Kto sú naši mRNA očkovaní spoluobčania? Analýza osobnostných typov

Bratislava 25. augusta 2021 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

Kto sú “dezoláti” vieme – antivaxeri, fašisti, ficovci, nevzdelaný vidiecky plebs… Ale kto sú tí ušľachtilí ľudia z “ostrova slobody” na druhej strane barikády??? Kto sú “účastníci zájazdu” do sveta mRNA manipulácií, korupcie a ranného autoritarizmu?

Píšem o týchto typoch spoluobčanov:
– „Ochrancovia samých seba“
– „Ochrancovia ostatných“
– “Pragmatici” – v ich rámci “Loteristi a sprostredkovatelia”
– “Znásilnené”
– “Nájomní díleri”
– “Pfizerjugend, inkvizítori a užitoční idioti“
– a “Mlčiaci starci” – z môjho pohľadu tá najsmutnejšia skupina

Takže: Kto sú naši mRNA očkovaní spoluobčania?

Do 21. augusta 2021 si skoro 43 % občanov Slovenska nechalo viac alebo menej dobrovoľne pichnúť aspoň jednu dávku experimentálnej vakcíny proti COVID-19, teda trilióny fragmentov mRNA kódujúcich koronavírusový S-proteín. V Bratislave, ktorá vraj ašpiruje na hrdý karibský titul „Ostrov slobody“, si jednu dávku mRNA dalo pichnúť až skoro 60 % dospelých ľudí.

O ľuďoch odmietajúcich účasť vo vakcinačnom experimente sme toho počuli už mnoho: dezoláti, antivaxeri, fašisti, ficovci, nevzdelaný vidiecky plebs atď. Štúdia ukázala, že v USA je najviac mRNA-odpieračov v skupine obyvateľov s titulom PhD, ale to je podružný detail. Dozrel čas položiť otázku kto sú naši spoluobčania, ktorí sa podujali zapojiť do najväčšieho farmako-experimentu v doterajších dejinách druhu Homo sapiens?

Čo ich motivovalo k tomuto pozoruhodnému aktu dôvery v technológiu s neukončenými bezpečnostnými testami? Odkiaľ vzali dôveru v čisté úmysly firiem, ktorých najhlavnejším ak nie jediným cieľom sú maximálne zisky? Ako dokázali uveriť propagande tej istej vlády, ktorá v zime 2020 a na jar 2021 spôsobila najväčšiu národnú tragédiu od Druhej svetovej vojny?

Bez nároku na úplnosť ponúkam pohľad na základné skupiny týchto ľudí. Dopredu upozorňujem, že medzi očkovancami mám mnoho priateľov a príbuzných a tak napriek mojej snahe byť čo najcitlivejší riskujem, že sa dotknem citov niektorých z nich. Dopredu sa im za to ospravedlňujem.

Začnime teda: „Ochrancovia samých seba“ – Ide o najpočetnejšiu a úplne legitímnu skupinu covidom vystrašených ľudí, ktorí uverili v to, že tým, že sa dajú zaočkovať sa ochránia pred ochorením a prípadne smrťou na covid. Niektorí – starší ľudia, ľudia s obezitou, diabetom a rôznymi vážnymi ochoreniami – sa covidu boja oprávnene. Iní – mladí, zdraví, s dostatočnou hladinou vitamínu D, s lekármi, ktorí chcú a dokážu covid účinne liečiť – sa boja zbytočne. Aj preto, že covid je našťastie pri včasnej správnej liečbe dobre liečiteľné ochorenie.

Človek je tvor hyper-sociálny a stádovitý, hyper-emočný, ochotný uveriť akémukoľvek mýtu. Ľudská racionalita je tenučká a krehká. Pre mnohých je preto absolvovanie rituálu očkovania ideologickým, ba priamo náboženským aktom prihlásenia sa k spolupatričnosti k svojmu kmeňu, v ktorom sa presadila viera, ktorú sarkasticky nazývam vierou v Svätého Pfizera. Jej veriacim sa však predkladá ako „veda“, čomu ochotne veria. Veď to hovoria kňazi v bielych plášťoch a s profesorskými titulmi.

Čo majú všetci spoločné, je nepochopenie úplne zásadného rozdielu medzi covidovými mRNA vakcínami a starými dobrými a poctivo otestovanými vakcínami, ktorých máme niektorí v tele desiatky. Pre tých, ktorí sú otvorení možnosti dovzdelať sa ponúkam nedávny rozhovor s českým vakcinológom prof. Jaroslavom Turánkom – vysvetlenie pôsobenia mRNA vakcín a problémov s nimi začína zhruba v 19. minúte rozhovoru.

Iný spoločný menovateľ je, že nerozlišujú medzi masovým očkovaním ľudí, ktorí vakcínu vôbec nepotrebujú, a selektívnym očkovaním tých, ktorí sú covidom zraniteľní – teda starých a chorých.

Zákernosťou života pre „ochrancov samých seba“ je, že všade na svete sa ukázalo, že ochranný účinok covidových vakcín veľmi rýchlo slabne, a to aj v podmienkach leta. Čo prinesie zima ukáže až čas.

Iná zákernosť je mimoriadne vysoký výskyt vážnych nežiadúcich účinkov ako sú rozsiahle periférne trombózy, zástavy srdca, zápaly srdcového svalu a perikardu, ischemické stavy a podobne. Výpoveď profesora MIT (4. najvýkonnejšia univerzita na svete) Retsefa Leviho. Predovšetkým (ale žiaľ nielen!) u mladých (teda úplne zbytočne očkovaných) ľudí a u tých, ktorí covid už prekonali.

Do tretice, je v hre riziko protilátkami zosilnenej reakcie (ADE – antibody dependent enhancement) pri infekciách kmeňmi koronavírusu v budúcnosti. Aké vysoké to riziko je dnes ešte veda nevie – môžeme len svorne všetci dúfať, že nie príliš.

„Ochrancovia ostatných“ – Ide o skupinu, ktorá k motívu vlastnej ochrany pridáva aj inak ušľachtilú predstavu, že svojím zaočkovaním chránia aj svoje okolie. Niektorí tak úporne túžia po uznaní spoločnosti za svoj (domnelý) ušľachtilý skutok, že skĺzavajú do predposlednej skupiny na konci tohto textu.

Žiaľ, nič nemôže byť ďalej od pravdy ako predstava, že očkovanci chránia pred covidom kohokoľvek iného než len seba. A aj to len dočasne a len možno (ADE).

Už pár mesiacov po začiatku masových vakcinácií sa ukázalo, že delta variant koronavírusu šíria vakcinovaní rovnako efektívne, ako nevakcinovaní. Na rozdiel od neočkovaných ale očkovanci dostali od vlády zelenú na cezhraničné šírenie vírusu v podobe „očkovacích pasov“ a rozličných ďalších privilégií, ktorých cieľom bolo „motivovať“ – povedaní tvrdšie korumpovať – ľudí k tomu, aby si dali pichnúť mRNA vakcínu. Dnes tak máme prakticky garantované, že časť „pasovaných“ dovolenkárov so sebou z cudziny priniesla aj nejaké zaujímavé vírusy. Jeseň, zima a návšteva pápeža ukážu viac.

Problém je ale oveľa vážnejší: Nejde len o to, že očkovanci sú rovnakí šíritelia vírusu ako neočkovaní občania. Pravdou je pravý opak toho, čomu „Ochrancovia ostatných“ veria! Očkovanci nielenže nikoho iného nechránia, ale naopak sa v nevedomosti stali hrozbou pre ľudstvo. Podobne ako nadužívanie antibiotík vedie k selekcii rezistentných baktérií, aj masová vakcinácia uprostred pandémie sa stala mohutným urýchľovačom evolúcie a selekcie takých variant vírusu, ktoré sa stávajú ešte väčšou hrozbou, ako boli pôvodné kmene. Telo každého očkovanca je laboratóriom pre vývoj a selekciu práve takýchto kmeňov.

Na toto riziko od jari upozorňujú viacerí vakcinológovia. Jedným z nich je napríklad Geert Vanden Bossche ktorého vyjadrenia k tejto téme nájdete tu. Samozrejme, že väčšina mRNA veriacich si to, pred čím varuje nikdy nevypočuje – je to príliš znepokojujúce. Veriť v svoju mravnú nadradenosť nad „dezolátmi“ je predsa o toľko príjemnejšie ako žiť s pocitom „ja blbec som naletel“!

Cesty do pekla žiaľ bývajú dláždené dobrými úmyslami.

„Pragmatici“ – Na Slovensku veľmi veľká skupina zodpovedajúca našej národnej mentalite ohnúť sa pred každým tlakom a snažiť sa prekorčuľovať životom bez problémov s úradmi. Otázku účinnosti vakcín pragmatici neriešia, riziko nežiadúcich účinkov viac alebo menej ochotne prehliadajú a chrániť ostatných – našťastie! – nikdy nechceli. Na rozdiel od prvých dvoch skupín je komunikácia odmietača mRNA experimentu s pragmatikmi spravidla bezproblémová – pragmatici netrpia misionárskym bludom.

Špecifickou novou podskupinou pragmatikov sú „Loteristi a sprostredkovatelia“. Je to skupina, ktorá ochotne zareagovala na ponuku korupčnej vlády nechať sa trošku tiež pokorumpovať a dať si mRNA pichnúť, alebo k tomu niekoho zmanipulovať za finančný zisk. Inde vo svete chudobní ľudia predávajú svoje obličky, takže nič nové pod slnkom.

Čo dodať? Snáď len želanie, aby tých, čo si vylosovali myokarditídu, mozgovú porážku alebo inú nečakanú „výhru“ bolo čo najmenej.

„Znásilnené“ – Pravdepodobne vôbec nie malá skupina učiteliek, zdravotných sestier, úradníčok štátnych a iných úradov a podobných zamestnankýň. Určite nejde len o ženy, ale vysoko feminizované odvetvia obzvlášť ľahko podliehajú štátnemu a firemnému nátlaku a zastrašovaniu v podobe „nebudete môcť chodiť do práce“, alebo „v septembri vám nevezmeme dieťa do školy“. Tieto mladé zdravé ženy a muži si nechali do tela vstreknúť vírusovú mRNA s nevôľou, niektoré so strachom a škrípajúcimi zubami.

Práve nadmerná koncentrácia kancelárskych a školských síl v Bratislave môže byť jeden z významných faktorov za tými skoro 60% očkovancov v bratislavskom „ostrove slobody“. Ani to nie je nič nové: Aj za komunizmu bolo oveľa ťažšie nahnať do prvomájových sprievodov robotníkov a družstevníkov v okresných mestečkách, ako učiteľky, sestričky a úradné sily v Bratislave.

Samozrejme, že aj zdravotné sestry, aj učiteľky majú možnosť kolektívnej obrany. Každý jeden politik je okamžite nahraditeľný desiatimi presne rovnako nekvalifikovanými, ale nemocnice ani školy nemajú ako nahradiť sestry ani učiteľky. Stačí aby 10-20 sestier v nemocnici alebo 15 učiteliek na gymnáziu povedalo riaditeľovi jasné „Nie“ a nikto ich k žiadnemu experimentálnemu očkovaniu nedokáže prinútiť. Na koľkých pracoviskách sa dokázali takto zorganizovať neviem.

Niektoré ženy sa k tomu, že podľahli nátlaku hanbia priznať, podobne ako ženy často mlčia aj o svojom sexuálnom zneužití. U iných môže pocit poníženia a viny viesť paradoxne k akémusi vakcinačnému Štokholmskému syndrómu, teda k tomu, že k zaočkovaniu začnú nútiť svoje kolegyne na pracovisku.

„Nájomní díleri“ – Na rozdiel od znásilnených sú nájomní díleri ultrapragmatici. Patria medzi nich lekári na výplatných páskach Pfizeru a iných výrobcov vakcín, novinári redakcií kontrahovaných na vakcinačnú propagandu vládou a politici.

Mená lekárov ktorí v posledných rokoch dostávali finančné príspevky či letenky na exotické kongresy od Pfizeru, Gileadu a spol. si slovenskí občania môžu nájsť vo verejne dostupnej databáze na stránke Národného centra zdravotníckych informácií. Pochopiteľne u niektorých obzvlášť dôležitých dílerov môže ísť len o povestnú špičku ľadovca, ktorého masa leží kdesi na švajčiarskych kontách. U ktorých a koľko sa možno nikdy nedozvieme.

Prehľad o redakciách médií kontrahovaných štátom na robenie vakcinačnej propagandy nájdete vo verejne dostupnom Centrálnom registri zmlúv. Stačí do kolónky „dodávateľ“ doplniť meno firmy vlastniacej noviny, televíziu či rozhlas, ktoré vás zaujímajú, a už sa na vás sypú tisíce a milióny eur vyplácaných kontrahovaným dílerom vakcín. Opäť, aj toto môže byť v niektorých prípadoch len špička ľadovca, pretože reklamné zmluvy masmédií so súkromnými firmami sú len a len ich súkromnou záležitosťou.

No a úplne netransparentná je situácia pri politikoch: či, koľko a ktorí z nich dostali alebo dostávajú od farmakofiriem by sa dalo zistiť len veľmi dôkladným a medzinárodným vyšetrovaním. Či ho niekedy niekto zaháji ukáže až čas. A samozrejme výsledky volieb u nás aj v iných európskych krajinách. Lebo cesta je len tam, kde je vôľa vyšetrovať.

Predposlednou skupinou očkovancov sú „Pfizerjugend, inkvizítori a užitoční idioti“. Na výraz Pfizerjugend sú viacerí moji priatelia mimoriadne citliví, pretože u nich evokuje obrazy fašizmu a nacizmu. Určite by sa dal použiť aj výraz „Pfizerkomsomolci“ alebo „Pfizerzväzáci“, ale oba sú menej praktické.

Pod pojmom Pfizerjugend nehľadajte odkaz na nacistickú ideológiu, ale len odkaz na nevzdelanú mládež fanaticky presvedčenú o poznaní „vedeckej pravdy“ a o svojej morálnej a intelektuálnej nadradenosti nad ostatnými. Rovnako ako mládežníci vo fašistickom Nemecku alebo boľševickom Rusku, aj mládežníci z Pfizerjugend sú presvedčení o vedeckom základe svojej viery. Veria tomu, že firemná propaganda Pfizeru je „veda“ a „evidence based medicine“, rovnako, ako ich rovnako sfanatizovaní duchovní predkovia vo fašistickom Nemecku považovali za „vedecké“ predstavy o rasovej nadradenosti a ešte celá moja generácia robila štátnice z pseudovedy zvanej „vedecký komunizmus“.

Každá doba má svoju tému, ktorá uchváti mladých fanatikov a vytvorí im priestor pre realizáciu ich evangelizačných inštinktov. V roku 2020 dal tomuto typu mládeže tému práve covid a firemná propaganda prezlečená za „vedu“. Mizerne vzdelaná (presnejšie vedecky a biologicky úplne nevzdelaná) mládež ju s nadšením prijala a začala roztrubovať.

Prečo označujem často aj tridsiatnikov, štyridsiatnikov ba aj starších ako mládež? K vlnám vyhecovaného ideologického fanatizmu akého sme sa stali svedkami pri covide sa totiž nevzťahuje chronologický vek fanatikov, ale ich historická skúsenosť. Dnešná Pfizerjugend, tak ako skoro nikto mladší ako 50 rokov, už nemá skúsenosť života v totalitnej spoločnosti. Z komunizmu si nepamätajú už vôbec nič, alebo tí najstarší z nich, že nosili pionierske šatky, zdobili okná sovietskymi zástavkami a pani učiteľka sa volala súdružka. Práve absencia osobnej skúsenosti s totalitným vymývaním mozgov z tejto mládeže tak ľahučko urobila nástroj ideologického fanatizmu a potláčania práv a slobody inak zmýšľajúcich ľudí.

Samozrejme v mene vedy – tej, o ktorej vo svojej nevzdelanosti nemajú ani páru.

Posledná a pre mňa najsmutnejšia skupina sú „Mlčiaci starci“. Mám na mysli dobre vzdelaných a skúsených starších ľudí, ktorí dostali kedysi ešte kvalitnejšie vzdelanie, majú kognitívne predpoklady, aby si naštudovali a pochopili rozdiel medzi klasickými vakcínami a mRNA kódujúcou S-proteín, sú schopní čítať kriticky a s porozumením vedecké práce, štatistiky a grafy, zažili život v totalitnom režime… A predsa si zoči-voči jednej z najväčších globálnych kríz dneška zvolili neštudovať, spoliehať sa na názory štvrťo-vzdelanej mládeže z kontrahovanej tlače, neklásť otázky o viere svojho kmeňa a mlčať o svojich pochybnostiach, ak nejaké majú.

Napríklad starých skúsených praktických lekárov, ktorí mlčali, keď im 26. 10. 2020 štát prikázal neliečiť v ambulanciách chorých s covidom. Alebo skúsených starých pediatrov, ktorí mlčia, keď štát vydiera matky a otcov aby úplne zbytočne, výlučne v mene ziskov pár firiem, riskovali zdravie svojich detí a nechali im pichnúť dávky vírusovej mRNA. Alebo dávnych bojovníkov proti komunizmu a za slobodu, ktorí mlčia zoči-voči čoraz autoritárskejšiemu, občianske a ľudské práva pošľapávajúcemu štátu vedenému podvodníkmi – plagiátormi.

Rozumiem tomu, že mnohí zrelí šesťdesiatnici, sedemdesiatnici a starší už chcú len v pokoji dožiť a – celkom oprávnene – chcú prenechať priestor mladším generáciám.

Kiež by si to uvedomovalo viac starcov stále sa trasúcich o stoličky a funkcie! Rozumiem tomu, že sa im obzvlášť nechce konfrontovať vieru, ktorej prepadli ich vlastní žiaci a študenti. Rozumiem ich strachu, že kritika dnešnej korupčno-plagiátorskej vlády nesie riziko návratu systémovej korupcie predošlých rokov, alebo pootvorenia brány pre nástup niekoho ešte horšieho, ako sú tí, čo tu vládnu dnes.

Ale mlčať v čase najväčšej pohromy, ktorá postihla krajinu a jej občanov za viac ako polstoročie a ktorej ľudské, ekonomické a politické dôsledky ju budú formovať ďalšie roky a dekády? Mlčať zoči-voči biologickému a sociálnemu experimentu konanému na deťoch, ženách a mladých ľuďoch tejto krajiny? Čoho, okrem vlastného svedomia, sa ešte môže báť 70 ročný človek? Že mu znížia dôchodok? Neudelia mu štátne vyznamenanie?

Práve toto mlčanie vzdelaných starcov je pre mňa horšie, ako vyčínanie vlády plagiátorov, aj negramotný vreskot Pfizerjugend a vládou kontrahovaných médií.

Pre budúcnosť Slovenska a jeho obyvateľov to mlčanie neveští nič dobré.

Juraj Mesík