Po milánskych rokovaniach Vladimíra Putina a Petra Porošenka prezident Ukrajiny informoval, že Kyjev môže použiť peniaze Medzinárodného menového fondu a rôznych medzinárodných finančných inštitúcií. Veľmi dobre chápe, že EÚ je bezpochyby zainteresovaná, aby sa Rusko a Ukrajina dohodli a našli nejaký kompromis. Na druhej strane si viacerí politici v Európskej únii uvedomujú, že aj EÚ má zodpovednosť za súčasnú krízu na Ukrajine: všetko sa začalo tým, že EÚ podporila nelegitímnu ukrajinskú vládu, ktorá k moci prišla v následku ozbrojeného prevratu. Odvtedy si na Ukrajine akoby zabudli, čo je to zákon a poriadok. Každý si robí čo chce.

Ďalšie kolo rokovaní o plyne sa uskutoční 29. októbra. Analytici sú vo svojich komentároch veľmi opatrní. Menší problém asi vznikne aj kvôli tomu, že už 31. októbra končí mandát komisára EÚ pre energetiku Günthera Oettingera, ktorý je už pol roka sprostredkovateľom v plynových rokovaniach a celú problematiku pozná do najmenších detailov.

Kyjev počas rokovaní hádzalo „od mantinelu k mantinelu“. Raz žiadal od Gazpromu zálohovú platbu za ešte neuskutočnený tranzit. Inokedy trval na tom, aby akýsi neznámy sprostredkovateľ začal kupovať plyn rovno na hranici s Ruskom a potom ho predával ďalej. Potom obviňoval Gazprom z porušenia zmluvných záväzkov, čo zasa nebola pravda. Občas sa schyľoval k priamemu vydieraniu, keď sa vyhrážal Moskve, že odmietne dodávky plynu z Ruska, pretože mu postačí to, čo dostane reverzom z Európy alebo sa taktiež vyhrážal zastaviť tranzit do EÚ, pretože Moskva nechce prijať jeho podmienky.

Moskva viac razy deklarovala, že je ochotná dodávať plyn, ak Kyjev bude platiť a navrhovala rôzne varianty, ako by sa to dalo zariadiť. Dokonca prisľúbila bezproblémové dodávky plynu aj v zimnom období, ak Kyjev poskytne záruky, že dlh predsa zaplatí, aj keď po častiach. Moskva dodáva, že Kyjev ale musí zaplatiť zálohu vo výške 1,6 miliardy dolárov za novembrové a decembrové dodávky.

Ruský minister energetiky Alexander Novak po trojstrannom stretnutí podčiarkol, že Kyjev zasa sľubuje, že zaplatí, ale nedáva žiadne garancie a vôbec nevie povedať, kde by si na to vzal finančné prostriedky. „Nie je celkom jasný ani objem plynu, ktorý bude Ukrajina potrebovať v rámci režimu zálohovej platby v novembri a decembri tohto roku. A to hlavné je, že nebola vyriešená otázka zaplatenia týchto dodávok. Ukrajina nepotvrdila zdroje financovania. Európska komisia tiež nepotvrdila zdroje prostriedkov, ktoré by mohol Brusel vyčleniť na tieto účely,“ hovorí Novak.

Šéf Gazpromu Alexej Miller sa vyjadruje menej diplomaticky: „Jednoducho chceli nás ešte raz donútiť k tomu, aby sme zaplatili Majdan a celú kyjevskú vládu. Tak toto nie. Postoj Ruska vysvetlil ešte v Miláne náš prezident Vladimír Putin. Povedal, že nebudeme preberať nové záväzky financovania Ukrajiny. Ani neposudzujeme otázku o tom, že plyn bude pre Ukrajinu kupovať akýsi európsky sprostredkovateľ na hranici Ruska a Ukrajiny. Sú to nezmysly,“ prízvukuje.

Plynové ilúzie kyjevských úradov sa zreteľne prejavili vo mnohých vyhláseniach ministra energetiky Ukrajiny Jurija Prodana. Po rokovaniach povedal novinárom, že ukrajinská strana „akceptuje koordinovanú cenu na zimné obdobie“ a že letná cena bude oveľa nižšia. Ruský minister energetiky Alexander Novak na to reagoval, že žiadna letná cena a žiadne letné dodávky sa v Bruselu ani nespomínali, pretože nie sú zatiaľ vyriešené problémy ukrajinského dlhu, zálohovej platby a vôbec zdrojov financovania.

V EÚ sa teraz opodstatnene obávajú, že Kyjev, ako to už bolo, začne v zime jednoducho kradnúť ruský plyn. To sa už stalo v decembri 2009, keď Naftogaz začal kradnúť plyn určený pre Bulharsko, Slovensko, Maďarsko a Srbsko. Je jasné, že niekto musí zaplatiť plynový dlh Ukrajiny. Otázka znie: kto iný, ak nie EÚ? Niekto sa musí stať finančným a politickým garantom Kyjeva. Na druhej strane tento „niekto“ ho musí prinútiť k zodpovednému konaniu, plateniu dlhov a spoľahlivému partnerstvu. Zatiaľ podobný garant neexistuje.

Celkový dlh Ukrajiny za ruský plyn činí podľa hodnotenia Gazpromu na dnešok 5,3 miliárd dolárov. Avšak Rusko je ochotné znížiť tento dlh do 4,5 miliárd dolárov a prepočítať dlhy za dodávky plynu v apríli, máji a júni počítajúc so zľavou 100 dolárov. Kyjev nesúhlasí ale s navrhnutým mechanizmom poskytnutia 100 dolárovej zľavy k cene za 1000 m3 pomocou colnej dane. Ukrajinská strana navrhla okrem toho svoj grafikon splatenia dlhu.

Problém pravdaže nie je v týchto detailoch, ale v tom, že dokonca aj znížená cena je pre Kyjev privysokou. Medzitým výška ukrajinského dlhu sa pomaly blíži ku 10 miliardám dolárov. V tejto situácii Rusko naďalej demonštruje ochotu prijímať kompromisné riešenia. Ale kto zaplatí ukrajinský dlh? Ukrajina to nedokáže a ani nechce.

Novinári sa včera pýtali ruského ministra energetiky Alexandra Novaka, aká téma sa preberala so slovenskou delegáciou v rámci národného ropného a plynového fóra v Moskve. Prezradil, že Slovensko požiadalo zvýšiť dodávky plynu v zimnom období. Povedal, že ruská strana s tým súhlasí a treba prerokovať detaily. Dodal, že Gazprom export a SPP, slovenský odberateľ a distribútor ruského plynu, budú na túto tému rokovať 27. októbra.

eu