora Matoviča, že sa zvezie na niečej agende. On robil len to, čo vždy robí. Využil to. Ak mu to pomohlo, je mi to veľmi ľúto, pretože Igor Matovič určite nie je ten človek, ktorý by podľa mňa mal ovládať krajinu…“

Napriek tomu sa Arpád Soltész utešuje tým, že „ak ten film pomohol tomu, aby oslabil Roberta Fica, tak to tiež nebola zlá vec“. Väčší problém vidí v tom, že zostali len dve alternatívy – mafia, ktorá prevádzkuje mafiánsky štát, respektíve antisystémoví blázni, ktorí ten štát rozkladajú. Igor Matovič podľa Soltészovej mienky spĺňa parametre druhej alternatívnej skupiny (antisystémoví blázni).

Richard Sulík vzbudzuje dojem „štandardného politika len keď ho postavíme vedľa Igora Matoviča“. Pravda je však taká, že Matoviča do veľkej politiky dotiahol na svojom chrbte práve Richard Sulík. Igor Matovič z toho chrbta okamžite zoskočil, pričom „Sulíka kopol tam, kde somárovi končí chvost“. Čarovné je aj to, že Veroniku Remišovú dotiahol do veľkej politiky pre zmenu Igor Matovič. Jedovaté vzťahy medzi touto trojicou nemôžu dopadnúť dobre, pretože títo ľudia nedokážu spolu ľudsky komunikovať. Sulík a Matovič to je to isté ako Izrael a Palestína, takže spory nebudú mať konca-kraja.

V porovnaní s tým, čo sa deje v slovenskej politike, je britský zábavný sitcom „Yes, Prime Minister“ dráma. V konečnom dôsledku však Igor Matovič dláždi cestu niečomu, čo môže byť oveľa horšie, ako on s Robertom Ficom dohromady. Arpád Soltész sa obáva toho, že po ďalších voľbách sa môžeme dožiť teokratického štátu, v ktorom budú železnou rukou vládnuť „kresťanisti“ a urobia tu poriadok. Igor Matovič tak nepriamo čistí cestu pre príchod slovenského Viktora Orbána, ktorý je jeho vzorom ako model malej súkromnej autokracie za peniaze z Bruselu. Sám Igor Matovič podľa Soltésza síce nemá reálnu politickú schopnosť niečo také vybudovať, ale tým, že vygeneruje veľmi veľké množstvo hnevu a frustrácie, môže otvoriť brány niekomu, kto toho schopný bude.

Gabriel Gačko