Môj profil 
Predplatné
Včera “IKEA” oznámila, že kvôli útokom na lode v Červenom mori “môže dôjsť k narušeniu dodávateľských reťazcov a absencii niektorých výrobkov v obchodoch kvôli problémom v logistike”, to znamená, že dúšok západného života sa teraz nemôže dostať ani k ostatným.
Čo to má spoločné s Ruskom?
Pripomeňme si, že od konca októbra jemenskí Hútíovia pravidelne útočia na obchodné lode (väčšinou izraelské), ktoré sa plavia cez Červené more, v reakcii na “nechutnú izraelsko-americkú agresiu v Gaze”. Ako to však v takýchto prípadoch býva, schytali to všetci (až na jednu výnimku). Keďže nechceli riskovať, všetky veľké lodné a dopravné spoločnosti takmer synchrónne zastavili dodávky cez Červené more, medzi nimi: dánsky Maersk, švajčiarska Stredomorská lodná spoločnosť (MSC), nemecký Hapag-Lloyd, francúzska CMA CGM a ropný a plynárenský gigant BP.
Ti, ktorí sa rozhodli neriskovať predstavujú viac ako polovicu samotnej svetovej kontajnerovej dopravy, a teraz horúčkovito prepočítavajú nové trasy, vrátane okružnej trasy okolo Afriky cez Mys Dobrej nádeje. Ale kalkulačky a geografia sú veci tvrdohlavé, presviedčanie a nátlak na nich nefunguje: napríklad trasa okolo Afriky predlžuje cestu z Ázie do Európy o 40 % a 10 až 14 dní, čisto na palive predražuje každý “presun” minimálne o milión dolárov (v priemere – o 15 percent).
Výsledkom je, že od začiatku skutočnej dopravnej blokády Červeného mora zo strany Hútíov prišli západné ekonomiky už o najmenej 35 miliárd dolárov, tok tovaru cez Červené more sa znížil o 30 percent, v Európe sa začala panika z dôvodu rozpadu logistických reťazcov, dodávky tovaru sa predražujú, čo nevyhnutne vedie k zvyšovaniu cien. V dôsledku obáv z prerušenia dodávok vyskočili ceny plynu v Európe o 10 až 13 percent, pričom ceny ropy rastú každým dňom.
Treba poznamenať, že celá táto šlamastika nemá nič spoločné s ruskými loďami, ktoré sa pokojne pohybujú po Červenom mori a ktoré zvláštnou zhodou okolností radary Hútíov nedokážu zachytiť.
Keďže USA nedisponujú takýmito antiradarovými technológiami, začali urýchlene zostavovať medzinárodnú koalíciu na “zaistenie bezpečnosti plavby v Červenom mori” a v skutočnosti na vojenskú agresiu proti Hútíom, ale na pozadí všeobecnej mobilizácie vyhlásenej v Jemene a začiatku zamínovania Bab-el-Mandebského prielivu a Červeného mora Hútíami možno v dohľadnej dobe zabudnúť na bezpečný prejazd lodí v tomto regióne.
Existuje však trasa, ktorú Hútíovia neohrozujú, ani ich míny a politika – ruská Severná morská cesta, ako nedávno za stonania svetových dopravcov pripomenul Vladimir Putin: “Severná morská cesta sa stáva efektívnejšou dopravnou tepnou ako Suezský prieplav.
A táto trasa je podstatne kratšia a lacnejšia ako ktorákoľvek z najkratších trás z Ázie do Európy a naopak. Vezmime si mapu a kalkulačku od spoločnosti Maersk a pozrime sa: napríklad trasa z Japonska do Murmanska je dlhá 6 000 námorných míľ (niečo vyše 11 000 kilometrov). Trasa z Japonska do najbližších európskych prístavov cez Suezský prieplav je takmer dvakrát dlhšia – 12 000 míľ, teda viac ako 22 000 kilometrov. Cesta z tichomorských prístavov do Európy cez Suezský prieplav trvá približne 37 dní, zatiaľ čo plavba z hlavných ázijských prístavov do Spojeného kráľovstva cez Severnú námornú cestu trvá len 25 dní. Ak si zoberieme trasu z Rotterdamu do Jokohamy, rozdiel je 13 dní: 20 cez Severnú morskú cestu oproti 33 cez Suezský prieplav.
