Bratislava 5. marca 2017 (TASR/HSP/Foto: TASR – Jakub Kotian)

Šanca, že Európu čaká éra sociálneho štátu, ale aj varovanie, že ak sa Európska únia (EÚ) okamžite nepokúsi o vlastnú reformu, tak proces jej rozkladu môže ďalej pokračovať. Aj takto vidia situáciu na starom kontinente oslovení poslanci Národnej rady (NR) SR po tom, ako Veľká Británia do konca marca aktivuje článok 50 Lisabonskej zmluvy a spustí proces vystúpenia z EÚ

„Ak to nebude znamenať dominový efekt, čo vyzerá čoraz viac, že nebude, tak potom treba vidieť brexit ako šancu pre EÚ. Nemá zmysel vyplakávať nad odchodom Británie, skôr by sme sa mali snažiť vidieť príležitosti, ktoré brexit ponúka. Spolu s Britmi odchádzajú najväčší zástancovia voľného trhu a neoliberálneho modelu v EÚ, ktorí desaťročia blokovali projekt sociálnej Európy,“ povedal predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Ľuboš Blaha (Smer-SD) s tým, že je tu preto veľká šanca, že Európu čaká nová éra sociálneho štátu.

Aktiváciou článku 50 podľa jeho slov konečne skončia špekulácie o tom, či je možné brexit zvrátiť. „Nie, nie je to možné. Británia sa rozhodla a je dobre, že konečne aktivuje článok 50. Plynie tak lehota, ktorá je do veľkej miery šibeničná – rozchod s EÚ nie je ako milostný rozchod dvoch pubertiakov. Bude to mimoriadne náročné a zhltne to veľa času a energie, ktorú aj EÚ, aj Británia potrebujú na celkom iné veci,“ myslí si Blaha a verí, že sa obe strany rozídu v dobrom.

Šéf eurovýboru je však presvedčený, že negatívne vplyvy brexitu budú oveľa vážnejšie pre Britániu ako pre Európu. „Vyjednávacia pozícia Bruselu je lepšia než Londýna. Ale určité veci si treba postrážiť: nie je predsa možné, aby na brexit doplácali naši občania. Ak Briti chcú niečo iné, ako majú Nóri, a teda reštriktívnejší model voči Európe, potom musia racionálnymi argumentmi presvedčiť Európu, že takýto model bude výhodný aj pre nás,“ dodal.

Aj pre podpredsedu eurovýboru Martina Klusa (SaS) je rozhodujúce, aby boli v maximálnej možnej miere zabezpečené záujmy našich občanov žijúcich v Británii, resp. tých, ktorí tam v minulosti pracovali. „Ak príde k tzv. tvrdému brexitu, teda že Británia odíde aj z vnútorného trhu a obojstranne sa začnú zavádzať clá, tak to bude mať vplyv aj na Slovensko ako dôležitého vývozcu automobilov do Británie. Zlé by to bolo aj pre našich občanov žijúcich v Británii, ktorí tak z večera do rána skončia na imigračnom úrade v jednom rade s Afričanom, Číňanom či Juhoameričanom,“ varoval Klus, ktorý by si osobne prial, aby rokovania viedli k tzv. nórskemu alebo aspoň švajčiarskemu modelu. Briti by vďaka nemu zostali pevne prepojení s EÚ, hoc ako nečlenská krajina.

Nová éra pre Európu podľa Klusa spočíva v tom, že ak sa Únia okamžite nepokúsi o vlastnú reformu, tak proces jej rozkladu môže ďalej pokračovať. „Kľúčové budú tiež parlamentné voľby v Holandsku už o pár dní a neskôr najmä prezidentské voľby vo Francúzsku a parlamentné voľby v Nemecku,“ uzavrel.

Podľa podpredsedu Zahraničného výboru NR SR Jaroslava Pašku (SNS) je otázkou, či zatiaľ konštruktívna atmosféra vydrží aj po tom, čo si zmluvné strany začnú vyčísľovať svoje nároky a pohľadávky zo vzájomných zmlúv a spoločného hospodárenia počas uplynulých rokov. „Európa príde o významné finančné prostriedky, ktorými Británia prispievala do rozpočtu EÚ, príde o hospodársky a politický vplyv v mnohých štátoch sveta a, samozrejme, príde aj o významný obranný potenciál,“ konštatoval.

Paška je presvedčený, že odchod Veľkej Británie z EÚ vyvolá v Európe následné zmeny. „Vývoj je ťažké predvídať. V každom prípade sa však Británia po odchode z EÚ stane prirodzeným lídrom tých európskych štátov, ktoré nevidia svoju budúcnosť v Kalergiho projekte bruselskej ríše. Británia sa teda nezbavuje len nadvlády Bruselu, ale získava aj príležitosť položiť so Švajčiarmi, Nórmi, Islanďanmi či inými odídencami z EÚ základ slobodnejšieho a férovejšieho modelu súžitia európskych národov. Preto je dnes toľká nervozita v Bruseli,“ myslí si.

Poslankyňa Veronika Remišová (OĽaNO-NOVA) očakáva po aktivácii článku 50 zložité rokovania vzhľadom na to, že takáto situácia ešte v EÚ nebola. „Vláda SR by sa v prvom rade mala snažiť, aby s Britániou vyjednala kompromis pre našich ľudí, ktorí tam už dlhodobo žijú a pracujú a zo svojich platov často živia svoje rodiny na Slovensku. Verím, že rokovania budú konštruktívne a zostávajúce krajiny zostanú jednotné,“ deklarovala.

Podľa Remišovej by mal byť odchod Británie pre zostávajúce členské krajiny výstrahou, aby sa konečne začali vážne zaoberať fungovaním Únie a dohodli sa na jej reforme. „Dôležitý bude aj výsledok volieb v Holandsku a vo Francúzsku. Ak by po nich zostavovali vládu protieurópske strany, môže to ohroziť existenciu Únie tak, ako ju v súčasnosti poznáme,“ zdôraznila s tým, že pre Čínu, USA či Rusko je rozdrobená Európa oveľa ľahším súperom ako jednotná Európa.

Aj Remišová vníma, že v Británii pracuje množstvo Slovákov, a preto je potrebné presadiť čo najlepšie podmienky pre našich ľudí. „Práca a pobyt v Británii sa budú vybavovať ťažšie. Je to výzva pre našu vládu, aby konečne zlepšila školstvo a podmienky na podnikanie, aby si mladí ľudia našli uplatnenie doma a nemuseli odchádzať do zahraničia,“ povedala opozičná poslankyňa.

V odchode Británie však vidí aj šancu presťahovať z Londýna na Slovensko Európsku liekovú agentúru. „Sama som niekoľkokrát vyzývala vládu, aby sa zasadzovala za presťahovanie jej sídla na Slovensko, keďže to môže prispieť k rozvoju odvetvia a poskytuje lepšie príležitosti pre naše univerzity a výskumníkov. My sme jednou z mála krajín, ktorá na svojom území nemá žiadnu agentúru EÚ. Výsledky vlády v tejto oblasti zatiaľ, žiaľ, nevidno,“ uzavrela.