Kristus bol liberál, lebo tak povedali, a bodka. Arcibiskup Bezák má čudných nových priateľov

Prosím vás pekne, na Veľkú noc sú očividne všetci liberáli kresťanmi. Vrátane Bárdyho s Káčerom. Za jedinej podmienky: Že za liberála označia aj Ježiša. Pretože presne to urobil Káčer v priebehu relácie, a nik zo zúčastnených pri tom ani brvou nemihol…

„Aký je príbeh kresťanstva?” začína svoju za vlasy pritiahnutú, demagogickú úvahu Káčer po 23. minúte. Vzápätí si odpovedá, že kresťanstvo začína príbehom Ježiša Krista, ktorý si prešiel veľkým utrpením. Zakončí to však neuveriteľne kacírskou myšlienkou, že v konečnom dôsledku bol Ježiš liberál – z hľadiska, ako vnímame jeho príbeh dnes, dodáva.

Rozdýchali ste to?

On očividne pozná len povrchnú interpretáciu evanjelia, teda známe epizódy poburujúce vtedajšiu, dobovú spoločnosť, na pozadí čoho Ježiš môže pre nás dnes pôsobiť ako rebel. Napríklad sa zastane pobehlice (Ján 8:1-11), ktorú idú kameňovať za jej skutky. Pre dnešných liberálov (lebo aj tu si treba uvedomiť, že dnes sú iní, než boli v prvopočiatkoch tejto ideológie, kedy skutočne išlo o základné ľudské slobody a ich presadzovanie, a nie nekonečné uvoľňovanie pravidiel a mravov ako tomu je v súčasnosti) je príbeh ženy pristihnutej pri cudzoložstve, ktorú dal Ježiš oslobodiť, príkladom toho, akým bol „liberálne” zmýšľajúcim. Lenže pozor! Priamo v danej pasáži ju nakoniec upozorňuje: „Choď a už nehreš!”

Na pointu celého príbehu však naši priatelia voľnomyšlienkári akosi pozabudli – napokon, majú podobnú selektívnosť takpovediac „v krvi”…

Prečo nenapomenul pán Bezák svojho spolusediaceho, že s tvrdením o Ježišovom ideologickom ukotvení v liberalizme to predsa len „trošku” prehnal?

Arcibiskup musí veľmi dobre vedieť, že – a to je môj ďalší protiargument voči Káčerovmu tvrdeniu – Ježiš predsa netvrdil, že priniesol niečo „nové”, niečo viac „slobodné” (hoci kresťanstvom pridaná časť Biblie sa volá „Nový” zákon). Inými slovami, každý, kto Bibliu čítal niekedy nielen prvoplánovo, ale aj ako študijný materiál s vysvetlivkami, stretol sa s nasledovnou časťou i jej kanonizovanou interpretáciou: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov; neprišiel som zrušiť, ale naplniť.“ (Matúš 5:17)

Tu ide o jeden zo zásadných výrokov Krista: uznáva, že neprišiel pôsobiť ako narušiteľ Božieho práva, ako rebel či revolucionár proti tomu, čo Pán nariadil. Prišiel to naplniť, alebo inými slovami – sám nikdy neporušil Boží zákon, ale tam, kde tak urobili ľudia vtedajšej doby v ich skazenosti či povýšení, zasiahol a upozornil ich na to (ikonická je scéna s vyháňaním obchodníkov z chrámu).

Prosím vás, napíšete mi v komentároch, či je možné, aby jeho excelencia Bezák zabudla na tento výrok aj s jeho kľúčovým významom? Ak arcibiskup nezabudol, prečo potom Káčera neopraví? To je už dnes kolegialita dôležitejšia, než biblické pravdy?

Káčer sa, mimochodom, skutočne do istej miery pripravil na túto debatu, veď sa odvoláva na etický kódex kresťanstva nielen z hľadiska desatora, ale aj z hľadiska cností On sa, pravda, namiesto teologických (čiže viera, nádej, láska) sústredil hlavne na tie ostatné, známe z profánneho života (pokora, striedmosť, cudnosť, atď.). Dobre, lenže…

Tu je opäť háčik: Ak sa kolega odvoláva na cudnosť, potom by sa v ďalšej vete mal jasne a zreteľne dištancovať od manifestácií a verejných pochodov typu PRIDE. Pretože to, čo tam niektorí ľudia predvádzajú – a nebudem vás znechucovať tým, aby som to tu rozmazával, obrázok si istotne utvoríte sami – nemá ale zhola nič spoločné ani s cudnosťou, ani striedmosťou, a so zbožnosťou už vôbec.

Cnosti, teda protiklad siedmych smrteľných hriechov, sú hodnoty večné a nadčasové, pretože sú stanovené Božím zákonom (lex aeterna). Takže tu ani tak nejde o dialektický protiklad konzervativizmus (príklon k zachovaniu tradičných, dobou ustálených hodnôt) VS (neo)liberalizmus (zavrhnutie ustáleného výmenou za tzv. progresívne inovácie). Tu ide jednoducho o to, že náš európsky etický systém bol postavený na kresťanských hodnotách – či sa nám to páči, či nie; či sme veriaci, či nie.

Mimochodom, plne to korešponduje s cyrilometodskou líniou, ku ktorej sa hlási aj naša Ústava. Ale Káčer k tomu hovorí, že on nevie, či do nej dávať výsostnú existenciu dvoch pohlaví…

Tento pán tiež vo veľkom rozpráva o hodnotových rámcoch, o význame pokory, a o tom, ako by sa cnostne mali správať politici. V dnešnej dobe? Vari sú politici spolkom apoštolov? Čo od nich chceme, sladké divadlo? Iste, niektorí to na kamery vedia zahrať veľmi dôveryhodne, zoberme si ako príklad Čaputovú alebo Macróna.

Ale čo tam po jemnom vystupovaní – to činy, činy hovoria pravdu o ich povahe…

A keď už je reč o slovníku a vystupovaní: Aj Káčer sám nie raz siahol po vyjadreniach, za aké by sa bývalý diplomat mal hanbiť, až by sa mu uši červenali! Spomeňme len jeho arogantnú a krajne nediplomatickú reakciu na udalosť v Bielom dome, kedy Trump dal Zelenskému najavo, že u hostiteľa sa treba správať podľa pravidiel hostiteľa: „Toľko necitlivosti, arogancie a chrapúnstva, to by zabilo aj koňa. Povedal som si, že keby som bol na Zelenského mieste, asi by som sa rovno zdvihol, ani by som nepodal Trumpovi ruku a odišiel by som,” vyjadril sa vtedy pre kolegov z Denníka N.

Takže aby sme to na dnes uzavreli príhodným výrokom: Tomuto sa hovorí, že niekto „vodu káže, víno pije…”

Prečítajte si tiež

• Quo vadis, Róbert Bezák?
• V čase keď Denník N vyčíta kňazom politickú angažovanosť, Bezák podporil kampaň polície proti hoaxom. A nie hocakú
• Svätý otec sotva naposledy vydýchol, a niektorí už sa priživujú na jeho smrti