Kuffa: “Mne je jedno, kto do prezidentského paláca prinesie kresťanské hodnoty, nepozerám na dobré skutky predošlé, alebo na zlé skutky predošlé, ale teraz, či sa niekto prihlási ku kresťanstvu. Teraz!”

Kuffa hovoril o pokání aj v súvislosti s politikou. Uviedol, že nie je príliš podstatné, čo jednotliví kandidáti v kampaniach hovoria, alebo čím boli v minulosti. Rozhodujúce, je podľa neho to, ako politici, alebo aj všetci ľudia, konajú v súčasnosti. “Rozhodujúce je, či teraz robíš dobre. Teraz, v tomto okamihu, v prítomnosti…” Uvádza príklad sv. Šavola, ktorý až od stretnutia s Ježišom prešiel k dobrým skutkom. Ako opačný príklad zase uviedol anglického kráľa Henricha, ktorý dostal od pápeža titul ochranca viery, no následne bol iniciátorom oddelenia anglickej cirkvi od Vatikánu, čím podľa Kuffu “zradil odklonom od viery.

Opakuje, že “minulosť nie je tak rozhodujúca ako prítomnosť“. Pokánie je podľa neho potrebné robiť práve tu a teraz. “nemôžeš sa spoliehať – robil som dobre pre cirkev, pre národ… – to je nič pred Bohom platné… A nemôžeš teraz zatracovať človeka, ktorý robil zle – to je tiež nič pred Bohom, lebo Boh môže spáliť jeho hriechy. Teraz. Teraz, je dôležité. A nie len v prirodzenom poriadku, ale aj v nadprirodzenom – Boh má právo pýtať od teba ovocie, kedy chce.”

Kuffa vysvetlil, že pokánie je zmena zmýšľania – “nie kozmetická úprava, ale vnútorná zmena, to sa robí tu,” uviedol Kuffa a ukazoval pri tom na srdce.

“Taký človek, čo urobí obrat vo svojom srdci, ide vo svojom vnútri do minulosti i do budúcnosti – to my nevidíme, to sa deje v jeho srdci.” V minulosti podľa Kuffu takýto človek prizná svoje hriechy a do budúcnosti sa zaviaže, že už také hriechy nechce robiť. “To, či človek spravil obrat prezradia jeho skutky,” povedal Marian Kuffa.

“Najprv sa prezradí slovami, prihlási sa ku kresťanským hodnotám, ale to ešte nie je rozhodujúce, lebo to môže robiť aj falošne. Obyčajne politici to urobia. Slovami sa prihlásia ku kresťanským témam. No ale potom nás ošalia… Obyčajne to tak, je. Len páni sa vymenia pri korytách… Ale my pred voľbami nevieme. My len zo slov môžeme predpokladať a máme nádej a budeme ich voliť. Až skutky ale potvrdia, či to myslel vážne a ešte aj to nie je rozhodujúce,” zdôrazňuje kňaz. “Až smrť dá razítko za tým.” Až po rokoch sa podľa neho ukáže skutočná hodnota činov.

Dodal, že “v rozkvete liberalizmu je moderné na katolícku cirkev špiniť”. Preto je podľa neho potrebné brať pozitívne politikov, ktorí sú napriek tomuto trendu ochotní sa postaviť na obranu cirkvi.

“Koľko špiny som aj ja schytal za tieto dni? No a? No a čo? Idem ďalej. Náboženstvo, ktoré náš nič nestojí, za nič nestojí,” konštatuje Kuffa. “Keď mi v televízii povedali, že už ma nebudú volať celebrita, odpovedal som: No nežartujte pán redaktor, to ani nebudem spať…”. “Pred dvoma rokmi som bol filantrop, celebrita, charizmatický kňaz… a teraz som extrémista, fašista, fanatik. No a čo. Vôbec som nezmenil svoj softvér, program. Stále idem rovnako, za hodnoty.”

“Mne je jedno, kto do prezidentského paláca prinesie kresťanské hodnoty, nepozerám na dobré skutky predošlé, alebo na zlé skutky predošlé, ale teraz či sa niekto prihlási ku kresťanstvu. Teraz! A či robí pokánie? Nikto z nás nevie, môžeme len predpokladať. Slová trošku napovedajú. My všetci čo volíme trochu riskujeme. Až skutočné skutky napovedia, ale až smrťou sa to uzavrie a bude sa dať povedať: Toto bol svätý muž alebo svätá žena. Prečo? Lebo až do smrti sa to ešte stále dá zbabrať.”