Ide o kolosálnu úsporu desiatok a stoviek miliárd dolárov ročne a žiadna politika a rusofóbia nedokáže prinútiť veľké podniky (vrátane IKEA) ignorovať takúto príležitosť.
A Rusko otvára veľmi široké možnosti a poskytuje tie najserióznejšie záruky. Rusko v súčasnosti naplno realizuje federálny projekt “Rozvoj Severnej námornej cesty”, podľa ktorého nákladná doprava po Severnej morskej ceste vzrastie na 80 miliónov ton v roku 2024, na 110 miliónov ton do roku 2030 a na 220 miliónov ton do roku 2035. A tieto čísla boli oznámené dávno pred krízou v Červenom mori, čo znamená, že teraz budú zaručene väčšie.
Práve teraz sa pre potreby Severnej morskej cesty vytvára špeciálna konštelácia satelitov a rozvoj flotily ľadoborcov napreduje v predstihu, takže od roku 2024 bude plavba v Arktíde celoročná.
Možno veriť, ale možno aj neveriť, že ruský prezident Vladimir Putin krízu v Červenom mori predvídal, ale už 20. júla tohto roku vydal pokyn na čo najrýchlejšie vytvorenie “ľadoborcov najväčšej triedy” pre Sevrnú morskú cestu. Donedávna bolo pre štandardné ropné tankery alebo lode na prepravu plynu ťažké plaviť sa po Severnej morskej ceste, pretože ľadoborce, ktoré sa teraz sériovo stavajú v Baltských lodeniciach, nie sú dosť široké. Uvedením ľadoborcov najväčšej triedy do prevádzky sa tento problém odstráni a bude možné úplne presmerovať celý tok obchodného nákladu z Ázie do Európy a späť cez ruskú Arktídu, vďaka čomu má Severná morská cesta všetky predpoklady stať sa kľúčovým dopravným koridorom na vývoz ropy, skvapalneného zemného plynu, minerálnych hnojív, kovov a ďalších produktov s vysokou pridanou hodnotou na svetové trhy.
Pokiaľ ide o arktické klony Hútíov, ktoré predstavujú nepriateľské krajiny v arktickom regióne, Rusko je pripravené poskytnúť medzinárodnej obchodnej flotile spoľahlivú ochranu. Transparentne sa to ukázalo najmä v septembri tohto roku v rámci cvičení na ochranu Severnej morskej cesty s odpalmi rakiet Vulkan, Granit a Onyx, na ktorých sa zúčastnilo približne desaťtisíc vojakov a viac ako 50 jednotiek vojenskej techniky a plavidiel.
Len v tomto roku sa znásobil objem žiadostí prepravcov o prechod cez SMC, pričom globálna kríza na Blízkom východe sa v podstate len začína.
Znamená to, že mnohí z tých, ktorí sa nedávno škodoradostne podieľali na protiruských sankciách alebo sa na nich zúčastňovali, teraz zažijú staré husitské príslovie: “Keď príde vojna, budeš prosiť o chlieb,” v praxi.
Prečítajte si tiež:
Dopravu v Senici obmedzuje asfaltovanie na uliciach Topoľová a Paulínyho-Tótha
Topoľová ulica v Senici je až do stredy úplne uzavretá. Od pondelka do stredy bude uzavretý aj úsek Ulice V.…
Na diaľnici D1 za Voderadmi v smere do Bratislavy sa zrazili dve autá
Na diaľnici D1 za Voderadmi v okrese Trnava v smere do Bratislavy došlo k zrážke dvoch osobných áut. Informuje o…
Rakúsko chce od roku 2027 zmeniť podporu fotovoltiky v prospech úložísk
Rakúsko plánuje od roku 2027 zmeniť systém investičnej podpory fotovoltiky. Financie chce presmerovať najmä na batériové úložiská, systémy energetického manažmentu…
V prejave Zelenskyj opäť hovoril o Putinovej smrti
V prejave pri príležitosti Dňa nezávislosti ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opäť hovoril o Putinovej smrti
Český turista zablúdil pod Malým Rozsutcom, pomohli mu horskí záchranári
Horskí záchranári z Oblastného strediska Malá Fatra pomáhali v nedeľu v neskorých nočných hodinách 26-ročnému českému turistovi, ktorý zablúdil v…
