Môj profil 
Predplatné
Šiesteho decembra sa má v marockom Marrákeši podpisovať Globálny pakt OSN pre bezpečnú, riadenú a legálnu migráciu (GCM). V tomto 34-stránkovom dokumente, v ktorom nájdeme 87-krát slová ako „zaväzujeme sa“ alebo „povinnosť“, sú aj formulácie ako napríklad záväzok „integrovať migráciu do plánovania rozvoja a sektorových politík na miestnej, národnej, regionálnej a globálnej úrovni“. Aby sa nezabudlo, väčšia časť prípravy dokumentu prebehla počas pôsobenia ministra Lajčáka v jeho čele, a takisto v tom čase bola zverejnená aj konečná podoba textu, v úvode ktorého je jeho podpis a poďakovanie zainteresovaným stranám.
Budú o GCM „bitky a hádky“ aj na slovenskej politickej scéne? Pýtali sme sa na Úrade vlády, či vláda bude vlada rokovať o tomto dokumente a odpoveď bola, že „takýto materiál nie je predmetom rokovania vlády“. Podľa najnovších informácií sa však o postoji Slovenska ku GCM bude rokovať na najbližšej schôdzi parlamentu. Ako sa vlastne k tomuto dokumentu, stavajú jednotlivé politické strany?
Jedinou stranou, ktorá jasne a otvorene deklarovala, že stojí za ministrom Lajčákom a je za to, aby dokument podpísal, je Most-Híd.
Viacerí poslanci Smeru-SD, ktorých sme oslovili, sa vyhýbali priamej odpovedi na túto otázku. Ich postoj je celkom pochopiteľný: na jednej strane nechcú potopiť svojho ministra, ktorý je spoluautorom textu GCM, a nechcú vopred hovoriť v mene strany, ktorá zrejme sama ešte nie je definitívne rozhodnutá. Na druhej strane, iste veľká časť z nich má na túto vec vlastný názor a chápe, že takýto „nezáväzný“ dokument sa na programe dňa nezjavil práve teraz čírou náhodou, a tušia odkiaľ asi vietor fúka.
Priamemu vyjadreniu sa zatiaľ vyhýbajú aj Matovičovci, ale dá sa predpokladať, že ani oni nemusia byť Lajčákovým paktom nadšení. A tým sa zoznam parlamentných subjektov, ktoré by mohli GCM podporovať končí: všetky ostatné strany už avizovali, že sú proti.
Najnovšie prišla s jasným vyjadrením strana Sloboda a solidarita. Jej líder Richard Sulík označil GCM za za nebezpečný dokument: „Aj keď nie je právne vymožiteľný, zakladá zvykové právo a môže slúžiť ako podklad pre právne záväzné dokumenty. Toto je tá salámová metóda,” varoval. „Podľa článku 7 je to síce právne nezáväzný rámec spolupráce, ale článok 8 začína vetou, že tento globálny rámec vyjadruje náš spoločný záväzok zlepšiť spoluprácu v oblasti migrácie. Celé je to postavené na tom, že migrácia bude väčšia a my ju máme lepšie manažovať. Ani slovo o tom, že štáty majú právo sa proti migrácii brániť. V bode 16 je 23 cieľov a píše sa tam, že každý z nich obsahuje záväzok, po ktorom nasleduje celý rad opatrení a aktivít. Ak dohodu podpíšeme, vytvoríme priestor pre silný politický tlak a budeme musieť tento záväzok po politickej stránke aj naplniť,” povedal Sulík a dodal, že GCM je tou povestnou nohou vo dverách. Je však možné, že poslanecký klub SaS nebude celkom jednotný vo svojom postoji: otázne je, ako sa k veci postavia napríklad poslanci ako Dostál, Klus, Nicholsonová, Blahová či Osuský.
Strany ĽSNS a Sme rodina sa vyjadrili, že sú jednoznačne proti GCM a za SNS takisto ich jasné stanovisko vyjadrili viacerí predstavitelia strany. Poslanec NR SR Anton Hrnko na otázku Hlavných správ, či Slovensko podpíše GCM, odpovedal: „Predovšetkým sa treba pozrieť do koaličnej dohody, kde takéto veci spomínané nie sú. Po druhé, bolo by to popretím doterajšej politiky Slovenskej republiky, ktorá uprednostňovala zásadu, že problémy sa majú riešiť na mieste, kde vznikajú, a nie ich prenášať sem. Preto sme boli napríklad proti kvótam a ďalším pokusom. Pýtam sa, chce pán Lajčák ísť proti dohode celej vládnej koalície, proti koaličnej zmluve?“
Hrnko tiež uviedol: „Treba povedať, že celé toto hnutie ,Migrants welcome‘ je jeden obrovský komplot proti Európe a jej civilizácii. Nuž a otázka je, či my ako národ sme sa rozhodli po tých ťažkých storočiach zápasov o svoje národné bytie a o svoju národnú suverenitu spáchať kolektívnu samovraždu. Ak by sa spustila migrácia v masových rozmeroch, Slováci by sa po čase stali cudzincami vo vlastnej krajine. Nečakalo by nás nič iné ako zánik, čiže popretie celej slovenskej národnej histórie od piateho storočia až do súčasnosti.“
Za daných okolností sa teda zdá, že by GCM parlamentom nemal prejsť. Aká však bude realita, to uvidíme až koncom novembra na najbližšej schôdzi Národnej rady – poslanci nás v minulosti už všeličím prekvapili…
Mimochodom, brilantnú a vyčerpávajúcu právnu analýzu textu GCM napísal sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin. Ak ste ju ešte nečítali, nájdete ju TU.
Ivan Lehotský
.jpeg)
.jpg)
.JPG)
.jpg)
