Kto všetko na konci dňa bude platiť za smrť Lučanského?

Bratislava 7. decembra 2022 (HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)

Čím viac to zatĺkajú, čím viac sa úporne snažia popierať a papagájovať verziu o brutálnom samodobití a samovražde, ktorá sa nemohla stať tak, ako tvrdia, tým viac sami seba usvedčujú a namáčajú sa do niečoho, čo zo seba už nikdy nezmyjú

Pred necelými dvomi týždňami prišla krajská prokuratúra v Prešove so záverom, že všetko, čo sa stalo vo väzení a vojenskej nemocnici bývalému policajnému prezidentovi generálovi Milanovi Lučanskému, si vraj spravil sám. Skutok sa teda nestal, cudzie zavinenie je vylúčené, vyšetrovanie bolo nestranné a odborné, bez akýchkoľvek vonkajších vplyvov, skrátka všetko bolo tak, ako malo byť.

Verejnosť tak má veriť verzii, ktorú poslanec Ľuboš Blaha (Smer-SD) zhrnul takto: „Milan Lučanský sa sám prihlásil na polícii, aby si mohol samovylúpnuť oko a potom sa zabiť. Medzitým sa stihol tešiť na Vianoce a v deň svojej smrti si ešte na celu požičal knižku, ktorú si chcel prečítať. A potom sa z ničoho nič rozhodol, že sa obesí. A urobil to tak zázračne, že ani na krku nezanechal škrtiacu ryhu.“

A Blaha konštatuje, čo si myslí aj veľká časť slovenskej verejnosti: že toto je taká znôška nezmyslov, že tomu nemôže veriť naozaj nikto príčetný. Lenže ak vražda policajného prezidenta je prvotriednym škandálom, tak ten skutočný škandál spojený s týmto zločinom zrejme ešte len príde.

Totiž, keby ho niekto „iba“ zavraždil, bola by to „iba“ vražda, hoci zjavne súvisiaca s nejakými ďalšími nepeknými vecami, a teda pekelne horúca, ale nič viac. Lenže za okolností, ak ministerka, resp. celá vládna junta na čele so špeciálnym prokurátorom, ešte špeciálnejším ministrom vnútra a najšpeciálnejším financpremiérom Matovičom zubami-nechtami bráni tomu, aby sa vec pomenovala pravými slovami a začala skutočne vyšetrovať, tak tým dáva zreteľne najavo, že s tým má veľa spoločného. A celej kauze to dáva úplne iný rozmer.

Práve ich postoj k celej veci ich prezrádza. Keby boli vyšli v ústrety rodine, keby boli pripustili právneho zástupcu rodiny k vyšetrovaniu, keby sa neboli tak ponáhľali so zahladením všetkých stôp, keby neboli ignorovali „nevhodné“ dôkazy, tak by verejnosť mohla kývať hlavou, padni komu padni. Lenže oni sa správajú presne tak, ako by sa čakalo od spolupáchateľov zločinu: slovami Dr. Plzáka „zatloukat, zatloukat, zatloukat“. Oni sami tým rozširujú okruh ľudí, ktorí môžu mať so zločinom čosi spoločné a dávajú tak plný a doslovný význam tvrdeniu, že Lučanského zavraždila zločinecká banda, ktorá sa nedopatrením dostala na Slovensku k moci.

Nielen poslanec Blaha si kladie celý rad otázok: ak tvrdili, že sa Milan Lučanský potkol o papuču a svoje početné zranenia si spôsobil pádom na roh postele, prečo sa potom nenašli biologické stopy na rohu postele? Ak tvrdia, že ich znalecké posudky sú objektívne, prečo potrebovali dodatočnú obhliadku? A prečo po pochybnostiach rodiny nepristúpili na žiadosť doktora Radačovského o ďalší znalecký posudok? Ako vznikla päťcentimetrová jazva na temene v nemocnici v Ružomberku? A prečo o nej lekári klamali? Ako je možné, že celý prípad proti generálovi bol postavený na výmysloch kajúcnikov, ktorých zhodou okolností obhajoval Daniel Lipšic? Je iba náhoda, že sa kľúčový svedok vzápätí zastrelil, lebo mu akýmsi zázrakom nechali doma zbrane? Tých otázok je omnoho viac a spolu vytvárajú obraz, ktorý je až príliš jasne čitateľný pre každého občana, ktorý si nemieni zakrývať oči.

A preto dnes veľká časť verejnosti tuší, že jedného dňa, a ten deň naozaj nemusí byť ďaleko, keď príde iná vláda, sa aj táto vec bude musieť dostať na stôl v celkom inom balení a inom formáte, spolu s nadväzujúcimi súvislosťami a tentoraz aj s kompletným dôkazovým materiálom.

A to môže byť taký výbuch, že všetky doterajšie škandály a kauzy, aké sme na Slovensku kedy mali, budú proti tomu iba detskými prekáračkami. Teda mohol by byť. Ale oni tí politici to väčšinou všetko vedia nejako zobchodovať, takže ani toto nie je celkom isté.

Ivan Lehotský