Lev XIV. na konferencii nadácie Jána Pavla I.: Mier je každodenným poslaním

Išlo o tretiu konferenciu, ktorú Vatikánska nadácia Jána Pavla I. zorganizovala na Gregorovej univerzite. Podpredsedníčka nadácie Stefania Falascaová zdôraznila, že toto odborné stretnutie poukázalo na pretrvávajúcu aktuálnosť učenia pápeža Lucianiho, ako aj na jeho duchovnú hĺbku a prorockú silu pri pomenúvaní výziev a kríz, ktorým Cirkev čelí v každej dobe, vrátane utrpenia, ktoré národom spôsobujú vojny.

Ústrednou témou konferencie bolo učenie pápeža Lucianiho o mieri a charakter diplomatického pôsobenia Svätej stolice. Štátny sekretár kardinál Pietro Parolin ho na základe slov a činov Jána Pavla I. opísal ako konanie vychádzajúce z perspektívy viery, nie z domnienky, že Svätá stolica má zohrávať geopoliticky dominantnú úlohu.

Vo svojom posolstve Lev XIV. spája budovanie mieru s rešpektovaním ľudskej osoby a spravodlivosťou. „Dobre si uvedomujeme, že mier nie je iba neprítomnosťou vojny. Svätý Augustín o ňom hovorí ako o ovocí tranquillitas ordinis – pokoja poriadku. Mier predpokladá rešpektovanie dôstojnosti a základných práv každého človeka, ako aj solidaritu medzi národmi. Z tohto pohľadu sa spravodlivosť stáva nevyhnutnou podmienkou.“

Pápež poukazuje na učenie blahoslaveného Jána Pavla I. ako na odkaz, ktorý sa priamo dotýka aj každodenného života. „Blahoslavený Ján Pavol I. svojím jednoduchým a priamym jazykom zdôrazňoval potrebu osobného zapojenia, bratstva a lásky pri budovaní ľudských vzťahov založených na dôvere. Medzinárodný mier sa začína v rodine, v škole a v spoločenstve, skôr než sa dostane na úroveň inštitúcií.“

Z toho vyplýva výzva, aby sme mier nepovažovali za otázku vyhradenú politickým a inštitucionálnym predstaviteľom. „Drahí priatelia, domnievam sa, že učenie Jána Pavla I. môžeme dnes vnímať ako pozvanie nepovažovať mier za abstraktnú myšlienku, ktorej uskutočňovanie je zverené výlučne tým, ktorí nesú vysokú zodpovednosť za zabezpečenie stability a spoločenskej harmónie medzi národmi,“ píše Lev XIV.

Posolstvo následne vyzýva na ochranu najzraniteľnejších, odpustenie, vzájomné počúvanie a uznávanie druhých, výchovu k úprimnému dialógu a potrebu dať bratstvu konkrétnu podobu v živote Cirkvi, spoločnosti i politiky.

Téma konferencie nadväzuje na posledné zo šiestich vyhlásení, ktoré Ján Pavol I. uviedol vo svojom rozhlasovom posolstve Urbi et Orbi 27. augusta 1978, deň po svojom zvolení, keď predstavil program svojho pontifikátu: „Napokon si želáme povzbudiť každú ušľachtilú a dobrú iniciatívu, ktorá dokáže chrániť a podporovať mier v tomto nepokojnom svete.“ O štyridsaťosem rokov neskôr kardinál Parolin poznamenal, že tieto obavy, hoci sú zakorenené v konkrétnych historických okolnostiach, zostávajú „mimoriadne aktuálne“.

Vo svojom vystúpení štátny sekretár poukázal na dve kľúčové oblasti mierového úsilia Lucianiho počas jeho tridsaťštyri dní trvajúceho pontifikátu. Prvou bola jeho pozornosť venovaná sporu medzi Čile a Argentínou o zvrchovanosť nad ostrovmi v Beagleovom prielive, druhou podpora rokovaní v Camp Davide. Tie sa konali od 5. do 17. septembra 1978 a zúčastnili sa na nich prezident Spojených štátov Jimmy Carter, egyptský prezident Anwar al-Sadat a izraelský premiér Menachem Begin.

Kľúč k pochopeniu tohto úsilia sa podľa Parolina nachádza už v prejave Jána Pavla I. k diplomatickému zboru z 31. augusta 1978. V tomto príhovore „sa Luciani oslobodzuje od akejkoľvek domnienky o geopolitickej dominantnej úlohe a presne vymedzuje povahu a osobitný charakter diplomatickej činnosti Svätej stolice ako konania, ktoré vychádza z pohľadu viery“.

Kardinál tak zasadzuje diplomaciu pápeža Lucianiho do rámca pastorálnej konštitúcie Druhého vatikánskeho koncilu Gaudium et spes a učenia Pavla VI. Ide o službu mieru, ktorú posilňuje láska a v ktorej je náboženský rozmer neoddeliteľný od konkrétnej pozornosti venovanej konfliktom a možnostiam ich prekonania.

O tomto úsilí svedčia aj dokumenty týkajúce sa kontaktov s americkým prezidentom. „Ako dokladá kritické vydanie textov a dokumentov pontifikátu, ktoré obsahuje úplný prehľad a sleduje vznik písomných i ústnych vystúpení a ktoré pripravila vedecká komisia nadácie, Ján Pavol I. udržiaval dôvernú a priamu korešpondenciu s prezidentom Carterom, ako aj priebežné kontakty s medzinárodnými diplomatickými úradmi v snahe prispieť k prekonaniu arabsko-izraelského konfliktu,“ pripomenul Parolin. Kardinál zároveň upozornil na znovuobjavenie textu listu, ktorý Luciani adresoval americkému prezidentovi.

Popri týchto dôverných kontaktoch Parolin pripomenul aj verejné vystúpenia Jána Pavla I., najmä jeho príhovor počas modlitby Anjel Pána 10. septembra 1978, keď prebiehali rokovania v Camp Davide. Pápež vtedy vyzval veriacich, aby sa spoločne modlili za mier.

„Ján Pavol I. tak zohral významnú symbolickú a diplomatickú úlohu práve počas tých septembrových týždňov, keď sa začínal črtať pozitívny výsledok mierových dohôd z Camp Davidu, sprostredkovaných prezidentom Carterom,“ uviedol štátny sekretár.

Spracovanie týchto aspektov pontifikátu je súčasťou výskumu, ktorý podporuje Vatikánska nadácia Jána Pavla I., založená vo februári 2020. Parolin pripomenul, že jej práca nadväzuje na výskum pôvodných prameňov, ktorý sa viac než desať rokov uskutočňoval v rámci procesu blahorečenia a svätorečenia.

Kritické opätovné preskúmanie pôvodných dokumentov a textov umožňuje uchovávať odkaz spisov Albina Lucianiho a prehlbovať poznanie jeho teologického, cirkevného, kultúrneho a duchovného dedičstva. Zároveň otvára novú kapitolu výskumu venovaného tomuto pápežovi.

Pred začiatkom konferencie kardinál oznámil vymenovanie profesora Carla Ossolu za spolupredsedu vedeckej komisie Vatikánskej nadácie Jána Pavla I. Ossola sa bude podieľať na určovaní vedeckého, kultúrneho a vydavateľského smerovania nadácie v súlade s jej štatutárnymi cieľmi. „S plnou dôverou v jeho mimoriadne odborné schopnosti a s nádejou, že plodne prispeje k službe nadácii a pamiatke Jána Pavla I.,“ uviedol Parolin.

Zdroj: Fides, redakčne upravené

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk