Kto tieto veci sleduje, ten vie, že mediálne známa skupinka vyšetrovateľov NAKA Čurilla a spol. (tzv. čurillovci) sú presne tí ľudia, ktorí na požiadanie svojich nadriadených kreatívne pracovali s tzv. kajúcnikmi, aby výmenou za podstatne zľahčený, v podstate niekedy takmer až odpustený trest dodali orgánom výpoveď kompromitujúcu ľubovoľnú osobu, konkrétne najmä vtedajších opozičných, dnešných koaličných politikov.

Prevalilo sa to, vie sa o tom, je to zdokumentované, existoval celý vyšetrovací tím policajnej inšpekcie s názvom Oblúk, ktorý na tom pracoval, nazhromaždil dôkazy, jeden z tých čurillovcov sa dokonca aj v plnom rozsahu pod váhou dôkazov priznal.

Keďže však počas predošlých vlád matovičo-hegero-čaputovskej junty boli viaceré inštitúcie „podchytené“, tak tento tím Oblúk bol rozpustený a podobne aj všetky pracoviská, ktoré junte v tejto veci „videli do hrnca“ boli personálne zmenené. A pokiaľ ide o čurillovcov, tak platilo to známe „skutok sa nestal, zabudnite. Jeden z tejto bandy dokonca na poslednú chvíľu „na drzovku“ spis s dôkazmi zobral a odniesol nevedno kam.

Prišla však nová vláda a nový minister vnútra. Všetci vedeli, že on tieto veci nemôže nechať tak, a že mašinériu, ktorá bola primárne vybudovaná na to, aby zlikvidovala práve jeho politický tábor, jednoducho rozpustí.

No a samozrejme, on to urobil hneď ako prišiel do úradu. Okrem čurillovcov odvolal aj policajného prezidenta Hamrana a zrušil pozície viceprezidentov Policajného zboru, ktoré zastávali Branko Kišš a Damián Imre, títo boli preložení mimo policajného prezídia.

A čo vymysleli čurillovci, aby si zachránili kožu? Zrejme si to predstavovali tak, že keď zlikvidujú dôkazový materiál a zabezpečia si nedotknuteľnosť vo svojich pracovných pozíciách, tak budú „za vodou“.

Dôveru vložili do zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý junta úplne náhodou „vylepšila“ práve pred niekoľkými mesiacmi, v máji 2023. Podľa tohto zákona „chránení oznamovatelia“ nesmú byť v pracovnoprávnej oblasti nijako postihovaní po dobu troch rokov. A tak sa čurillovci prihlásili na príslušnom úrade a boli vyhlásení za chránených oznamovateľov. Že kedy to urobili? No čo by ste si tipli? Správne, uhádli ste – urobili to presne v deň pred konaním volieb, aby im tá ochrana vydržala čo najdlhšie! O akej masívnej politizácii celej veci to svedčí, na to naozaj nie je také ťažké prísť…

Ministrovi Šutajovi Eštokovi však teraz podľa obhajcu čurillovcov Kubinu hrozí pokuta, lebo ako chránení oznamovatelia zo zákona nesmeli byť prepustení bez povolenia Úradu na ochranu oznamovateľov. Hovorí to aj predsedníčka toho úradu Zuzana Dlugošová, ktorá tvrdí, že rozhodnutia nového ministra sú neplatné.

„Treba podčiarknuť, že prípadný úkon voči chránenému oznamovateľovi bez súhlasu nášho úradu je zo zákona neplatný. V prípade, ak zamestnávateľ urobí takýto úkon bez nášho súhlasu, možno mu uložiť peňažnú pokutu,“ uviedla Dlugošová.

Čo sa bude diať ďalej? Úrad na ochranu oznamovateľov predsa nie je úrad na vytváranie piatej politickej kolóny v štátnom aparáte, tomu rozumejú aj občania. A nová koalícia má jasno v tom, že minister Šutaj Eštok, ktorý bol do tej funkcie nominovaný s ich plnou podporou a jednoznačným zmocnením urobiť v polícii poriadok, má mať právo zasiahnuť, ak sú tí ľudia dôvodne podozriví z vytvorenia zločineckej alebo politickej (v tomto prípade to je jedno) organizovanej skupiny.

Minister musí rešpektovať zákon, avšak počas uplynulých štyroch rokov sme sa mohli presvedčiť, že na Slovensku v právnej oblasti platia dve veci:

1. Koľko právnikov, toľko právnych názorov.

2. Za správny bude uznaný ten právny názor, ktorý budú mať tí správni sudcovia.

Je teda možné všeličo: je možné, že minister sa podvolí rozhodnutiu Úradu na ochranu oznamovateľov, ponechá veci plynúť a spoľahne sa na to, že problém čurillovcov sa napokon vyrieši v úplne inej – v trestnoprávnej rovine. V takom prípade totiž zločincom pracovnoprávna ochrana nie je veľmi platná.

Je možné aj to, že Šutaj Eštok bude rozhodnutie úradu ignorovať a bude to o tom, kto bude mať ostrejšie lakte a lepšiu pozíciu na súdoch. Minister si určite už dávno zodpovedal otázku, či sa mu oplatí riskovať, že jedného dňa, možno, po súdnych ťahaniciach (vieme ako rýchlo na Slovensku pracujú súdy), bude musieť zaplatiť pokutu za cenu, že sa týchto ľudí okamžite nadobro zbaví. (Alebo, lepšie povedané, možno nie nadobro, ale prinajmenšom na štyri roky – ak by potom prišla k moci tá druhá partia, tak vôbec nie je vylúčené, že ktosi vytiahne čurillovcov, Hamrana a spol. na svetlo sveta ako obete nespravodlivosti a oni začnú opäť „vyšetrovať“.)

Do hry napokon môže vstúpiť aj parlament, ktorý by mohol spomenutý zákon zmeniť tak, aby v novom konaní mohli byť čurillovci z pracovného pomeru vyhodení. Dá sa totiž predpokladať, že každý poslanec, ktorý má aspoň trochu svedomia a citu pre mieru, bude hlasovať za zmenu zákona, ktorý umožní pomery v polícii takto pokriviť.